Preskočiť na obsah
Minúta  |  

PS žiada Žilinku o preverenie elektrárne Málinec

Opozičné Progresívne Slovensko (PS) vyzvalo generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby preveril zákonnosť vyhlásenia investičného projektu prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec – Látky za významnú investíciu. Na piatkovej tlačovej konferencii to uviedla poslankyňa Tamara Stohlová, podľa ktorej pri tomto rozhodnutí nesplnili zákonné podmienky.

Tvrdí, že pri projekte nepreukázali verejný záujem a chýba aj štúdia realizovateľnosti, ktorá má potvrdiť právnu, ekonomickú a technickú uskutočniteľnosť investície.

Podľa nej minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) plánuje takúto štúdiu ešte len zabezpečiť. Z dostupných podkladov podľa poslankyne nevyplýva, že by existovali analýzy či údaje potvrdzujúce realizovateľnosť projektu.

Poslankyňa zároveň upozornila, že označenie projektu za významnú investíciu predstavuje výnimočný režim, ktorý môže výrazne zasiahnuť do práv obyvateľov. Preto je podľa nej potrebné jasne preukázať spoločenský prínos projektu, čo sa podľa PS zatiaľ nestalo.

Ministerstvo životného prostredia tieto tvrdenia odmieta. Tvrdí, že všetky podmienky boli splnené a projekt je odborne podložený. Rezort zároveň kritizoval PS za snahu blokovať projekty, ktoré podľa neho prispievajú k energetickej sebestačnosti Slovenska.

Vláda rozhodla o zaradení projektu PVE Málinec – Látky medzi významné investície 11. februára. Na prípravu vodnej elektrárne sa plánuje približne 60 miliónov eur.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Za štyri dni predali štátne Dlhopisy pre ľudí za 353 miliónov eur

Za prvé štyri dni od spustenia predaja nových štátnych dlhopisov určených bežným ľuďom ich záujemcovia nakúpili spolu za 353 miliónov eur. Informovalo o tom v piatok Ministerstvo financií SR.

Dlhopisy s kratšou splatnosťou Investor II doteraz predali v sume 211 miliónov eur, dlhší Patriot II dosiahol predaj v hodnote 142 miliónov eur. Dlhopisy pre ľudí budú k dispozícii do dosiahnutia celkovej sumy 500 miliónov eur, najneskôr však do 20. marca tohto roka.

Predaj dlhopisov zabezpečuje prostredníctvom svojich pobočiek päť bánk: Československá obchodná banka, Slovenská sporiteľňa, Tatra banka, UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia a Všeobecná úverová banka.

„Štátne cenné papiere je u niektorých bánk možné kúpiť aj prostredníctvom elektronických predajných kanálov. Dlhopisy nemôžu predávať rôzni sprostredkovatelia a ani iní predajcovia,“ upozornil rezort financií.

Celkovú sumu emisie Dlhopisov pre ľudí na začiatku nastavili na 400 miliónov eur, rozšírili ju však o dodatočných 100 miliónov eur. Občanom sú k dispozícii dva typy dlhopisov. Investor II so splatnosťou dva roky a ročným výnosom 2,7 percenta a Patriot II so splatnosťou štyri roky a ročným výnosom tri percentá. Výnosy sú oslobodené od daní, odvodov aj poplatkov.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Rumunsko odmieta jadrové zbrane na svojom území

Rumunsko v strednodobom horizonte neplánuje hostiť jadrové komponenty na svojom území. Vo štvrtok večer to vyhlásil prezident Nicușor Dan v reakcii na návrhy Francúzska rozšíriť európske jadrové odstrašenie a spolupracovať s partnermi v Európe.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron začiatkom týždňa uviedol, že Francúzsko rozšíri svoj jadrový arzenál a zváži možnosť, aby európski spojenci hostili francúzske lietadlá plniace misie jadrového odstrašenia.

Francúzsko a Nemecko už vytvorili spoločnú riadiacu skupinu pre jadrové odstrašenie a ešte tento rok chcú začať konkrétnu spoluprácu. Do francúzskych jadrových vojenských cvičení by sa podľa Macrona mohli zapojiť aj Grécko, Poľsko, Holandsko, Belgicko, Dánsko či Švédsko. Rumunsko tento týždeň potvrdilo, že dostalo pozvánku na rokovania.

