Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pekár žiada zrušenie pozastavenia členstva v PS

Exposlanec Martin Pekár vyzval rozhodcovskú komisiu hnutia PS, aby zrušila rozhodnutie o pozastavení jeho členstva. Kritizuje najmä 48-hodinovú lehotu na vyjadrenie, ktorú považuje za neprimeranú a v rozpore so zásadami spravodlivého procesu.

Tvrdí, že v takom krátkom čase nie je možné dôkladne preskúmať obvinenia ani pripraviť obhajobu, keďže ide o komplexný prípad s viacerými právnymi aj skutkovými otázkami. Zároveň upozorňuje, že takáto lehota nemá oporu v stanovách hnutia.

Pekár naznačuje, že podnet proti nemu môže byť účelový a súvisieť s blížiacim sa snemom PS, čo podľa neho vyvoláva pochybnosti o férovosti vnútrostraníckych procesov. Žiada preto nielen predĺženie lehoty, ale aj úplné zrušenie rozhodnutia o pozastavení členstva.

Hnutie PS už skôr potvrdilo, že ide o krok smerujúci k jeho možnému vylúčeniu, pričom poukazuje na podozrenia týkajúce sa majetku, správania aj porušovania pravidiel kampane.

Pekár tieto obvinenia odmieta.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Pekári: Konflikt na Blízkom východe zasahuje potravinárov

Konflikt na Blízkom východe sa začína citeľne premietať aj do slovenského potravinárstva. Podľa Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov stúpli náklady na logistiku už o viac ako 20 percent, pričom ďalší rast nemožno vylúčiť, ak sa situácia rýchlo neupokojí.

Pekári pritom fungujú v špecifickom režime – čerstvé výrobky rozvážajú denne, často aj viackrát, a to priamo na množstvo menších odberných miest. Tento model je logisticky náročný a citlivý na výkyvy cien palív.

Zároveň sa očakáva, že konflikt môže postupne zdražiť aj obalové materiály alebo hnojivá, čo by sa v poľnohospodárstve prejavilo neskôr.

Slovensko má síce zatiaľ dostatok základných komodít, ako sú pšenica alebo múka, no situácia poukazuje na význam potravinovej sebestačnosti. Pekári preto vyzývajú politikov, aby ju začali systematicky riešiť na národnej úrovni.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Ceny benzínu a nafty môžu stúpnuť o päť centov, tvrdí analytik

Ceny pohonných látok na Slovensku by mohli už budúci týždeň vzrásť o dva až päť centov za liter. Podľa analytika XTB Ondreja Greguša za tým stojí najmä napätie na Blízkom východe, výpadky v dodávkach ropy a výrazné výkyvy cien na svetových trhoch. Tie sa už, zdá sa, začínajú citeľnejšie prejavovať aj v strednej Európe.

Slovenská vláda preto podľa neho prijala mimoriadne opatrenia na stabilizáciu trhu. Situáciu zhoršuje aj obmedzený tok ropy cez Hormuzský prieliv a znížená produkcia krajín Perzského zálivu.

Cena ropy sa počas týždňa dostala nad 112 dolárov za barel, následne však po vyjadreniach prezidenta USA Donalda Trumpa klesla približne na 100 dolárov.

Trhy pritom zostávajú nervózne a rastie aj obava z recesie v USA. Podľa dostupných údajov je energetický trh momentálne jedným z hlavných globálnych rizík, najmä ak by vysoké ceny pretrvali dlhšie.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Žilinka: Po novele zákona kleslo stíhanie daňových podvodov

Generálny prokurátor Maroš Žilinka upozornil na výrazný poklese počtu trestných stíhaní daňovej kriminality po účinnosti novely Trestného zákona z augusta 2024. Podľa jeho slov sa zmenili podmienky trestnosti, čo sa premietlo do štatistík za rok 2025.

Počet stíhaných osôb klesol o 57 percent a obžalovaných o 61 percent oproti predchádzajúcemu roku. Výrazný pokles evidujú aj prípady daňového podvodu, pri ktorých ide o neoprávnené nároky na vratky DPH alebo spotrebnej dane.

Zároveň sa znížil aj počet využívaní inštitútu účinnej ľútosti, ktorý umožňuje zánik trestnosti pri dodatočnom zaplatení dlžnej sumy.

Žilinka naznačil, že zmeny v zákone, najmä zvýšenie hraníc škody pre trestnosť činov, majú priamy vplyv na slabšiu trestnoprávnu reakciu štátu.

V reakcii na tento vývoj predložil parlamentu legislatívny podnet, ktorý má podľa neho posilniť boj proti daňovej kriminalite a chrániť finančné záujmy EÚ.

(tasr, pir)

Minúta  |  

EÚ zvažuje vlastnú tajnú službu pod kontrolou von der Leyenovej

Európska komisia uvažuje o zriadení vlastnej spravodajskej služby, ktorá by mala posilniť schopnosť EÚ reagovať na rastúce bezpečnostné hrozby. Podľa komisára pre rozpočet Piotra Serafina ide o reakciu na čoraz komplikovanejšie geopolitické prostredie, v ktorom Únia potrebuje lepšiu koordináciu informácií aj silnejšie analytické kapacity.

Ako píše Handelsblatt, nová jednotka by sa mala zamerať na zhromažďovanie a vyhodnocovanie spravodajských údajov a zároveň dopĺňať existujúce štruktúry v spolupráci s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť.

Ambíciou je aj prepojenie informácií z národných spravodajských služieb, čo by znamenalo výrazný posun oproti súčasnému systému. Diskutuje aj o posilnení oproti existujúcim inštitúciám, ako je spravodajské centrum EÚ.

Nový orgán by pritom spadal priamo pod predsedníčku Ursulu von der Leyenovú, čo vyvoláva otázky o presune kompetencií v rámci Únie. Zároveň rastie tlak na väčšiu nezávislosť od spravodajských informácií zo Spojených štátov.

(pir)

Minúta  |  

Senátori USA chcú trestať Maďarsko za brzdenie pomoci Kyjevu

Dvojica amerických senátorov, demokratka Jeanne Shaheenová a republikán Thom Tillis, chce pritvrdiť voči Maďarsku, ktoré podľa nich brzdí pomoc Ukrajine a udržiava úzke väzby na Rusko, píše Financial Times.

Návrh zákona „Block Putin“ počíta so sankciami voči maďarským úradníkom – konkrétne s finančnými obmedzeniami a zákazom víz pre tých, ktorí podporujú nákup ruskej ropy a plynu či blokujú podporu Kyjevu.

Opatrenie prichádza v čase, keď premiér Viktor Orbán zadržiava úver EÚ vo výške 90 miliárd eur pre Ukrajinu a zároveň čelí neistému výsledku nadchádzajúcich volieb. Zároveň rastie napätie medzi USA a Maďarskom aj pre jeho pretrvávajúcu energetickú závislosť od Ruska.

Orbán obviňuje Ukrajinu z narúšania dodávok ropy, zatiaľ čo Washington zdôrazňuje potrebu jednoty spojencov proti Moskve.

Rozhodnutie o konkrétnych sankciách by zostalo na administratíve Donalda Trumpa.

(pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.