Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Babiš vyzýva zbrojovky posilniť bezpečnosť, robí tak aj Slovensko

Český premiér Andrej Babiš vyzval zbrojárske firmy, aby posilnili bezpečnosť svojich areálov, najmä ak vyvážajú vojenský materiál na Ukrajinu alebo Blízky východ. Reagoval tak na požiar výrobnej haly v Pardubiciach, ktorý polícia vyšetruje ako možný teroristický útok.

„To predsa nie je možné, aby keď sa vyrába vojenský materiál, to nebolo zabezpečené. Takže my od nich budeme chcieť, aby to urobili na svoje náklady. Myslím si, že na to majú dostatok peňazí,“ zhodnotil.

Incident z piatka rána viedol k zvolaniu Bezpečnostnej rady štátu. Podľa dostupných informácií horelo v objekte spoločnosti LPP Holding, ktorá vyrába bezpilotné systémy. K útoku sa prihlásila skupina The Earthquake Faction, ktorá tvrdí, že cieľom bolo zasiahnuť údajné centrum izraelského zbrojárskeho priemyslu v Európe.

Polícia spolu so spravodajskými službami preveruje aj videá zverejnené touto skupinou.

Firma však odmieta, že by v Pardubiciach vyrábala izraelské drony, keďže plánovaná spolupráca s firmou Elbit Systems sa nikdy nezrealizovala. Napriek tomu podnik produkuje vlastné bezpilotné stroje, ktoré majú byť podľa niektorých iniciatív určené aj pre Ukrajinu.

Minister vnútra Lubomír Metnar zároveň potvrdil, že stupeň teroristického ohrozenia v Česku zostáva na úrovni B. Prezident Petr Pavel vyzval na opatrnosť a zdôraznil potrebu počkať na výsledky vyšetrovania.

Polícia na Slovensku taktiež prijala v tejto súvislosti opatrenia smerujúce k posilneniu bezpečnosti. V súčasnosti neeviduje žiadnu konkrétnu hrozbu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Kráľ Karol čelí kritike, fotil sa pred portrétom otrokárskeho panovníka

Britská monarchia čelí kritike zo strany aktivistov aj akademikov po tom, čo kráľ Karol III. pózoval s karibskými predstaviteľmi pod portrétom Juraja IV., panovníka spojeného s otrokárstvom. Fotografia vznikla počas recepcie pri príležitosti Dňa Commonwealthu v paláci St. James's Palace.

Podľa výskumu historičky Desirée Baptisteovej profitoval Juraj IV. z grenadských plantáží, na ktorých pracovali zotročení ľudia. Z týchto majetkov smerovali finančné prostriedky priamo do jeho súkromnej pokladnice. Tento fakt podľa odborníkov zvyšuje tlak na monarchiu, aby sa jasnejšie vyrovnala so svojou minulosťou.

Kritici označili fotografiu za necitlivú. „Je urážlivé mať jeho portrét,“ povedal Arley Gill, predseda grenadského národného reparačného výboru. „Je dvojnásobne urážlivé fotiť osoby afrického pôvodu s kráľom pod jeho obrazom.“

Podľa ďalších expertov ide o „historickú amnéziu“, ktorá normalizuje zabúdanie na koloniálne zločiny. Buckinghamský palác sa k situácii bezprostredne nevyjadril.

Kráľ Karol pritom v minulosti vyjadril ľútosť nad otrokárstvom a podporil výskum úlohy monarchie v tomto období.

(reuters, max)

Minúta  |  

Lukoil predáva aktíva, prepadol sa do straty niekoľkých miliárd

Ruský ropný gigant Lukoil vykázal podľa Moscow Times za minulý rok čistú stratu v prepočte 12,5 miliardy dolárov. Pre americké sankcie sa musel zbaviť rozsiahlych zahraničných aktív. Spoločnosť zároveň odpísala investície do svojej medzinárodnej divízie Lukoil International vo výške približne 20,2 miliardy dolárov.

Ešte v roku 2024 pritom firma vykázala čistý zisk 10,1 miliardy dolárov. Lukoil sa podieľa približne dvoma percentami na globálnej produkcii ropy, pričom približne štvrtina pochádza z jeho zahraničných operácií.

Sankcie Spojených štátov z októbra 2025, ktorých cieľom je vyvinúť tlak na Rusko v súvislosti s vojnou na Ukrajine, prinútili spoločnosť hľadať kupcov pre aktíva v hodnote 22 miliárd dolárov. V januári oznámila predbežnú dohodu o predaji americkému investičnému fondu The Carlyle Group, pričom neskôr sa objavili aj informácie o záujme saudskej spoločnosti Midad Energy.

Lukoil vlastní rafinérie v Európe, podiely na ropných poliach v Afrike, Ázii aj Amerike a prevádzkuje stovky čerpacích staníc vrátane tých v USA. Po zavedení sankcií získal licenciu na predaj aktív, ktorá však vypršala minulý mesiac.

