Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Štúdia načrtáva vplyv uzavretia Hormuzského prielivu

Dlhodobé uzavretie Hormuzského prielivu by malo významné dôsledky pre globálne dodávateľské reťazce a trhy s energiou. Taký je záver novej štúdie, ktorú cituje chemie.de, popredný priemyselný portál pre chemický sektor.

Výskum uskutočnili Inštitút pre analýzu dodávateľských reťazcov v Rakúsku (ASCII), vedecké centrum pre komplexnosť (CSH) a Technická univerzita v Delfte.

Štúdia po prvýkrát systematicky skúma, ako veľmi sú krajiny a priemyselné odvetvia na celom svete závislé od vývozu z piatich štátov Perzského zálivu, ktorých námorný obchod prechádza výlučne cez Hormuzský prieliv - Iránu, Spojených arabských emirátov, Kataru, Kuvajtu a Bahrajnu. Zo zistení vyplýva, že ázijské ekonomiky by boli narušením prieplavu zasiahnuté oveľa viac ako európske ekonomiky.

Tieto krajiny spolu vyvážajú tovar v hodnote približne 1,2 bilióna dolárov ročne, pričom najväčší podiel na ovplyvnených obchodných tokoch majú energetické produkty, ako je ropa, skvapalnený zemný plyn a rafinovaná ropa, a to približne 800 miliárd dolárov.

Zdá sa, že najzraniteľnejšie by boli ázijské ekonomiky – najmä Čína, India či Japonsko, ktoré sú na dovoze z regiónu výrazne závislé.

Krátkodobé prerušenie dopravy by podľa analýzy spôsobilo skôr rast cien než výpadky dodávok. Ak by však blokáda trvala viac než štyri týždne, mohlo by dôjsť k výrazným oneskoreniam a narušeniu výroby. Európa je síce menej závislá, no niektoré krajiny – najmä Taliansko, Belgicko či Spojené kráľovstvo – čelia vyššiemu riziku.

Dlhodobé obmedzenia by zároveň mohli zvýšiť výrobné náklady a oslabiť konkurencieschopnosť energeticky náročných odvetví.

Minúta  |  

USA žalujú Harvard pre údajné zlyhanie ochrany Židov a Izraelčanov

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa podala žalobu na Harvardovu univerzitu pre údajné zlyhanie pri ochrane židovských a izraelských študentov. Ministerstvo spravodlivosti v podaní na federálnom súde v Bostone namieta, že škola nereagovala na nepriateľské prostredie.

Podľa žaloby Harvard zámerne odmietal presadzovať vlastné pravidlá v prípadoch, keď boli obeťami Židia alebo Izraelčania. Tým mal podľa vlády vyslať signál, že títo študenti nemajú rovnaký prístup k vzdelávacím príležitostiam.

Vláda sa zároveň snaží získať späť miliardy dolárov z verejných zdrojov. Harvard sa k žalobe bezprostredne nevyjadril.

Krok prichádza krátko po tom, čo Trumpov úrad požadoval od univerzity miliardu dolárov na urovnanie vyšetrovaní týkajúcich sa jej politík. Predtým hovorili o nižšej sume - 200 miliónov dolárov.

Žaloba nadväzuje aj na februárový spor, v ktorom vláda obvinila Harvard z nespolupráce pri federálnom vyšetrovaní. Úrady vtedy žiadali jej dokumenty s cieľom preveriť, či inštitúcia nezákonne zohľadňovala rasu v prijímacom procese.

(reuters, max)

Minúta  |  

Dubajský realitný trh slabne, k poklesu cien prispela vojna

Po takmer troch týždňoch americko-izraelskej vojny proti Iránu začal vykazovať prvé známky oslabenia aj dubajský trh s nehnuteľnosťami. Analytici poukazujú na pokles objemu transakcií a makléri hlásia aj znižovanie cien niektorých nehnuteľností.

Podľa údajov Goldman Sachs klesli objemy transakcií v Spojených arabských emirátoch v prvých 12 dňoch marca medziročne o 37 percent a medzimesačne o 49 percent. Niektoré nehnuteľnosti sa podľa maklérov predávajú so zľavami 12 až 15 percent.

Anonymne jeden z realitných agentov príkladmo podotkol, že predávajúci nehnuteľnosti v blízkosti Burdž Chalífy znížil cenu z 735-tisíc dolárov na 650-tisíc.

Konflikt narušil imidž Dubaja ako bezpečného útočiska pre bohatých investorov. Útoky zasiahli Izrael, americké základne aj štáty Perzského zálivu vrátane Spojených arabských emirátov.

