Preskočiť na obsah
  |  

Úrad pre verejné obstarávanie preveruje zákazku na Kukuricu

Úrad pre verejné obstarávanie preveruje zákazku na stavebné práce v rámci rekonštrukcie internátu Hviezda v Bratislave, známeho pod názvom Kukurica. Verejné obstarávanie vyhlásila Bytová agentúra rezortu ministerstva obrany v decembri 2024.

„Úrad pre verejné obstarávanie, odbor dohľadu, informuje, že dňa 26. marca 2026 sa začalo konanie vo veci zákazky Rekonštrukcia internátu Hviezda – stavebné práce,“ uviedol úrad. Kontrolu realizuje na základe vlastného podnetu.

Predmetom zákazky boli stavebné práce zahŕňajúce rekonštrukciu internátu Hviezda a vytvorenie nového funkčného využitia, ktoré počíta s kombináciou spoločenských, kancelárskych a ubytovacích priestorov pre zamestnancov ministerstva obrany.

Koncom mája 2025 uzavrela Bytová agentúra zmluvu o dielo v hodnote takmer 32 miliónov eur s DPH. Neskôr podpísala s dodávateľom viacero dodatkov, pričom aktuálna hodnota zákazky predstavuje viac ako 35 miliónov eur vrátane DPH.

Viaceré opozičné strany rekonštrukciu Kukurice kritizujú. Hovoria napríklad o predraženom vybavení. Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) obhajoval postup obnovy. Vybavenie označil za kvalitné, predraženie odmietol.

(tasr, pir)

  |  

EÚ dúfa, že maďarské voľby ukončia Orbánovo veto

Európska únia s napätím sleduje maďarské voľby, ktoré by mohli oslabiť dlhodobé blokovanie spoločných rozhodnutí zo strany premiéra Viktora Orbána.

Ak prehrá voľby 12. apríla, diplomati z viacerých vlád EÚ vyjadrili nádej, že sa skončí maďarská blokáda politík, ktoré siahajú od pôžičky pre Ukrajinu až po sankcie proti Rusku a násilným izraelským osadníkom.

„Ak Orbán zostane, budeme musieť zmeniť spôsob, akým pracujeme,“ dodal vysokopostavený európsky úradník.

Prieskumy naznačujú, že Orbánova strana Fidesz môže prvýkrát po rokoch prehrať s opozičnou stranou Tisza vedenou Péterom Magyarom.

Aj keď by zmena vlády mohla priniesť uvoľnenie napätia a konštruktívnejší tón voči Bruselu, zásadný obrat v politike sa neočakáva. Magyar síce deklaruje snahu posilniť väzby s EÚ a NATO, no zároveň zostáva opatrný v otázkach migrácie alebo rozširovania Únie.

Prípadná výmena vlády by tak mohla priniesť pragmatickejší prístup a menej konfliktov, no bez „revolúcie“ v zahraničnej politike. Pre EÚ by to napriek tomu znamenalo citeľnú úľavu, tvrdia zdroje.

(reuters, pir)

  |  

Pekár žiada zrušenie pozastavenia členstva v PS

Exposlanec Martin Pekár vyzval rozhodcovskú komisiu hnutia PS, aby zrušila rozhodnutie o pozastavení jeho členstva. Kritizuje najmä 48-hodinovú lehotu na vyjadrenie, ktorú považuje za neprimeranú a v rozpore so zásadami spravodlivého procesu.

Tvrdí, že v takom krátkom čase nie je možné dôkladne preskúmať obvinenia ani pripraviť obhajobu, keďže ide o komplexný prípad s viacerými právnymi aj skutkovými otázkami. Zároveň upozorňuje, že takáto lehota nemá oporu v stanovách hnutia.

Pekár naznačuje, že podnet proti nemu môže byť účelový a súvisieť s blížiacim sa snemom PS, čo podľa neho vyvoláva pochybnosti o férovosti vnútrostraníckych procesov. Žiada preto nielen predĺženie lehoty, ale aj úplné zrušenie rozhodnutia o pozastavení členstva.

