Preskočiť na obsah
Minúta  |  

BBC: Teheránci hovoria o noci plnej výbuchov

Obyvatelia Teheránu po ďalšej vlne útokov opisujú noc plnú silných výbuchov a strachu. Muž vo veku okolo 30 rokov pre BBC povedal, že jeho dom sa triasol bez prestávky päť minút a minulá noc bola podľa neho najhoršia. Pre neustále explózie takmer nespal.

Pre pokračujúci výpadok internetu v Iráne je kontakt s ľuďmi v krajine stále veľmi obmedzený, niektorým sa však podarilo aspoň na krátky čas spojiť s okolím. Ich totožnosť z bezpečnostných dôvodov nezverejňujú.

Žena z iránskej metropoly povedala, že ju o piatej ráno zobudili výbuchy a odvtedy už nedokázala zaspať. Ďalšia opísala útok ako mimoriadne silný. Podľa nej otrasy rozvibrovali všetky okná a zvuk pripomínal „rev draka“.

(lud)

Minúta  |  

Slovenská ekonomika vlani rástla najpomalšie za tri roky

Slovenská ekonomika si v roku 2025 udržala mierny rast, tempo jej napredovania však bolo najslabšie za uplynulé tri roky. Hrubý domáci produkt (HDP) sa medziročne zvýšil o 0,8 percenta a v bežných cenách dosiahol takmer 136,8 miliardy eur. Informoval o tom v piatok Štatistický úrad SR.

Výkonnosť ekonomiky bola počas celého roka skôr nevýrazná a až v poslednom štvrťroku sa medziročný rast priblížil k hranici jedného percenta. V prvej polovici roka ekonomiku podporovala najmä spotreba domácností, v druhej polovici ju viac podržali investície. K rastu prispel aj zahraničný obchod.

Z jednotlivých odvetví si mierny rast udržali priemysel, obchod či verejná správa. Naopak, výraznejší pokles výkonov zaznamenali činnosti v oblasti nehnuteľností a stavebníctvo.

Hrubá pridaná hodnota v ekonomike vzrástla len o 0,3 percenta. Najvýznamnejší vplyv mal rast priemyslu o 1,6 percenta, pričom výroba stúpla vo väčšine priemyselných odvetví. Dynamika spotreby domácností sa však výrazne spomalila na 0,4 percenta, čo súviselo s vývojom inflácie aj konsolidačnými opatreniami.

Investície, naopak, zrýchlili rast na 2,2 percenta a zahraničný obchod zaznamenal vyšší vývoz aj dovoz, pričom obchodná bilancia skončila v miernom mínuse.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Kosovo čakajú voľby, prezidentka rozpustila parlament

Kosovská prezidentka Vjosa Osmaniová v piatok rozpustila parlament a vyhlásila predčasné voľby. Krajinu tak čaká už tretie hlasovanie za niečo vyše roka. Stalo sa to deň po tom, ako poslanci v ústavnej lehote nedokázali zvoliť novú hlavu štátu.

Parlament mal čas do polnoci zo štvrtka na piatok, no prezidenta nezvolil. Vládna strana premiéra Albina Kurtiho Vetevendosje nevedela zabezpečiť potrebné kvórum ani získať podporu opozície pre svojho kandidáta, ministra zahraničných vecí Glauka Konjufcu.

Osmaniová rozhodnutie zdôvodnila tým, že parlament, ktorý nie je schopný zvoliť prezidenta, nemôže donekonečna predlžovať patovú situáciu. Opozícia dlhodobo žiadala dohodu na konsenzuálnom kandidátovi, Kurti však napriek tomu presadzoval svojho nominanta Konjufcu.

Kosovo pritom už jedny predčasné voľby zažilo koncom decembra, keď sa po februárových parlamentných voľbách v roku 2025 nepodarilo zostaviť vládu.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Ruská vláda prerokuje stopku pre plyn do Európy

Rusko zvažuje zastavenie zostávajúcich dodávok plynu do Európy, informoval ruský vicepremiér Alexander Novak po tom, ako prezident Vladimir Putin naznačil, že Moskva by mohla exporty na európsky trh ukončiť.

Putin rozhodnutie spojil s plánmi Európskej únie postupne úplne zakázať dovoz ruského zemného a skvapalneného plynu. Podľa Novaka sa ruská vláda čoskoro stretne s energetickými spoločnosťami, aby posúdila situáciu a zvážila alternatívne trhy či prepravné trasy na ruské energetické suroviny.