Dan však zdôraznil, že Rumunsko je ako člen NATO chránené jadrovým dáždnikom Spojených štátov. „Táto ochrana neznamená prítomnosť jadrových prvkov na rumunskom území a v strednodobom horizonte o ich umiestnení neuvažujeme,“ povedal po návšteve Varšavy.

Iniciatíva Paríža prichádza v čase rastúcich geopolitických napätí aj kritiky z Washingtonu, že Európa sa nedostatočne stará o vlastnú obranu.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Kauza Epstein: zverejnili záznamy o obvineniach voči Trumpovi

Americké ministerstvo spravodlivosti vo štvrtok zverejnilo záznamy FBI v súvislosti s vyšetrovaním zosnulého finančníka Jeffreyho Epsteina. Dokumenty obsahujú súhrn výpovedí nemenovanej ženy, ktorá počas rozhovorov s agentmi v roku 2019 vzniesla obvinenia aj voči prezidentovi Donaldovi Trumpovi.

Agenti FBI ženu vypočúvali štyrikrát. V skoršie zverejnenom súhrne tvrdila, že ju Epstein ako tínedžerku sexuálne zneužil. Novo publikované materiály uvádzajú, že Epstein ju vraj v 80. rokoch predstavil Trumpovi v New Yorku alebo New Jersey, keď bola vo veku medzi 13 a 15 rokov. Podľa jej tvrdení sa ju Trump údajne pokúsil prinútiť k orálnemu sexu.

Biely dom na zverejnené dokumenty bezprostredne nereagoval. Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová však podľa portálu Politico označila tvrdenia ženy za „úplne nepodložené obvinenia bez dôveryhodných dôkazov“.

Ministerstvo spravodlivosti zároveň upozornilo, že niektoré dokumenty obsahujú nepravdivé či senzácie chtivé tvrdenia o Trumpovi.

Agentúra Reuters uviedla, že pravdivosť obvinení nedokázala nezávisle overiť.

(reuters, lud)

Minúta  |  

BBC: Teheránci hovoria o noci plnej výbuchov

Obyvatelia Teheránu po ďalšej vlne útokov opisujú noc plnú silných výbuchov a strachu. Muž vo veku okolo 30 rokov pre BBC povedal, že jeho dom sa triasol bez prestávky päť minút a minulá noc bola podľa neho najhoršia. Pre neustále explózie takmer nespal.

Pre pokračujúci výpadok internetu v Iráne je kontakt s ľuďmi v krajine stále veľmi obmedzený, niektorým sa však podarilo aspoň na krátky čas spojiť s okolím. Ich totožnosť z bezpečnostných dôvodov nezverejňujú.

Žena z iránskej metropoly povedala, že ju o piatej ráno zobudili výbuchy a odvtedy už nedokázala zaspať. Ďalšia opísala útok ako mimoriadne silný. Podľa nej otrasy rozvibrovali všetky okná a zvuk pripomínal „rev draka“.

(lud)

Minúta  |  

Slovenská ekonomika vlani rástla najpomalšie za tri roky

Slovenská ekonomika si v roku 2025 udržala mierny rast, tempo jej napredovania však bolo najslabšie za uplynulé tri roky. Hrubý domáci produkt (HDP) sa medziročne zvýšil o 0,8 percenta a v bežných cenách dosiahol takmer 136,8 miliardy eur. Informoval o tom v piatok Štatistický úrad SR.

Výkonnosť ekonomiky bola počas celého roka skôr nevýrazná a až v poslednom štvrťroku sa medziročný rast priblížil k hranici jedného percenta. V prvej polovici roka ekonomiku podporovala najmä spotreba domácností, v druhej polovici ju viac podržali investície. K rastu prispel aj zahraničný obchod.

Z jednotlivých odvetví si mierny rast udržali priemysel, obchod či verejná správa. Naopak, výraznejší pokles výkonov zaznamenali činnosti v oblasti nehnuteľností a stavebníctvo.

Hrubá pridaná hodnota v ekonomike vzrástla len o 0,3 percenta. Najvýznamnejší vplyv mal rast priemyslu o 1,6 percenta, pričom výroba stúpla vo väčšine priemyselných odvetví. Dynamika spotreby domácností sa však výrazne spomalila na 0,4 percenta, čo súviselo s vývojom inflácie aj konsolidačnými opatreniami.

Investície, naopak, zrýchlili rast na 2,2 percenta a zahraničný obchod zaznamenal vyšší vývoz aj dovoz, pričom obchodná bilancia skončila v miernom mínuse.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.