Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Guterres podporil Trumpovu Radu mieru pri obnove Pásma Gazy

Generálny tajomník OSN António Guterres privítal zámer Trumpovej Rady mieru financovať a zabezpečiť základné prvky plánu obnovy Pásma Gazy, ktorý má pomôcť s rekonštrukciou palestínskych domov a infraštruktúry.

V rozhovore pre Politico uviedol, že tento cieľ je v súlade s plánom schváleným Bezpečnostnou radou OSN a že Organizácia Spojených národov s príslušnými štruktúrami aktívne spolupracuje.

Zároveň však naznačil, že úlohu tejto rady by mali obmedziť na obnovu Gazy. Podľa neho nejde o účinný nástroj na riešenie širších a naliehavých problémov v regióne. Zdôraznil, že každá mierová iniciatíva musí stáť na medzinárodnom práve a hodnotách Charty OSN.

Guterres sa vyjadril aj k situácii v Perzskom zálive. Vyzval na ukončenie iránskeho uzavretia Hormuzského prielivu a pripustil, že OSN by mohla zohrávať úlohu pri ochrane tejto strategickej námornej trasy aj pri širšom úsilí o zníženie napätia.

Dodal tiež, že od začiatku vojny osobne s Donaldom Trumpom nehovoril, hoci bol v kontakte s ďalšími predstaviteľmi jeho administratívy.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Kuba zamietla dovoz nafty pre generátory americkej ambasády

Kubánska vláda odmietla žiadosť americkej ambasády v Havane o dovoz nafty pre jej generátory v čase, keď Spojené štáty pokračujú v palivovej blokáde ostrova. Podľa agentúry AP môže spor viesť k zníženiu počtu diplomatov na americkom veľvyslanectve, čo by pravdepodobne vyvolalo recipročné kroky voči kubánskej misii v USA.

Kuba čelí vážnemu nedostatku palív po prerušení dodávok z Venezuely a hrozbách Washingtonu voči krajinám, ktoré by ostrovu ropu dodávali. Hoci sa snaží situáciu riešiť domácou ťažbou, plynom a obnoviteľnými zdrojmi, dopyt zatiaľ nedokáže pokryť.

Napätie prichádza v čase, keď administratíva Donalda Trumpa zvyšuje tlak na politické zmeny v krajine vedenej prezidentom Miguelom Díazom-Canelom. Ten nedávno potvrdil rokovania medzi Havanou a Washingtonom.

Spojené štáty majú zatiaľ zásoby nafty pre ambasádu približne na mesiac, takže prípadné obmedzenia personálu nie sú bezprostredné. Medzitým na Kubu smeruje humanitárna pomoc vrátane potravín či solárnych panelov a očakáva sa aj dodávka ruskej ropy, ktorá by mala zmierniť energetickú krízu.

(tasr, lud)

Minúta  |  

USA dočasne uvoľnili sankcie na iránsku ropu

Administratíva Donalda Trumpa v piatok na 30 dní dočasne uvoľnila sankcie na nákup iránskej ropy prepravovanej na mori. Cieľom je zmierniť rast cien ropy, ktoré prudko stúpli v dôsledku vojenského konfliktu USA a Izraela s Iránom. Podľa ministra financií Scotta Bessenta môže krok priniesť na trh približne 140 miliónov barelov a uvoľniť tlak na dodávky energie.

Ide už o tretie podobné uvoľnenie sankcií za krátke obdobie. Washington reaguje na obavy z negatívneho dopadu vysokých cien energií na ekonomiku a voličov pred novembrovými voľbami. Hoci USA dlhodobo iránsku ropu neimportujú, opatrenie môže pomôcť ázijským trhom, predovšetkým Číne ako jej hlavnému odberateľovi.

Ceny ropy vzrástli asi o 50 percent od začiatku útokov koncom februára. Situáciu zhoršilo narušenie infraštruktúry a faktické uzavretie Hormuzského prielivu, kľúčovej trasy pre pätinu svetových dodávok ropy a plynu.

Analytici upozorňujú, že bez obnovenia plavby v prielive budú účinky obmedzené a USA môžu vyčerpávať svoje ekonomické nástroje. Administratíva však tvrdí, že Irán bude mať obmedzený prístup k príjmom a tlak na režim zostáva.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Štúdia načrtáva vplyv uzavretia Hormuzského prielivu

Dlhodobé uzavretie Hormuzského prielivu by malo významné dôsledky pre globálne dodávateľské reťazce a trhy s energiou. Taký je záver novej štúdie, ktorú cituje chemie.de, popredný priemyselný portál pre chemický sektor.