Tržby spoločnosti klesli o 15 percent na 45,1 miliardy dolárov, zatiaľ čo čistý dlh sa znížil o 78 percent na 2,68 miliardy dolárov.

(max)

Minúta  |  

Úrad čelí žalobe, New Jersey nechce centrum pre migrantov

Štát New Jersey v piatok zažaloval administratívu prezidenta Donalda Trumpa pre plán vybudovať federálne imigračné detenčné centrum. Žaloba nasleduje po kroku štátu Maryland, ktorý sa snaží taktiež zastaviť výstavbu obdobného zariadenia.

Guvernérka Mikie Sherrillová a generálna prokurátorka Jennifer Davenportová podali žalobu na ministerstvo vnútornej bezpečnosti a imigračnému a colnému úradu, známemu ako ICE. Cieľom je zabrániť premene prázdneho skladu na zariadenie s kapacitou 1 500 zadržaných osôb.

Podľa predstaviteľov New Jersey federálna vláda plánuje projekt realizovať bez riešenia otázok týkajúcich sa zásobovania vodou, kanalizácie a verejnej bezpečnosti. Štát zároveň upozorňuje, že neboli zohľadnené ani environmentálne aspekty a vhodnosť lokality na zadržiavanie ľudí.

Ministerstvo vnútornej bezpečnosti sa k žalobe bezprostredne nevyjadrilo.

Trump sa po návrate do Bieleho domu zameral na sprísnenie imigračnej politiky vrátane zvyšovania počtu zatýkaní, zadržiavania a deportácií migrantov. V druhom roku plánuje investovať viac ako 38 miliárd dolárov do detenčných centier, čím by sa kapacita zariadení zvýšila na 92 600 lôžok.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kremeľ stanovil Kyjevu podmienky pre čiastočné prímerie vo vojne

Ruské vedenie naznačilo možnosť čiastočného prímeria v útokoch na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Podmienkou by podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova, ktorého cituje BBC, bolo, aby Ukrajina zastavila útoky na ruské ropné a plynárenské zariadenia a ukončila „vydieranie“ v energetickej oblasti.

Vyjadrenia prichádzajú v kontexte sporu o ropovod Družba medzi Kyjevom, Budapešťou a Bratislavou. Ukrajina tvrdí, že časť ropovodu poškodili ruské útoky, zatiaľ čo Maďarsko obviňuje Kyjev z obmedzovania tranzitu ropy a zablokovalo úver Európskej únie pre Ukrajinu.

Moskva sa zároveň sťažuje na útoky ukrajinských dronov na ruskú energetickú infraštruktúru vrátane plynovodov smerujúcich do Turecka. Podľa Ruska tieto útoky prispievajú k rastu cien ropy a plynu.

Peskov tiež potvrdil, že Rusko sa nezúčastní na plánovaných rokovaniach medzi USA a Ukrajinou, ktoré sa majú konať v sobotu. Označil ich za bilaterálne kontakty.

Kremeľ však podľa neho dúfa v obnovenie trojstranných rokovaní v blízkej budúcnosti a súčasnú prestávku považuje za dočasnú. Naposledy sa všetky tri strany stretli 17. a 18. februára v Ženeve. Po týchto rokovaniach sa 5. a 6. marca uskutočnila výmena väzňov v pomere 500 k 500.

(max)

Minúta  |  

Zelenskyj Únii verí, v apríli očakáva vyplatenie časti pôžičky

Ukrajina očakáva prvú časť z 90-miliardovej pôžičky Európskej únie už v apríli, hoci sa lídrom Únie zatiaľ nepodarilo prelomiť veto Maďarska. Prezident Volodymyr Zelenskyj po samite povedal, že je „optimistickejší“ a verí, že nájdu spôsob, ako Kyjevu aspoň časť financií uvoľniť.

Balík je pre Ukrajinu kľúčový, keďže krajina čelí pretrvávajúcemu rozpočtovému deficitu počas piateho roka vojny s Ruskom. Tento rok potrebuje podľa odhadov 45 až 52 miliárd dolárov z externého financovania.

Lídri Únie sa na pôžičke dohodli ešte v decembri, no jej vyplatenie blokuje maďarský premiér Viktor Orbán pre absenciu dodávok ruskej ropy cez Ukrajinu ropovodom Družba. Európska komisia však avizuje, že hľadá alternatívne riešenia.

Kyjev zatiaľ disponuje rezervami na najbližšie týždne. Od začiatku roka získala Ukrajina zo zahraničia 5,5 miliardy dolárov, a očakáva ďalších 1,2 miliardy z Japonska. Takmer 60 percent rozpočtových výdavkov smeruje na obranu.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.