Akcie developerských spoločností oslabili, pričom akcie spoločnosti Emaar Properties klesli od začiatku vojny o viac ako 26 percent. Analytici upozorňujú, že konflikt predstavuje riziko pre budúci rast populácie Dubaja a môže odradiť investorov.

Napriek tomu zástupcovia sektora deklarujú, že aktivita na trhu sa úplne nezastavila.

(reuters, max)

Minúta  |  

Pre konflikt s Iránom stoplo Švajčiarsko zbrane do USA

Švajčiarska vláda požiadala parlament o schválenie v prepočte 4,3 miliardy dolárov na posilnenie obrany, vrátane protivzdušnej ochrany, obrany proti dronom a kybernetických kapacít. Opatrenia majú reagovať na zhoršenú bezpečnostnú situáciu po ruskej invázii na Ukrajinu.

Súčasťou plánov je nákup nemeckých raketových systémov IRIS-T SLM a investície do ochrany proti minidronom. Vláda zároveň žiada ďalšie financie na nákup stíhačiek F-35A.

Popri týchto krokoch však Švajčiarsko oznámilo zastavenie vývozu zbraní do Spojených štátov. Rozhodnutie zdôvodnilo svojou neutralitou v súvislosti s americko-izraelskou vojnou proti Iránu.

Vláda spresnila, že armáda sa musí viac zamerať na obranu proti útokom na diaľku a hybridným hrozbám. Minister obrany Martin Pfister zdôraznil, že krajina momentálne nie je dostatočne pripravená na najpravdepodobnejšie formy ohrozenia.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump zvažuje okupáciu ostrova Charg pre ropný prieliv

Biely dom zvažuje podľa Axiosu možnosti okupácie alebo blokády iránskeho ostrova Charg s cieľom prinútiť Teherán znovu otvoriť Hormuzský prieliv. Ostrov, ktorý spracúva približne 90 percent iránskeho exportu ropy, má kľúčový význam pre energetické trhy.

Podľa zdrojov portálu by takáto operácia mohla nasledovať po ďalšom oslabovaní iránskych vojenských kapacít v oblasti. Na stole je aj nasadenie ďalších amerických jednotiek, pričom do regiónu už smerujú viaceré jednotky námornej pechoty.

Americkí predstavitelia podotkli, že rozhodnutie zatiaľ nepadlo a prezident Donald Trump si ponecháva všetky možnosti. Okrem priamej okupácie ostrova sa diskutuje aj o námornej blokáde, ktorá by zabránila tankerom v prístupe k ostrovu.

Niektorí odborníci upozorňujú, že obsadenie ostrova nemusí viesť k otvoreniu prielivu a mohlo by vystaviť americké jednotky zvýšenému riziku. Alternatívou by mohlo byť posilnenie ochrany tankerov prostredníctvom vojenského sprievodu.

USA už vykonali letecké útoky na vojenské ciele na ostrove Charg, ktoré mali oslabiť iránske kapacity a pripraviť pôdu pre možné ďalšie kroky.

(max)

Minúta  |  

Británia cúvla a povolila USA mieriť na Irán z jej základní

Britská vláda umožnila Spojeným štátom využívať svoje vojenské základne na útoky proti iránskym raketovým pozíciám, ktoré ohrozujú lodnú dopravu v Hormuzskom prielive. Rozhodnutie padlo po rokovaní ministrov o bezpečnostnej situácii a blokáde strategického prielivu zo strany Iránu.

Premiér Keir Starmer pritom ešte nedávno zdôrazňoval, že Británia sa nechce nechať zatiahnuť do vojny. Spočiatku odmietal americkú žiadosť s odkazom na potrebu právneho posúdenia. Postoj však zmenil po útokoch Iránu na spojencov v regióne. USA tak môžu využiť základne RAF Fairford aj spoločnú základňu Diego Garcia. Zároveň však britská vláda zdôrazňuje potrebu deeskalácie konfliktu.

Rozhodnutie prichádza v čase rastúceho tlaku zo strany prezidenta Donalda Trumpa, ktorý Londýn kritizoval za nedostatočnú podporu. V piatok tiež označil spojencov v NATO za „zbabelcov“.

Prieskumy verejnej mienky v Británii naznačujú všeobecný skepticizmus voči vojne, pričom 59 percent respondentov opýtaných agentúrou YouGov odpovedalo, že sú proti americko-izraelským útokom.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.