Výskum uskutočnili Inštitút pre analýzu dodávateľských reťazcov v Rakúsku (ASCII), vedecké centrum pre komplexnosť (CSH) a Technická univerzita v Delfte.

Štúdia po prvýkrát systematicky skúma, ako veľmi sú krajiny a priemyselné odvetvia na celom svete závislé od vývozu z piatich štátov Perzského zálivu, ktorých námorný obchod prechádza výlučne cez Hormuzský prieliv - Iránu, Spojených arabských emirátov, Kataru, Kuvajtu a Bahrajnu. Zo zistení vyplýva, že ázijské ekonomiky by boli narušením prieplavu zasiahnuté oveľa viac ako európske ekonomiky.

Tieto krajiny spolu vyvážajú tovar v hodnote približne 1,2 bilióna dolárov ročne, pričom najväčší podiel na ovplyvnených obchodných tokoch majú energetické produkty, ako je ropa, skvapalnený zemný plyn a rafinovaná ropa, a to približne 800 miliárd dolárov.

Zdá sa, že najzraniteľnejšie by boli ázijské ekonomiky – najmä Čína, India či Japonsko, ktoré sú na dovoze z regiónu výrazne závislé.

Krátkodobé prerušenie dopravy by podľa analýzy spôsobilo skôr rast cien než výpadky dodávok. Ak by však blokáda trvala viac než štyri týždne, mohlo by dôjsť k výrazným oneskoreniam a narušeniu výroby. Európa je síce menej závislá, no niektoré krajiny – najmä Taliansko, Belgicko či Spojené kráľovstvo – čelia vyššiemu riziku.

Dlhodobé obmedzenia by zároveň mohli zvýšiť výrobné náklady a oslabiť konkurencieschopnosť energeticky náročných odvetví.

Minúta  |  

USA žalujú Harvard pre údajné zlyhanie ochrany Židov a Izraelčanov

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa podala žalobu na Harvardovu univerzitu pre údajné zlyhanie pri ochrane židovských a izraelských študentov. Ministerstvo spravodlivosti v podaní na federálnom súde v Bostone namieta, že škola nereagovala na nepriateľské prostredie.

Podľa žaloby Harvard zámerne odmietal presadzovať vlastné pravidlá v prípadoch, keď boli obeťami Židia alebo Izraelčania. Tým mal podľa vlády vyslať signál, že títo študenti nemajú rovnaký prístup k vzdelávacím príležitostiam.

Vláda sa zároveň snaží získať späť miliardy dolárov z verejných zdrojov. Harvard sa k žalobe bezprostredne nevyjadril.

Krok prichádza krátko po tom, čo Trumpov úrad požadoval od univerzity miliardu dolárov na urovnanie vyšetrovaní týkajúcich sa jej politík. Predtým hovorili o nižšej sume - 200 miliónov dolárov.

Žaloba nadväzuje aj na februárový spor, v ktorom vláda obvinila Harvard z nespolupráce pri federálnom vyšetrovaní. Úrady vtedy žiadali jej dokumenty s cieľom preveriť, či inštitúcia nezákonne zohľadňovala rasu v prijímacom procese.

(reuters, max)

Minúta  |  

Dubajský realitný trh slabne, k poklesu cien prispela vojna

Po takmer troch týždňoch americko-izraelskej vojny proti Iránu začal vykazovať prvé známky oslabenia aj dubajský trh s nehnuteľnosťami. Analytici poukazujú na pokles objemu transakcií a makléri hlásia aj znižovanie cien niektorých nehnuteľností.

Podľa údajov Goldman Sachs klesli objemy transakcií v Spojených arabských emirátoch v prvých 12 dňoch marca medziročne o 37 percent a medzimesačne o 49 percent. Niektoré nehnuteľnosti sa podľa maklérov predávajú so zľavami 12 až 15 percent.

Anonymne jeden z realitných agentov príkladmo podotkol, že predávajúci nehnuteľnosti v blízkosti Burdž Chalífy znížil cenu z 735-tisíc dolárov na 650-tisíc.

Konflikt narušil imidž Dubaja ako bezpečného útočiska pre bohatých investorov. Útoky zasiahli Izrael, americké základne aj štáty Perzského zálivu vrátane Spojených arabských emirátov.

Akcie developerských spoločností oslabili, pričom akcie spoločnosti Emaar Properties klesli od začiatku vojny o viac ako 26 percent. Analytici upozorňujú, že konflikt predstavuje riziko pre budúci rast populácie Dubaja a môže odradiť investorov.

Napriek tomu zástupcovia sektora deklarujú, že aktivita na trhu sa úplne nezastavila.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.