Preskočiť na obsah
  |  

Desiatky miliárd eur z Únie chce Poľsko investovať do armády

Poľský parlament v piatok schválil zákon, ktorý vytvára mechanizmus na využitie 43,7 miliardy eur z pôžičiek Európskej únie na podporu armády. Poľsko je najväčším príjemcom programu Bezpečnostná akcia pre Európu (SAFE) v hodnote 150 miliárd eur, zameraného na posilnenie ozbrojených síl Európy.

Schválený zákon však stavia prezidenta Karola Nawrockého pred rozhodnutie, či ho vetovať, keďže podporovatelia ho na to vyzývajú.

Strana Právo a spravodlivosť (PiS) tvrdí, že dohoda by mohla obmedziť nákupy zbraní od Spojených štátov a obsahovať podmienky umožňujúce Nemecku zasahovať do poľských záležitostí. Vláda premiéra Donalda Tuska tieto tvrdenia odmieta a zdôrazňuje, že fond nie je viazaný takýmito podmienkami.

Lacné financovanie zo SAFE je podľa ministra obrany Wladyslawa Kosiniaka-Kamysza nevyhnutné vzhľadom na rastúcu hrozbu zo strany Ruska.

Zákon umožní štátnej rozvojovej banke BGK spravovať fond vyplácajúci prostriedky. Tusk poznamenal, že prípadné veto by znamenalo výrazné straty a obmedzilo by plné využitie programu. Prezident Nawrocki zatiaľ neoznámil, ako sa k zákonu postaví.

(reuters, max)

  |  

Odkalisko neďaleko Bukózy sa podarilo hasičom stabilizovať

Situáciu v priestore odkaliska v katastri obce Nižný Hrabovec v okrese Vranov nad Topľou sa podarilo stabilizovať a zabrániť ďalším priesakom nebezpečných látok. Hladina postupne klesla, voda sa už neprelieva cez hrádzu a ďalšie odčerpávanie zatiaľ nie je podľa ministerstva vnútra potrebné.

Počas uplynulých dní odčerpali hasiči viac ako 500 kubických metrov nebezpečných látok, ktoré odviezli na bezpečnú likvidáciu spoločnosťou s odbornou spôsobilosťou. Látky zachytávali do špeciálnych kontajnerov v areáli Bukózy, kde predtým došlo k úniku čierneho lúhu.

Likvidáciu zabezpečí správca konkurznej podstaty, kontajnery sú momentálne uložené na bezpečnom mieste.

Krízový štáb v spolupráci s envirorezortom pripravuje ďalšie kroky smerujúce k bezpečnému uzavretiu odkaliska, po ktorom by mohlo dôjsť k odvolaniu mimoriadnej situácie. Tú vyhlásili 18. februára pre havarijný stav v areáli Bukózy v susedných Hencovciach.

Od 21. februára zasahujúce zložky spevňovali a zvyšovali hrádzu protipovodňovými vrecami, keďže hrozilo, že čierna zásaditá látka prenikne do rieky Ondava.

(tasr, max)

  |  

Potrubie Družba prepravovalo ukrajinskú a ruskú ropu pred útokom, tvrdia zdroje

Ropovod Družba, ktorý zásobuje Maďarsko a Slovensko, podľa zdrojov z energetického sektora pred januárovým útokom Ruska prepravoval aj ukrajinskú ropu. Informácia doteraz nebola zverejnená.

Po poškodení infraštruktúry na západe Ukrajiny sa tok zastavil a Kyjev tak prišiel o dôležitý zdroj devíz, ktoré potrebuje na financovanie rozpočtu počas vojny.

Ukrajina po zničení väčšiny rafinérií nemá kde vlastnú ropu spracovať. Zdá sa, že export cez Družbu bol jediným realistickým riešením. Mesačne mohlo ísť o desiatky tisíc ton.

Väčšinu kapacity však tradične tvorí ruská ropa, ktorú Maďarsko a Slovensko naďalej odoberajú napriek tlaku EÚ.

Družba, kedysi jeden z pilierov energetických vzťahov medzi Ruskom a Európou, dnes funguje v tieni sankcií, politických sporov a vojnových útokov. Brusel medzitým pripravuje návrh na úplný zákaz dovozu ruskej ropy.

(reuters, pir)

  |  

Žilinka: O manipulácii volieb nemáme žiadne dôkazy

Generálny prokurátor Maroš Žilinka nemá žiadne informácie, ktoré by potvrdzovali manipuláciu parlamentných volieb vrátane tých z roku 2023. Reagoval tak na otázky novinárov v súvislosti s pripravovaným návrhom na zrušenie hlasovania poštou zo zahraničia.

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) tento krok odôvodňuje obavami z možného zneužitia korešpondenčných lístkov.

Žilinka zdôraznil, že o údajnej manipulácii nemá žiadne poznatky a k samotnému návrhu sa vyjadriť nechcel, keďže nepozná jeho konkrétne znenie ani motiváciu predkladateľov. Pripomenul však, že zákonodarná iniciatíva patrí vláde aj poslancom, pričom rozhodujúce bude, či návrh bude v súlade s Ústavou SR a medzinárodnými záväzkami krajiny.

O možnej zmene informovalo ako prvé opozičné hnutie PS.

Premiér Robert Fico zmenu nevylúčil, hoci vláda ju zatiaľ nepripravuje. Podporil by však model hlasovania na ambasádach.

(tasr, pir)

  |  

Zelenskyj pozval Fica do Kyjeva, riešiť chcú spor o Družbu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pozval premiéra Roberta Fica na návštevu Ukrajiny, aby spolu prerokovali „všetky existujúce otázky“. K telefonátu došlo v čase napätia okolo ropovodu Družba, cez ktorý od konca januára neprúdi ruská ropa na Slovensko ani do Maďarska.

Kyjev tvrdí, že dôvodom je ruský útok na infraštruktúru pri meste Brody a že na opravách sa pracuje. Bratislava však Ukrajinu obvinila z odkladania opráv, pričom Fico naznačil, že podľa spravodajských informácií ropovod poškodený nie je.

Premiér zároveň upozornil, že viaceré štáty EÚ či USA naďalej obchodujú s Ruskom, napríklad pri nákupe plynu alebo obohateného uránu.

Maďarský premiér Viktor Orbán a Fico hovoria o politickom tlaku zo strany Kyjeva, čo Ukrajina odmieta.

(tasr, pir)

  |  

EÚ začne predbežne uplatňovať obchodnú dohodu s Mercosurom

Európska únia plánuje dočasne uplatňovať obchodnú dohodu s blokom Mercosur ešte pred jej úplným schválením, aby si zabezpečila výhodu prvého hráča na trhu.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že Brusel je pripravený konať hneď, ako budú pripravení aj partneri z Južnej Ameriky. Dohoda s Argentínou, Brazíliou, Paraguajom a Uruguajom by podľa dostupných údajov mohla odstrániť clá na vývoz z EÚ v hodnote približne štyroch miliárd eur.

Hoci Európsky parlament bude musieť dokument napokon schváliť, poslanci už avizovali právne kroky, ktoré môžu proces natiahnuť až o dva roky.

Nemecko a Španielsko dohodu podporujú, keďže ju vnímajú ako odpoveď na clá USA a spôsob, ako znížiť závislosť od Číny. Francúzsko je však proti a varuje pred negatívnymi dosahmi na domácich poľnohospodárov.

(reuters, pir)