Preskočiť na obsah
  |  

KDH odmieta financovanie interrupcií z fondu Únie

Opozičné KDH nesúhlasí so zámerom Európskej komisie umožniť členským štátom dobrovoľne financovať prístup k interrupciám z Európskeho sociálneho fondu+ (ESF+). A to ako v súčasnom, tak i v budúcom rozpočtovom období.

Strana namieta, že takéto financovanie je v rozpore so základnými zmluvami Európskej únie. Zámer je reakciou Komisie na európsku občiansku iniciatívu „Môj hlas, moja voľba“, ktorá získala viac ako milión podpisov a podporu Európskeho parlamentu.

Komisia nepredložila novú legislatívu ani nový fond, ale uviedla, že štáty môžu využiť existujúci ESF+ na podporu prístupu k legálne dostupným, cenovo prístupným a bezpečným interrupciám.

Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann zdôraznila, že ideológie nesmú prepisovať zakladajúce zmluvy Únie. KDH pripomína, že ESF+ je fond určený na boj proti chudobe a podporu ľudí v nepriaznivej situácii a navrhuje, aby v novom období zahŕňal financovanie podpory materstva a tehotných žien.

Predseda strany Milan Majerský vyzval slovenskú vládu, aby chránila suverenitu Slovenska a dodržiavanie rozdelenia právomocí členských štátov pri príprave viacročného rozpočtu Únie.

(tasr, max)

  |  

USA brzdia predaj Lukoilu, ide o súčasť tlaku na Rusko

Spojené štáty spomalili predaj medzinárodných aktív ruského ropného giganta Lukoil, aby si ponechali manévrovací priestor v mierových rokovaniach o Ukrajine. Podľa štyroch zdrojov oboznámených s diskusiami americký Úrad pre kontrolu zahraničných aktív predĺži lehotu na uzavretie obchodov z 28. februára na 1. apríla.

OFAC už termín predĺžil trikrát od októbra, keď Washington uvalil sankcie na Rosnefť a Lukoil. Tie prinútili Lukoil predať medzinárodné portfólio v hodnote približne 22 miliárd dolárov, ktoré zahŕňa ropné polia, rafinérie a čerpacie stanice od Iraku po Fínsko.

Podľa amerického predstaviteľa má predĺženie lehoty podporiť snahu pripraviť Rusko o príjmy na financovanie vojny. Podmienkou dohody má byť, aby Lukoil nezískal žiadnu počiatočnú hodnotu a výnosy z predaja boli zmrazené pod jurisdikciou USA.

Rokovania medzi Spojenými štátmi, Ruskom a Ukrajinou v Ženeve, Abú Zabí a Miami zatiaľ nepriniesli prelom, ďalšie kolo je plánované na marec. Do procesu sa zapojili aj vysokí predstavitelia Bieleho domu vrátane ministra financií Scotta Bessenta.

O aktíva prejavilo záujem viacero investorov vrátane ExxonMobilu, Carlyle Group či Chevronu. Predaj by sa podľa zdrojov mohol uzavrieť aj nezávisle od mierovej dohody.

(reuters, max)

  |  

Na Kotlára podal trestné oznámenie aj český profesor imunológie

Český biochemik Zdeněk Hel, profesor imunológie na Univerzite v Alabame, podal trestné oznámenie na slovenského vládneho splnomocnenca a poslanca SNS Petra Kotlára pre výroky na seminári v Poslaneckej snemovni českého parlamentu.

Podozrieva ho zo šírenia poplašnej správy a všeobecného ohrozenia. Kotlár čelí trestnému stíhaniu pre šírenie poplašnej správy aj na Slovensku, už je aj obvinený.

Advokát vedca Artur Ostrý spresnil, že podanie súvisí s vyjadreniami na januárovom seminári organizovanom pod záštitou predsedu strany PRO Jindřicha Rajchla. Kotlár tam okrem iného označil vakcíny proti covidu za biologické zbrane ovládané nadnárodnými korporáciami.

Podľa Ostrého, ak by sa aj nepreukázal úmysel, mohlo by ísť o všeobecné ohrozenie z nedbanlivosti.

Slovenská polícia podľa Hela kontaktovala jeho právnika s cieľom získať informácie pre medzinárodnú spoluprácu. Keďže Kotlár je už na Slovensku obvinený, ďalšie podanie tam podľa advokáta nemá zatiaľ význam.

(tasr, max)

  |  

EÚ preveruje exkomisára Mandelsona pre kontakt s Epsteinom

Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) potvrdil, že preveruje prípad Petra Mandelsona, bývalého britského veľvyslanca v Spojených štátoch a niekdajšieho komisára EÚ pre obchod. Zároveň zdôraznil, že sa k veci nemôže bližšie vyjadrovať a že to automaticky neznamená začatie formálneho vyšetrovania.

