Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pre konflikt s Iránom stoplo Švajčiarsko zbrane do USA

Švajčiarska vláda požiadala parlament o schválenie v prepočte 4,3 miliardy dolárov na posilnenie obrany, vrátane protivzdušnej ochrany, obrany proti dronom a kybernetických kapacít. Opatrenia majú reagovať na zhoršenú bezpečnostnú situáciu po ruskej invázii na Ukrajinu.

Súčasťou plánov je nákup nemeckých raketových systémov IRIS-T SLM a investície do ochrany proti minidronom. Vláda zároveň žiada ďalšie financie na nákup stíhačiek F-35A.

Popri týchto krokoch však Švajčiarsko oznámilo zastavenie vývozu zbraní do Spojených štátov. Rozhodnutie zdôvodnilo svojou neutralitou v súvislosti s americko-izraelskou vojnou proti Iránu.

Vláda spresnila, že armáda sa musí viac zamerať na obranu proti útokom na diaľku a hybridným hrozbám. Minister obrany Martin Pfister zdôraznil, že krajina momentálne nie je dostatočne pripravená na najpravdepodobnejšie formy ohrozenia.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump zvažuje okupáciu ostrova Charg pre ropný prieliv

Biely dom zvažuje podľa Axiosu možnosti okupácie alebo blokády iránskeho ostrova Charg s cieľom prinútiť Teherán znovu otvoriť Hormuzský prieliv. Ostrov, ktorý spracúva približne 90 percent iránskeho exportu ropy, má kľúčový význam pre energetické trhy.

Podľa zdrojov portálu by takáto operácia mohla nasledovať po ďalšom oslabovaní iránskych vojenských kapacít v oblasti. Na stole je aj nasadenie ďalších amerických jednotiek, pričom do regiónu už smerujú viaceré jednotky námornej pechoty.

Americkí predstavitelia podotkli, že rozhodnutie zatiaľ nepadlo a prezident Donald Trump si ponecháva všetky možnosti. Okrem priamej okupácie ostrova sa diskutuje aj o námornej blokáde, ktorá by zabránila tankerom v prístupe k ostrovu.

Niektorí odborníci upozorňujú, že obsadenie ostrova nemusí viesť k otvoreniu prielivu a mohlo by vystaviť americké jednotky zvýšenému riziku. Alternatívou by mohlo byť posilnenie ochrany tankerov prostredníctvom vojenského sprievodu.

USA už vykonali letecké útoky na vojenské ciele na ostrove Charg, ktoré mali oslabiť iránske kapacity a pripraviť pôdu pre možné ďalšie kroky.

(max)

Minúta  |  

Británia cúvla a povolila USA mieriť na Irán z jej základní

Britská vláda umožnila Spojeným štátom využívať svoje vojenské základne na útoky proti iránskym raketovým pozíciám, ktoré ohrozujú lodnú dopravu v Hormuzskom prielive. Rozhodnutie padlo po rokovaní ministrov o bezpečnostnej situácii a blokáde strategického prielivu zo strany Iránu.

Premiér Keir Starmer pritom ešte nedávno zdôrazňoval, že Británia sa nechce nechať zatiahnuť do vojny. Spočiatku odmietal americkú žiadosť s odkazom na potrebu právneho posúdenia. Postoj však zmenil po útokoch Iránu na spojencov v regióne. USA tak môžu využiť základne RAF Fairford aj spoločnú základňu Diego Garcia. Zároveň však britská vláda zdôrazňuje potrebu deeskalácie konfliktu.

Rozhodnutie prichádza v čase rastúceho tlaku zo strany prezidenta Donalda Trumpa, ktorý Londýn kritizoval za nedostatočnú podporu. V piatok tiež označil spojencov v NATO za „zbabelcov“.

Prieskumy verejnej mienky v Británii naznačujú všeobecný skepticizmus voči vojne, pričom 59 percent respondentov opýtaných agentúrou YouGov odpovedalo, že sú proti americko-izraelským útokom.

(reuters, max)

Minúta  |  

Babiš vyzýva zbrojovky posilniť bezpečnosť, robí tak aj Slovensko

Český premiér Andrej Babiš vyzval zbrojárske firmy, aby posilnili bezpečnosť svojich areálov, najmä ak vyvážajú vojenský materiál na Ukrajinu alebo Blízky východ. Reagoval tak na požiar výrobnej haly v Pardubiciach, ktorý polícia vyšetruje ako možný teroristický útok.

