Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum: Matovič dobieha druhý Smer, PS ostáva na prvom mieste

Voľby do Národnej rady SR by vo februári vyhralo hnutie PS so ziskom 20,6 percenta. Druhá by skončila strana Smer s podporou 16,4 percenta voličov. Po nej by nasledovalo Hnutie Slovensko so ziskom 9,3 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre televíziu Joj 24.

Do parlamentu by sa dostali aj strana Hlas (8,8 percenta), hnutie Republika (8,7 percenta), SaS (7,9 percenta), KDH (7,4 percenta) a Demokrati (6,2 percenta).

Tesne by zákonodarný zbor minula aktuálne koaličná SNS (4,8 percenta), za ňou Maďarská aliancia (4,6 percenta), Sme rodina (2,9 percenta), Právo na pravdu (2,2 percenta) a KSS (0,2 percenta).

Na základe prieskumu by Progresívne Slovensko v parlamente získalo 36 kresiel, Smer 29. So 16 poslancami by v parlamente boli Hnutie Slovensko a Hlas. Republika by získala pätnásť mandátov a SaS štrnásť. KDH by obsadilo 13 kresiel. Demokratov by v parlamente zastupovalo jedenásť poslancov.

Prieskum sa realizoval od 10. do 19. februára na vzorke 1 000 respondentov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Fico podľa SaS rieši pri Slovalcu vlastné zlyhanie

SaS tvrdí, že hlinikáreň Slovalco v Žiari nad Hronom nemusela v roku 2023 prerušiť výrobu, ak by vlády Roberta Fica umožnili energeticky náročným podnikom čerpať prostriedky z Environmentálneho fondu.

Podľa poslanca Karola Galeka boli peniaze z emisných povoleniek presunuté na iné priority a dnes sú len účtovnou položkou bez reálneho krytia. Premiérove súčasné sľuby o obnovení výroby preto vníma ako neskoré riešenie problému, ktorý sa začal pred rokmi.

Zároveň však pripomína, že komplikácie s kompenzáciami mali aj vlády po roku 2020. Podnikatelia kritizovali znižovanie podielu z výnosov emisných kvót a spor vznikol aj medzi ministerstvami financií a hospodárstva.

Rezort financií vtedy argumentoval, že štát nemôže dlhodobo financovať vysoké vstupné náklady firiem.

Galek dnes podporuje pomoc Slovalcu, no naznačuje, že by mala byť spojená s protihodnotou pre štát – napríklad majetkovým podielom či lacnejšími dodávkami elektriny.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Prezidentom Slovenského futbalového zväzu ostáva Kováčik

Staronovým prezidentom Slovenského futbalového zväzu sa stal Ján Kováčik. Delegáti piatkovej konferencie ho zvolili do funkcie na nasledujúce štvorročné obdobie už piatykrát za sebou.

Kováčik zastáva post prvého muža slovenského futbalu od konca septembra 2010. Jeho protikandidátmi boli Peter Palenčík a Martin Filipkov. Z 87 hlasov dostal Kováčik 57, za Palenčíka hlasovalo 29 delegátov. Filipkov nedostal žiadny hlas, jeden hlas bol neplatný.

Futbalový prezident pritom v uplynulých dňoch čelil výzvam na vzdanie sa pôsobenia v zväze pre podozrenie ministra športu Rudolfa Huliaka (nominant Smeru) z ohrozenia majetku zväzu vo výške 30 miliónov eur.

Spor súvisí s medializovanou kauzou nákupu mobilných telefónov v desiatkach tisíc kusov. Podľa Huliaka ručil Kováčik v rokoch 2024 a 2025 v mene SFZ za súkromnú firmu Best Press v obchodoch so spoločnosťami SWAN, Asbis SK a Apex Services, pričom bez súhlasu orgánov môže podpisovať garancie len do 100-tisíc eur. Firmy tvrdia, že disponujú ručením prezidenta SFZ, zväz to odmieta.

Minister už avizoval aj podanie trestného oznámenia na neznámeho páchateľa, Kováčik zasa na Huliaka pre ohováranie, krivé obvinenie a zneužívanie právomoci verejného činiteľa.

