Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Žilinka: Po novele zákona kleslo stíhanie daňových podvodov

Generálny prokurátor Maroš Žilinka upozornil na výrazný poklese počtu trestných stíhaní daňovej kriminality po účinnosti novely Trestného zákona z augusta 2024. Podľa jeho slov sa zmenili podmienky trestnosti, čo sa premietlo do štatistík za rok 2025.

Počet stíhaných osôb klesol o 57 percent a obžalovaných o 61 percent oproti predchádzajúcemu roku. Výrazný pokles evidujú aj prípady daňového podvodu, pri ktorých ide o neoprávnené nároky na vratky DPH alebo spotrebnej dane.

Zároveň sa znížil aj počet využívaní inštitútu účinnej ľútosti, ktorý umožňuje zánik trestnosti pri dodatočnom zaplatení dlžnej sumy.

Žilinka naznačil, že zmeny v zákone, najmä zvýšenie hraníc škody pre trestnosť činov, majú priamy vplyv na slabšiu trestnoprávnu reakciu štátu.

V reakcii na tento vývoj predložil parlamentu legislatívny podnet, ktorý má podľa neho posilniť boj proti daňovej kriminalite a chrániť finančné záujmy EÚ.

(tasr, pir)

Minúta  |  

EÚ zvažuje vlastnú tajnú službu pod kontrolou von der Leyenovej

Európska komisia uvažuje o zriadení vlastnej spravodajskej služby, ktorá by mala posilniť schopnosť EÚ reagovať na rastúce bezpečnostné hrozby. Podľa komisára pre rozpočet Piotra Serafina ide o reakciu na čoraz komplikovanejšie geopolitické prostredie, v ktorom Únia potrebuje lepšiu koordináciu informácií aj silnejšie analytické kapacity.

Ako píše Handelsblatt, nová jednotka by sa mala zamerať na zhromažďovanie a vyhodnocovanie spravodajských údajov a zároveň dopĺňať existujúce štruktúry v spolupráci s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť.

Ambíciou je aj prepojenie informácií z národných spravodajských služieb, čo by znamenalo výrazný posun oproti súčasnému systému. Diskutuje aj o posilnení oproti existujúcim inštitúciám, ako je spravodajské centrum EÚ.

Nový orgán by pritom spadal priamo pod predsedníčku Ursulu von der Leyenovú, čo vyvoláva otázky o presune kompetencií v rámci Únie. Zároveň rastie tlak na väčšiu nezávislosť od spravodajských informácií zo Spojených štátov.

(pir)

Minúta  |  

Senátori USA chcú trestať Maďarsko za brzdenie pomoci Kyjevu

Dvojica amerických senátorov, demokratka Jeanne Shaheenová a republikán Thom Tillis, chce pritvrdiť voči Maďarsku, ktoré podľa nich brzdí pomoc Ukrajine a udržiava úzke väzby na Rusko, píše Financial Times.

Návrh zákona „Block Putin“ počíta so sankciami voči maďarským úradníkom – konkrétne s finančnými obmedzeniami a zákazom víz pre tých, ktorí podporujú nákup ruskej ropy a plynu či blokujú podporu Kyjevu.

Opatrenie prichádza v čase, keď premiér Viktor Orbán zadržiava úver EÚ vo výške 90 miliárd eur pre Ukrajinu a zároveň čelí neistému výsledku nadchádzajúcich volieb. Zároveň rastie napätie medzi USA a Maďarskom aj pre jeho pretrvávajúcu energetickú závislosť od Ruska.

Orbán obviňuje Ukrajinu z narúšania dodávok ropy, zatiaľ čo Washington zdôrazňuje potrebu jednoty spojencov proti Moskve.

Rozhodnutie o konkrétnych sankciách by zostalo na administratíve Donalda Trumpa.

(pir)

Minúta  |  

EÚ udiera na lacný dovoz. Shein a Temu čakajú nové clá a pokuty

Európska únia sa dohodla na reforme colného systému, ktorá výrazne sprísni pravidlá pre online platformy dovážajúce tovar do EÚ.

Po novom budú platformy ako Shein, Temu alebo AliExpress považované za dovozcov, a teda ponesú zodpovednosť za clo aj bezpečnosť výrobkov. Pri opakovanom porušovaní pravidiel im hrozia pokuty vo výške jedného až šiestich percent obratu v Únii.

Opatrenia reagujú na prudký nárast lacných zásielok – ich počet má v roku 2025 dosiahnuť 5,8 miliardy.

Zároveň sa plánuje zrušenie oslobodenia od cla pre balíky do 150 eur a od júla sa má zaviesť dočasný poplatok tri eurá.

EÚ tiež buduje centralizovaný dátový systém na kontrolu dovozu, ktorý má byť plne funkčný do roku 2034.

Obavy z nevyhovujúcich výrobkov podporila štúdia Komisie, podľa ktorej až 65 percent niektorých produktov nespĺňa normy. EÚ preto vyšle delegáciu do Číny, aby riešila bezpečnosť, reguláciu a férovú konkurenciu.

(reuters, pir)

Minúta  |  

USA chcú kontrolovať Nord Stream, hovorí Lavrov

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že Spojené štáty sa snažia získať kontrolu nad plynovodmi Nord Stream v Baltskom mori, ktoré poškodili výbuchy v roku 2022.

Podľa Lavrova je cieľom Washingtonu ovládnuť globálne energetické trhy. Ako príklady uviedol aj Venezuelu a Irán. K tvrdeniu o Nord Streame však neposkytol konkrétne dôkazy.

Plynovody Nord Stream 1 a 2 boli kľúčovým kanálom pre dodávky ruského plynu do Európy, no po sérii výbuchov v septembri 2022 sa stali nefunkčnými. Rusko aj západné krajiny uviedli, že incident bol aktom sabotáže. Vyšetrovatelia minulý rok v Taliansku zatkli Ukrajinca podozrivého z koordinácie útokov.

V roku 2024 sa objavili aj správy, že americký investor prejavil záujem o kúpu časti plynovodu Nord Stream 2, z ktorého jedna vetva zostala nepoškodená.

(reuters, est)

Minúta  |  

Otázka Tibetu je vnútorná vec, varuje Peking Česko

Čína reagovala na uznesenie českého Senátu, ktoré sa týka nástupníctva dalajlámu a podpory slobodnej voľby tibetského ľudu. Peking označil tento krok za hrubý zásah do svojich vnútorných záležitostí a vyjadril voči Prahe silnú nespokojnosť.

Podľa čínskej diplomacie je Tibet neoddeliteľnou súčasťou krajiny a otázky spojené s jeho duchovným vedením patria výlučne do kompetencie čínskych orgánov.

Napätie medzi oboma krajinami však nie je nové. Už minulý rok vyvolalo reakciu Pekingu stretnutie prezidenta Petra Pavla s dalajlámom, rovnako ako návšteva českých poslancov v tibetskom exile.

Čína trvá na tom, že má konečné slovo pri výbere nástupcu 14. dalajlámu, čo je v rozpore s postojom samotného duchovného lídra.

Peking zdôrazňuje, že prijaté zákony majú podporiť jednotu a stabilitu krajiny. Tvrdí, že situácia v Tibete sa zlepšuje a región prosperuje.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.