Mandelson čelí preverovaniu pre svoje väzby na zosnulého a odsúdeného sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina. Podľa zverejnených dokumentov mal ešte v roku 2010 informovať Epsteina o 500-miliardovom balíku pomoci na záchranu eura.

Politika v utorok zadržala polícia v Londýne pre podozrenie zo zneužitia právomoci vo verejnej funkcii. Následne ho prepustili z väzby. Jeho právnici reagovali, že zatknutie vychádzalo z „nepodloženého náznaku“, podľa ktorého plánoval opustiť krajinu a usadiť sa v zahraničí, čo označili za nepravdivé.

Britská polícia začala trestné vyšetrovanie po zverejnení komunikácie medzi Mandelsonom a Epsteinom vládou premiéra Keira Starmera. Predseda Dolnej snemovne Lindsay Hoyle priblížil, že polícii postúpil informácie, ktoré považoval za relevantné.

Mandelson už skôr vyhlásil, že spoluprácu s Epsteinom „veľmi hlboko“ ľutuje. Jeho právnici zdôraznili, že bude pri vyšetrovaní spolupracovať a chce si očistiť meno.

(reuters, max)

  |  

Brusel chce ústupky Orbána, údajne sľubuje obnovu ropy cez Družbu

Lídri Únie hľadajú podľa portálu Politico spôsob, ako umožniť maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi ustúpiť od blokovania finančných prostriedkov pre Ukrajinu bez otvoreného právneho konfliktu medzi Bruselom a Budapešťou. Podľa troch diplomatov by mu mohli ponúknuť „víťazstvo“, ktoré by mu zachránilo tvár pred domácimi voľbami.

Jednou z možností je záväzok obnoviť toky ropy cez ropovod Družba, ktorý bol poškodený pri ruskom útoku na Ukrajinu. Orbán minulý víkend pohrozil zablokovaním 90-miliardovej pôžičky pre Kyjev aj 20. balíka sankcií, pokiaľ sa dodávky ropy do Maďarska a na Slovensko neobnovia.

Ukrajine by pritom mohli dôjsť financie už v apríli, keď sa v Maďarsku budú konať voľby.

Predseda Európskej rady António Costa v liste varoval, že Budapešť porušuje zásadu lojálnej spolupráce, čo by mohlo viesť k postupu podľa článku 7, a teda k pozastaveniu hlasovacích práv. Viacerí diplomati však odmietajú právne riešenie a hovoria o potrebe politickej dohody.

Ako príklad uvádzajú riešenie z októbra minulého roka, keď Slovensko stiahlo veto po pridaní záväzku o pokračovaní dodávok ruskej energie do záverov samitu.

Diskutuje sa aj o možnosti vyslať delegáciu Európskej únie na kontrolu potrubia či o využití zmrazených ruských aktív. Túto otázku nastolila najvyššia diplomatka EÚ Kaja Kallasová. Lídri však zdôrazňujú, že už prijaté rozhodnutia musia členské štáty rešpektovať.

(max)

  |  

Clintonová si nepamätá, či sa niekedy stretla s Epsteinom

Bývalá ministerka zahraničných vecí USA Hillary Clintonová vo štvrtok pred výborom Snemovne reprezentantov pre dohľad vyhlásila, že nemá žiadne informácie o trestnej činnosti zosnulého sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina.

„Nepamätám si, že by som sa s pánom Epsteinom niekedy stretla. Nikdy som neletela jeho lietadlom ani nenavštívila jeho ostrov, domy či kancelárie. Nemám k tomu čo dodať,“ uviedla vo vyhlásení pred plánovanou neverejnou výpoveďou v Chappaqua v štáte New York.

Clintonová zároveň obvinila republikánsku väčšinu vo výbore, že sa snaží odviesť pozornosť od väzieb Donalda Trumpa na Epsteina, ktorý v roku 2019 spáchal vo väzení samovraždu počas čakania na súd v kauze obchodovania s ľuďmi.

Hillary a Bill Clintonovci pôvodne odmietli vypovedať, no ustúpili po hrozbe obvinenia z pohŕdania Kongresom. Bill Clinton má vypovedať v piatok. Predseda výboru James Comer odmietol, že by vyšetrovanie bolo stranícke, a uviedol, že cieľom je objasniť prípadné kontakty s Epsteinom a jeho spolupracovníčkou Ghislaine Maxwellovou. Prepisy výpovedí majú zverejniť.

(reuters, est)