(tasr, max)

Minúta  |  

Desiatky miliárd eur z Únie chce Poľsko investovať do armády

Poľský parlament v piatok schválil zákon, ktorý vytvára mechanizmus na využitie 43,7 miliardy eur z pôžičiek Európskej únie na podporu armády. Poľsko je najväčším príjemcom programu Bezpečnostná akcia pre Európu (SAFE) v hodnote 150 miliárd eur, zameraného na posilnenie ozbrojených síl Európy.

Schválený zákon však stavia prezidenta Karola Nawrockého pred rozhodnutie, či ho vetovať, keďže podporovatelia ho na to vyzývajú.

Strana Právo a spravodlivosť (PiS) tvrdí, že dohoda by mohla obmedziť nákupy zbraní od Spojených štátov a obsahovať podmienky umožňujúce Nemecku zasahovať do poľských záležitostí. Vláda premiéra Donalda Tuska tieto tvrdenia odmieta a zdôrazňuje, že fond nie je viazaný takýmito podmienkami.

Lacné financovanie zo SAFE je podľa ministra obrany Wladyslawa Kosiniaka-Kamysza nevyhnutné vzhľadom na rastúcu hrozbu zo strany Ruska.

Zákon umožní štátnej rozvojovej banke BGK spravovať fond vyplácajúci prostriedky. Tusk poznamenal, že prípadné veto by znamenalo výrazné straty a obmedzilo by plné využitie programu. Prezident Nawrocki zatiaľ neoznámil, ako sa k zákonu postaví.

(reuters, max)

Minúta  |  

Odkalisko neďaleko Bukózy sa podarilo hasičom stabilizovať

Situáciu v priestore odkaliska v katastri obce Nižný Hrabovec v okrese Vranov nad Topľou sa podarilo stabilizovať a zabrániť ďalším priesakom nebezpečných látok. Hladina postupne klesla, voda sa už neprelieva cez hrádzu a ďalšie odčerpávanie zatiaľ nie je podľa ministerstva vnútra potrebné.

Počas uplynulých dní odčerpali hasiči viac ako 500 kubických metrov nebezpečných látok, ktoré odviezli na bezpečnú likvidáciu spoločnosťou s odbornou spôsobilosťou. Látky zachytávali do špeciálnych kontajnerov v areáli Bukózy, kde predtým došlo k úniku čierneho lúhu.

Likvidáciu zabezpečí správca konkurznej podstaty, kontajnery sú momentálne uložené na bezpečnom mieste.

Krízový štáb v spolupráci s envirorezortom pripravuje ďalšie kroky smerujúce k bezpečnému uzavretiu odkaliska, po ktorom by mohlo dôjsť k odvolaniu mimoriadnej situácie. Tú vyhlásili 18. februára pre havarijný stav v areáli Bukózy v susedných Hencovciach.

Od 21. februára zasahujúce zložky spevňovali a zvyšovali hrádzu protipovodňovými vrecami, keďže hrozilo, že čierna zásaditá látka prenikne do rieky Ondava.

(tasr, max)

Minúta  |  

Potrubie Družba prepravovalo ukrajinskú a ruskú ropu pred útokom, tvrdia zdroje

Ropovod Družba, ktorý zásobuje Maďarsko a Slovensko, podľa zdrojov z energetického sektora pred januárovým útokom Ruska prepravoval aj ukrajinskú ropu. Informácia doteraz nebola zverejnená.

Po poškodení infraštruktúry na západe Ukrajiny sa tok zastavil a Kyjev tak prišiel o dôležitý zdroj devíz, ktoré potrebuje na financovanie rozpočtu počas vojny.

Ukrajina po zničení väčšiny rafinérií nemá kde vlastnú ropu spracovať. Zdá sa, že export cez Družbu bol jediným realistickým riešením. Mesačne mohlo ísť o desiatky tisíc ton.

Väčšinu kapacity však tradične tvorí ruská ropa, ktorú Maďarsko a Slovensko naďalej odoberajú napriek tlaku EÚ.

Družba, kedysi jeden z pilierov energetických vzťahov medzi Ruskom a Európou, dnes funguje v tieni sankcií, politických sporov a vojnových útokov. Brusel medzitým pripravuje návrh na úplný zákaz dovozu ruskej ropy.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.