„To predsa nie je možné, aby keď sa vyrába vojenský materiál, to nebolo zabezpečené. Takže my od nich budeme chcieť, aby to urobili na svoje náklady. Myslím si, že na to majú dostatok peňazí,“ zhodnotil.

Incident z piatka rána viedol k zvolaniu Bezpečnostnej rady štátu. Podľa dostupných informácií horelo v objekte spoločnosti LPP Holding, ktorá vyrába bezpilotné systémy. K útoku sa prihlásila skupina The Earthquake Faction, ktorá tvrdí, že cieľom bolo zasiahnuť údajné centrum izraelského zbrojárskeho priemyslu v Európe.

Polícia spolu so spravodajskými službami preveruje aj videá zverejnené touto skupinou.

Firma však odmieta, že by v Pardubiciach vyrábala izraelské drony, keďže plánovaná spolupráca s firmou Elbit Systems sa nikdy nezrealizovala. Napriek tomu podnik produkuje vlastné bezpilotné stroje, ktoré majú byť podľa niektorých iniciatív určené aj pre Ukrajinu.

Minister vnútra Lubomír Metnar zároveň potvrdil, že stupeň teroristického ohrozenia v Česku zostáva na úrovni B. Prezident Petr Pavel vyzval na opatrnosť a zdôraznil potrebu počkať na výsledky vyšetrovania.

Polícia na Slovensku taktiež prijala v tejto súvislosti opatrenia smerujúce k posilneniu bezpečnosti. V súčasnosti neeviduje žiadnu konkrétnu hrozbu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Kráľ Karol čelí kritike, fotil sa pred portrétom otrokárskeho panovníka

Britská monarchia čelí kritike zo strany aktivistov aj akademikov po tom, čo kráľ Karol III. pózoval s karibskými predstaviteľmi pod portrétom Juraja IV., panovníka spojeného s otrokárstvom. Fotografia vznikla počas recepcie pri príležitosti Dňa Commonwealthu v paláci St. James's Palace.

Podľa výskumu historičky Desirée Baptisteovej profitoval Juraj IV. z grenadských plantáží, na ktorých pracovali zotročení ľudia. Z týchto majetkov smerovali finančné prostriedky priamo do jeho súkromnej pokladnice. Tento fakt podľa odborníkov zvyšuje tlak na monarchiu, aby sa jasnejšie vyrovnala so svojou minulosťou.

Kritici označili fotografiu za necitlivú. „Je urážlivé mať jeho portrét,“ povedal Arley Gill, predseda grenadského národného reparačného výboru. „Je dvojnásobne urážlivé fotiť osoby afrického pôvodu s kráľom pod jeho obrazom.“

Podľa ďalších expertov ide o „historickú amnéziu“, ktorá normalizuje zabúdanie na koloniálne zločiny. Buckinghamský palác sa k situácii bezprostredne nevyjadril.

Kráľ Karol pritom v minulosti vyjadril ľútosť nad otrokárstvom a podporil výskum úlohy monarchie v tomto období.

(reuters, max)

Minúta  |  

Lukoil predáva aktíva, prepadol sa do straty niekoľkých miliárd

Ruský ropný gigant Lukoil vykázal podľa Moscow Times za minulý rok čistú stratu v prepočte 12,5 miliardy dolárov. Pre americké sankcie sa musel zbaviť rozsiahlych zahraničných aktív. Spoločnosť zároveň odpísala investície do svojej medzinárodnej divízie Lukoil International vo výške približne 20,2 miliardy dolárov.

Ešte v roku 2024 pritom firma vykázala čistý zisk 10,1 miliardy dolárov. Lukoil sa podieľa približne dvoma percentami na globálnej produkcii ropy, pričom približne štvrtina pochádza z jeho zahraničných operácií.

Sankcie Spojených štátov z októbra 2025, ktorých cieľom je vyvinúť tlak na Rusko v súvislosti s vojnou na Ukrajine, prinútili spoločnosť hľadať kupcov pre aktíva v hodnote 22 miliárd dolárov. V januári oznámila predbežnú dohodu o predaji americkému investičnému fondu The Carlyle Group, pričom neskôr sa objavili aj informácie o záujme saudskej spoločnosti Midad Energy.

Lukoil vlastní rafinérie v Európe, podiely na ropných poliach v Afrike, Ázii aj Amerike a prevádzkuje stovky čerpacích staníc vrátane tých v USA. Po zavedení sankcií získal licenciu na predaj aktív, ktorá však vypršala minulý mesiac.

Tržby spoločnosti klesli o 15 percent na 45,1 miliardy dolárov, zatiaľ čo čistý dlh sa znížil o 78 percent na 2,68 miliardy dolárov.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.