Preskočiť na obsah
  |  

Srbi a Maďari chcú postaviť ropovod na prepravu polotovarov

Maďarsko a Srbsko sú pripravené vybudovať ropovod, ktorý by spájal obe krajiny a prepravoval ropné polotovary používané na výrobu nafty a benzínu. Potvrdil to maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

V Belehrade po boku srbskej ministerky energetiky Dubravky Djedovićovej Handanovićovej spresnil, že tento by bol oddelený od ropovodu, ktorý bol už skôr plánovaný medzi ich krajinami.

(reuters, max)

  |  

NKÚ: Rezort kultúry zlyhal pri obnove hradov aj v kontrole

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) odhalil vážne zlyhania v riadení rezortu kultúry aj jeho kľúčových inštitúcií – Slovenskej národnej galérie a Slovenského národného múzea.

Kontrola za roky 2022 až 2024 poukázala na nefunkčný vnútorný kontrolný systém, nekoordinované rozhodovanie a chýbajúci systém financovania, ktorý by umožňoval dlhodobé plánovanie.

Výrazné problémy sa ukázali pri obnove hradov Krásna Hôrka a Spišský hrad. Projekty sa predlžujú, náklady rastú a pribúdajú súdne spory.

V SNG kontrolóri zistili porušenie finančnej disciplíny za 232-tisíc eur, pričom rekonštrukcia areálu zdražela z 38 na takmer 72 miliónov eur.

SNM čelí podľa kontrolného úradu podobným zlyhaniam vrátane 162-tisícového porušenia finančnej disciplíny a zanedbanej správy budov či zbierok.

Krásna Hôrka pritom ani po štrnástich rokoch od požiaru nie je sprístupnená. NKÚ preto odporúča zásadné systémové zmeny a posilnenie dohľadu ministerstva.

(pir)

  |  

Prieskum: Matovič dobieha druhý Smer, PS ostáva na prvom mieste

Voľby do Národnej rady SR by vo februári vyhralo hnutie PS so ziskom 20,6 percenta. Druhá by skončila strana Smer s podporou 16,4 percenta voličov. Po nej by nasledovalo Hnutie Slovensko so ziskom 9,3 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre televíziu Joj 24.

Do parlamentu by sa dostali aj strana Hlas (8,8 percenta), hnutie Republika (8,7 percenta), SaS (7,9 percenta), KDH (7,4 percenta) a Demokrati (6,2 percenta).

Tesne by zákonodarný zbor minula aktuálne koaličná SNS (4,8 percenta), za ňou Maďarská aliancia (4,6 percenta), Sme rodina (2,9 percenta), Právo na pravdu (2,2 percenta) a KSS (0,2 percenta).

Na základe prieskumu by Progresívne Slovensko v parlamente získalo 36 kresiel, Smer 29. So 16 poslancami by v parlamente boli Hnutie Slovensko a Hlas. Republika by získala pätnásť mandátov a SaS štrnásť. KDH by obsadilo 13 kresiel. Demokratov by v parlamente zastupovalo jedenásť poslancov.

Prieskum sa realizoval od 10. do 19. februára na vzorke 1 000 respondentov.

(tasr, max)

  |  

Fico podľa SaS rieši pri Slovalcu vlastné zlyhanie

SaS tvrdí, že hlinikáreň Slovalco v Žiari nad Hronom nemusela v roku 2023 prerušiť výrobu, ak by vlády Roberta Fica umožnili energeticky náročným podnikom čerpať prostriedky z Environmentálneho fondu.

Podľa poslanca Karola Galeka boli peniaze z emisných povoleniek presunuté na iné priority a dnes sú len účtovnou položkou bez reálneho krytia. Premiérove súčasné sľuby o obnovení výroby preto vníma ako neskoré riešenie problému, ktorý sa začal pred rokmi.

Zároveň však pripomína, že komplikácie s kompenzáciami mali aj vlády po roku 2020. Podnikatelia kritizovali znižovanie podielu z výnosov emisných kvót a spor vznikol aj medzi ministerstvami financií a hospodárstva.

Rezort financií vtedy argumentoval, že štát nemôže dlhodobo financovať vysoké vstupné náklady firiem.

Galek dnes podporuje pomoc Slovalcu, no naznačuje, že by mala byť spojená s protihodnotou pre štát – napríklad majetkovým podielom či lacnejšími dodávkami elektriny.

(tasr, pir)

  |  

Prezidentom Slovenského futbalového zväzu ostáva Kováčik

Staronovým prezidentom Slovenského futbalového zväzu sa stal Ján Kováčik. Delegáti piatkovej konferencie ho zvolili do funkcie na nasledujúce štvorročné obdobie už piatykrát za sebou.

Kováčik zastáva post prvého muža slovenského futbalu od konca septembra 2010. Jeho protikandidátmi boli Peter Palenčík a Martin Filipkov. Z 87 hlasov dostal Kováčik 57, za Palenčíka hlasovalo 29 delegátov. Filipkov nedostal žiadny hlas, jeden hlas bol neplatný.

Futbalový prezident pritom v uplynulých dňoch čelil výzvam na vzdanie sa pôsobenia v zväze pre podozrenie ministra športu Rudolfa Huliaka (nominant Smeru) z ohrozenia majetku zväzu vo výške 30 miliónov eur.

Spor súvisí s medializovanou kauzou nákupu mobilných telefónov v desiatkach tisíc kusov. Podľa Huliaka ručil Kováčik v rokoch 2024 a 2025 v mene SFZ za súkromnú firmu Best Press v obchodoch so spoločnosťami SWAN, Asbis SK a Apex Services, pričom bez súhlasu orgánov môže podpisovať garancie len do 100-tisíc eur. Firmy tvrdia, že disponujú ručením prezidenta SFZ, zväz to odmieta.

Minister už avizoval aj podanie trestného oznámenia na neznámeho páchateľa, Kováčik zasa na Huliaka pre ohováranie, krivé obvinenie a zneužívanie právomoci verejného činiteľa.

(tasr, max)

  |  

Desiatky miliárd eur z Únie chce Poľsko investovať do armády

Poľský parlament v piatok schválil zákon, ktorý vytvára mechanizmus na využitie 43,7 miliardy eur z pôžičiek Európskej únie na podporu armády. Poľsko je najväčším príjemcom programu Bezpečnostná akcia pre Európu (SAFE) v hodnote 150 miliárd eur, zameraného na posilnenie ozbrojených síl Európy.

Schválený zákon však stavia prezidenta Karola Nawrockého pred rozhodnutie, či ho vetovať, keďže podporovatelia ho na to vyzývajú.

Strana Právo a spravodlivosť (PiS) tvrdí, že dohoda by mohla obmedziť nákupy zbraní od Spojených štátov a obsahovať podmienky umožňujúce Nemecku zasahovať do poľských záležitostí. Vláda premiéra Donalda Tuska tieto tvrdenia odmieta a zdôrazňuje, že fond nie je viazaný takýmito podmienkami.

Lacné financovanie zo SAFE je podľa ministra obrany Wladyslawa Kosiniaka-Kamysza nevyhnutné vzhľadom na rastúcu hrozbu zo strany Ruska.

Zákon umožní štátnej rozvojovej banke BGK spravovať fond vyplácajúci prostriedky. Tusk poznamenal, že prípadné veto by znamenalo výrazné straty a obmedzilo by plné využitie programu. Prezident Nawrocki zatiaľ neoznámil, ako sa k zákonu postaví.

(reuters, max)