Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izrael sa už v novembri rozhodol zabiť Chameneího

Izrael plánoval operáciu zameranú na najvyššieho vodcu Iránu Alího Chameneího uskutočniť približne o šesť mesiacov neskôr, povedal vo štvrtok minister obrany Jisrael Kac.

Chameneího zabili v prvých hodinách americko-izraelskej leteckej kampane, ktorá sa začala v sobotu 28. februára. Nasledovali iránske útoky v Izraeli, Perzskom zálive a Iraku a izraelské útoky proti iránskemu spojencovi Hizballáhu v Libanone.

„Už v novembri sme sa stretli s premiérom na veľmi uzavretom fóre a premiér (Benjamin Netanjahu) stanovil cieľ eliminovať Chameneího,“ povedal Kac pre izraelskú televíznu stanicu N12 TV. Termín bol stanovený na polovicu roka 2026, dodal.

O pláne nakoniec informovali Washington približne v januári po vypuknutí protestov v Iráne, keď Izrael vyjadril obavy, že iránski duchovní vládcovia by mohli zaútočiť na Izrael a americké aktíva na Blízkom východe, povedal Kac.

Izrael uviedol, že jeho cieľom je eliminovať existenciálnu hrozbu, ktorú vidí v iránskom jadrovom programe a balistických raketách. Irán popiera, že by sa usiloval zhotoviť jadrovú bombu.

(reuters, est)

Minúta  |  

Trump povzbudzuje kurdské sily v Iraku, aby zaútočili na Irán

Konflikt medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom zasahuje čoraz viac krajín regiónu. Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že podporuje možnosť, aby iránske kurdské sily pôsobiace v Iraku podnikli útoky proti Iránu.

Iránske kurdské milície konzultovali s USA, či a ako zaútočiť na iránske bezpečnostné sily v krajine, uvádzajú tri zdroje oboznámené s touto záležitosťou.

Izrael v piatok oznámil, že začal „rozsiahlu vlnu“ útokov na infraštruktúru v Teheráne. Irán zároveň pokračuje v raketových a dronových útokoch na ciele v regióne. Podľa katarských úradov zasiahla iránska dronová operácia aj americkú leteckú základňu Al Udeid v Katare, najväčšiu americkú základňu na Blízkom východe, pričom neboli hlásené obete.

Iránske Revolučné gardy uviedli, že útočili na viaceré ciele vrátane izraelskej leteckej základne Ramat David, amerických pozícií v Kuvajte a základne v irackom meste Erbíl.

Konflikt sa už rozšíril aj mimo Blízkeho východu. Azerbajdžan oznámil, že štyri iránske drony narušili jeho vzdušný priestor a zranili štyroch ľudí v exkláve Nachičevan. Prezident Ilham Alijev pohrozil odvetou.

Americké ministerstvo obrany uviedlo, že USA majú dostatok munície na pokračovanie operácie proti iránskym raketovým a námorným kapacitám. Podľa Pentagónu sa počet iránskych raketových útokov od začiatku vojny znížil o 90 percent.

(reuters, est)

Minúta  |  

Ukrajina obviňuje Maďarsko z brania rukojemníkov a krádeže peňazí

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha obvinil Maďarsko zo zadržania siedmich zamestnancov ukrajinskej štátnej banky Oščadbank pri prevoze hotovosti z Rakúska na Ukrajinu.

Sybiha tvrdí, že ich súčasný pobyt nie je známy. „V skutočnosti ide o branie rukojemníkov a krádež peňazí. Je to štátny terorizmus a vydieranie,“ napísal na sociálnej sieti X.

Ukrajina zaslala Budapešti diplomatickú nótu s požiadavkou na okamžité prepustenie svojich občanov a plánuje požiadať Európsku úniu o posúdenie konania Maďarska.

Banka Oščadbank uviedla, že podľa GPS signálu sa vozidlá nachádzali pri budove maďarských bezpečnostných služieb v Budapešti. Zamestnanci údajne prevážali približne 40 miliónov dolárov, 35 miliónov eur a deväť kilogramov zlata.

Spor medzi krajinami sa vyostril po tom, ako maďarský premiér Viktor Orbán zablokoval balík finančnej pomoci Európskej únie pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur. Orbán zároveň vyhlásil, že Budapešť použije „politické a finančné nástroje“, aby prinútila Kyjev obnoviť dodávky ropy cez ropovod Družba.

Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok vyhlásil, že ak nedostanú pre túto blokáciu peňazí zbrane, môže dať Orbánovu adresu ukrajinským ozbrojeným silám, „aby sa s ním porozprávali v ich vlastnom jazyku.“

Ukrajina tvrdí, že tok ropy prerušil ruský útok na infraštruktúru ropovodu a opravy by mohli byť dokončené približne do šiestich týždňov.

(reuters, est)

Minúta  |  

Hizballáh varuje Izrael, aby evakuoval mestá blízko hraníc

Libanonská skupina Hizballáh požaduje evakuovať mestá v okruhu päť kilometrov od hraníc medzi obomi krajinami. Správa Hizballáhu prišla menej než deň po tom, ako Izrael varoval obyvateľov, aby opustili južné predmestia Bejrútu.

Libanon v pondelok vtiahli do vojny na Blízkom východe, keď Hizballáh zaútočil na Izrael, ktorý v reakcii podnikol letecké útoky zamerané na južné predmestia Bejrútu a na južný a východný Libanon.

„Agresia vašej armády proti libanonskej suverenite a bezpečnosti občanov, ničenie civilnej infraštruktúry a vyháňacia kampaň, ktorú vedie, nezostanú bez odozvy,“ uviedol Hizballáh.

Izrael vyhlásil, že svoje pohraničné mestá neevakuuje, a vyslal do Libanonu ďalších vojakov s tým, že ide o obranné opatrenie na ochranu svojich občanov, ktorí žijú v blízkosti.

(reuters, est)

Minúta  |  

Reuters: Za útok na školu v Iráne môžu pravdepodobne USA

Americkí vojenskí vyšetrovatelia sa domnievajú, že za sobotný útok na dievčenskú školu v južnom Iráne mohli byť zodpovedné americké sily, konečný záver však zatiaľ nepadol. Uviedli to dvaja americkí predstavitelia pre agentúru Reuters s tým, že vyšetrovanie incidentu stále pokračuje.

Škola v meste Mináb bola zasiahnutá počas prvého dňa spoločných americko-izraelských útokov na Irán. Podľa iránskeho veľvyslanca pri OSN v Ženeve Alího Bahreiniho pri útoku zahynulo až 150 študentiek.

Pentagón potvrdil, že incident preveruje. Minister obrany USA Pete Hegseth uviedol, že americká armáda civilné ciele zámerne nezasahuje, no okolnosti útoku musia byť dôkladne vyšetrené. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio zároveň zdôraznil, že Spojené štáty by školu úmyselne nezasiahli.

Nie je zatiaľ jasné, aká munícia bola použitá ani prečo by mohla byť škola cieľom útoku. Vyšetrovatelia zároveň pripúšťajú, že nové dôkazy môžu zodpovednosť USA vylúčiť a ukázať na inú stranu.

Úrad OSN pre ľudské práva vyzval na dôkladné vyšetrenie incidentu. Úmyselný útok na školu alebo inú civilnú infraštruktúru by podľa medzinárodného humanitárneho práva predstavoval vojnový zločin.

(reuters, est)

Minúta  |  

Chceme dokončiť Irán, potom je Kuba len otázkou času, povedal Trump

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že jeho prioritou je ukončiť vojenský konflikt s Iránom. Naznačil, že Teherán už kontaktuje Washington s cieľom dosiahnuť dohodu.

„Volajú a pýtajú sa, ako môžeme uzavrieť dohodu. Povedal som im, že prichádzajú trochu neskoro,“ povedal Trump počas stretnutia s futbalovým tímom Inter Miami v Bielom dome.

Trump zároveň tvrdil, že americké a izraelské útoky výrazne oslabili vojenské kapacity Iránu. Podľa americkej armády bolo od začiatku operácie potopených viac než 30 iránskych lodí vrátane plavidla využívaného na operácie s dronmi. Šéf Centrálneho velenia USA admirál Brad Cooper uviedol, že počet iránskych balistických raketových útokov klesol približne o 90 percent oproti prvému dňu vojny.

Americký prezident vyzval iránskych diplomatov po celom svete, aby požiadali o azyl a pomohli vytvoriť „nový a lepší Irán“. Iránska misia pri OSN na to nereagovala.

Prezident naznačil, že po skončení konfliktu s Iránom sa môže zamerať na rokovania s Kubou, ktorá o ne prejavuje záujem. Aj v rozhovore pre Politico vo štvrtok Trump predpovedal, že po zvrhnutí iránskeho režimu „padne aj Kuba“.

„Odstrihli sme všetku ropu, všetky peniaze alebo sme odstrihli všetko, čo prichádzalo z Venezuely, ktorá bola jediným zdrojom. A oni chcú uzavrieť dohodu,“ povedal pre Politico.

(reuters, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.