Rusko už od začiatku vojny na Ukrajine výrazne obmedzilo dodávky plynu do Európy v dôsledku sankcií a politického napätia. Kým v roku 2021 pokrývalo približne 40 percent dovozu plynu do EÚ, vlani to bolo už len približne šesť percent potrubného plynu.

Rusko však stále zostáva významným dodávateľom skvapalneného plynu (podľa údajov Eurostatu vlani 16 percent) a dodáva plyn aj cez plynovod TurkStream do krajín ako Maďarsko, Slovensko či Srbsko.

Prípadné zastavenie ruských dodávok plynu by mohlo výrazne ohroziť zásobovanie Európy. Podľa banky ING bude musieť Európa toto leto zabezpečiť približne 67 miliárd kubických metrov plynu, aby naplnila zásobníky pred zimou. To je o 17 miliárd kubických metrov viac než vlani.

Spojené štáty, najväčší producent LNG na svete, majú podľa analytikov malú voľnú kapacitu na rýchle zvýšenie produkcie LNG a kompenzovanie straty dodávok.

Dopĺňanie zásobníkov pre Európu zároveň zdraželo, lebo americko-izraelská vojna s Iránom narušila produkciu a prepravu LNG. To obmedzuje ponuku na trhu a tlačí ceny energií nahor.

(reuters, est)

Minúta  |  

Izrael sa už v novembri rozhodol zabiť Chameneího

Izrael plánoval operáciu zameranú na najvyššieho vodcu Iránu Alího Chameneího uskutočniť približne o šesť mesiacov neskôr, povedal vo štvrtok minister obrany Jisrael Kac.

Chameneího zabili v prvých hodinách americko-izraelskej leteckej kampane, ktorá sa začala v sobotu 28. februára. Nasledovali iránske útoky v Izraeli, Perzskom zálive a Iraku a izraelské útoky proti iránskemu spojencovi Hizballáhu v Libanone.

„Už v novembri sme sa stretli s premiérom na veľmi uzavretom fóre a premiér (Benjamin Netanjahu) stanovil cieľ eliminovať Chameneího,“ povedal Kac pre izraelskú televíznu stanicu N12 TV. Termín bol stanovený na polovicu roka 2026, dodal.

O pláne nakoniec informovali Washington približne v januári po vypuknutí protestov v Iráne, keď Izrael vyjadril obavy, že iránski duchovní vládcovia by mohli zaútočiť na Izrael a americké aktíva na Blízkom východe, povedal Kac.

Izrael uviedol, že jeho cieľom je eliminovať existenciálnu hrozbu, ktorú vidí v iránskom jadrovom programe a balistických raketách. Irán popiera, že by sa usiloval zhotoviť jadrovú bombu.

(reuters, est)

Minúta  |  

Trump povzbudzuje kurdské sily v Iraku, aby zaútočili na Irán

Konflikt medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom zasahuje čoraz viac krajín regiónu. Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že podporuje možnosť, aby iránske kurdské sily pôsobiace v Iraku podnikli útoky proti Iránu.

Iránske kurdské milície konzultovali s USA, či a ako zaútočiť na iránske bezpečnostné sily v krajine, uvádzajú tri zdroje oboznámené s touto záležitosťou.

Izrael v piatok oznámil, že začal „rozsiahlu vlnu“ útokov na infraštruktúru v Teheráne. Irán zároveň pokračuje v raketových a dronových útokoch na ciele v regióne. Podľa katarských úradov zasiahla iránska dronová operácia aj americkú leteckú základňu Al Udeid v Katare, najväčšiu americkú základňu na Blízkom východe, pričom neboli hlásené obete.

Iránske Revolučné gardy uviedli, že útočili na viaceré ciele vrátane izraelskej leteckej základne Ramat David, amerických pozícií v Kuvajte a základne v irackom meste Erbíl.

Konflikt sa už rozšíril aj mimo Blízkeho východu. Azerbajdžan oznámil, že štyri iránske drony narušili jeho vzdušný priestor a zranili štyroch ľudí v exkláve Nachičevan. Prezident Ilham Alijev pohrozil odvetou.

Americké ministerstvo obrany uviedlo, že USA majú dostatok munície na pokračovanie operácie proti iránskym raketovým a námorným kapacitám. Podľa Pentagónu sa počet iránskych raketových útokov od začiatku vojny znížil o 90 percent.

(reuters, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.