Hnutie PS už skôr potvrdilo, že ide o krok smerujúci k jeho možnému vylúčeniu, pričom poukazuje na podozrenia týkajúce sa majetku, správania aj porušovania pravidiel kampane.

Pekár tieto obvinenia odmieta.

(tasr, pir)

  |  

Pekári: Konflikt na Blízkom východe zasahuje potravinárov

Konflikt na Blízkom východe sa začína citeľne premietať aj do slovenského potravinárstva. Podľa Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov stúpli náklady na logistiku už o viac ako 20 percent, pričom ďalší rast nemožno vylúčiť, ak sa situácia rýchlo neupokojí.

Pekári pritom fungujú v špecifickom režime – čerstvé výrobky rozvážajú denne, často aj viackrát, a to priamo na množstvo menších odberných miest. Tento model je logisticky náročný a citlivý na výkyvy cien palív.

Zároveň sa očakáva, že konflikt môže postupne zdražiť aj obalové materiály alebo hnojivá, čo by sa v poľnohospodárstve prejavilo neskôr.

Slovensko má síce zatiaľ dostatok základných komodít, ako sú pšenica alebo múka, no situácia poukazuje na význam potravinovej sebestačnosti. Pekári preto vyzývajú politikov, aby ju začali systematicky riešiť na národnej úrovni.

(tasr, pir)

  |  

Ceny benzínu a nafty môžu stúpnuť o päť centov, tvrdí analytik

Ceny pohonných látok na Slovensku by mohli už budúci týždeň vzrásť o dva až päť centov za liter. Podľa analytika XTB Ondreja Greguša za tým stojí najmä napätie na Blízkom východe, výpadky v dodávkach ropy a výrazné výkyvy cien na svetových trhoch. Tie sa už, zdá sa, začínajú citeľnejšie prejavovať aj v strednej Európe.

Slovenská vláda preto podľa neho prijala mimoriadne opatrenia na stabilizáciu trhu. Situáciu zhoršuje aj obmedzený tok ropy cez Hormuzský prieliv a znížená produkcia krajín Perzského zálivu.

Cena ropy sa počas týždňa dostala nad 112 dolárov za barel, následne však po vyjadreniach prezidenta USA Donalda Trumpa klesla približne na 100 dolárov.

Trhy pritom zostávajú nervózne a rastie aj obava z recesie v USA. Podľa dostupných údajov je energetický trh momentálne jedným z hlavných globálnych rizík, najmä ak by vysoké ceny pretrvali dlhšie.

(tasr, pir)

  |  

Žilinka: Po novele zákona kleslo stíhanie daňových podvodov

Generálny prokurátor Maroš Žilinka upozornil na výrazný poklese počtu trestných stíhaní daňovej kriminality po účinnosti novely Trestného zákona z augusta 2024. Podľa jeho slov sa zmenili podmienky trestnosti, čo sa premietlo do štatistík za rok 2025.

Počet stíhaných osôb klesol o 57 percent a obžalovaných o 61 percent oproti predchádzajúcemu roku. Výrazný pokles evidujú aj prípady daňového podvodu, pri ktorých ide o neoprávnené nároky na vratky DPH alebo spotrebnej dane.

Zároveň sa znížil aj počet využívaní inštitútu účinnej ľútosti, ktorý umožňuje zánik trestnosti pri dodatočnom zaplatení dlžnej sumy.

Žilinka naznačil, že zmeny v zákone, najmä zvýšenie hraníc škody pre trestnosť činov, majú priamy vplyv na slabšiu trestnoprávnu reakciu štátu.

V reakcii na tento vývoj predložil parlamentu legislatívny podnet, ktorý má podľa neho posilniť boj proti daňovej kriminalite a chrániť finančné záujmy EÚ.

(tasr, pir)