Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Páchateľ hodil na Ruský dom v Prahe zápalné fľaše

Česká polícia pátra po neznámom páchateľovi, ktorý v noci na štvrtok hodil zápalné fľaše na budovu Ruského strediska vedy a kultúry v Prahe. Podľa riaditeľa centra Igora Girenka ich bolo šesť, pričom tri explodovali. Časť fasády budovy je obhorená, zranenia zatiaľ nehlásili.

Útočník hádzal fľaše na okná knižnice, pričom tie, ktoré dopadli dovnútra, podľa Girenka nevybuchli. „Je ťažké si predstaviť následky, ak by plán vyšiel,“ uviedol. Nevylúčil, že načasovanie útoku súviselo s plánovaným záverečným podujatím Dní ruskej kultúry.

České ministerstvo zahraničných vecí incident odsúdilo a zdôraznilo, že násilné útoky na akékoľvek objekty sú neprijateľné. Polícia prípad vyšetruje ako podozrenie z poškodenia cudzej veci.

Útok kritizovala aj hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová, ktorá ho označila za „barbarský čin“.

Ruský dom v Prahe prevádzkuje agentúra Rossotrudničestvo, ktorá je od roku 2022 na sankčnom zozname EÚ a označujú ju za nástroj ruskej štátnej propagandy.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Ukrajina a Saudská Arábia podpísali dohodu o obrannej spolupráci

Ukrajina a Saudská Arábia podpísali rámcovú dohodu o obrannej spolupráci, ktorá má otvoriť cestu k investíciám, technologickej výmene a spoločným projektom.

Prezident Volodymyr Zelenskyj počas neohlásenej návštevy v Perzskom zálive zdôraznil, že Kyjev hľadá nové partnerstvá v čase rastúcej neistoty v súvislosti s dodávkami zbraní z USA. Podľa dostupných informácií Washington zvažuje presmerovanie časti vojenskej pomoci na Blízky východ pre konflikt s Iránom.

Zelenskyj zároveň potvrdil, že Ukrajina už vyslala viac ako 220 expertov do regiónu, ktorí radia pri obrane proti dronom. Kyjev za túto pomoc očakáva financie aj technologickú podporu.

Drony sa pritom stali kľúčovým prvkom vojny s Ruskom a Ukrajina sa snaží rýchlo rozšíriť ich výrobu.

Prezident naznačil, že krajina by pri dostatočnom financovaní dokázala denne produkovať tisíce obranných dronov, čím by vyvažovala ruskú početnú prevahu.

(reuters, pir)

Minúta  |  

NKÚ: Štát platí za lieky viac, ako by musel, systém stráca kontrolu

Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje, že systém kategorizácie liekov na Slovensku sa v rokoch 2020 až 2024 postupne vzdialil od jasných ekonomických pravidiel a čoraz viac sa opiera o individuálne dohody. Podľa kontrolórov to narušilo rovnováhu medzi dostupnosťou liečby a udržateľnosťou verejných financií.

Približne polovicu liekov schválili za vyššie ceny, ako odporúčali odborníci, čo mohlo štát stáť stovky miliónov eur.

Na druhej strane sa tým zrýchlil prístup pacientov k inovatívnej liečbe. Problémom však podľa NKÚ zostáva slabá kontrola konfliktu záujmov a nedostatočná transparentnosť rozhodovania, keďže časť rokovaní riadne nezaznamenali.

Výdavky na lieky dlhodobo prekračujú plánované rozpočty a len za posledné roky narástli o stovky miliónov eur. Úrad zároveň upozorňuje, že systém zmlúv s farmaceutickými firmami je málo prehľadný.

Odporúča preto sprísniť pravidlá, posilniť kontrolu a nastaviť jasnejšie limity, aby sa zabezpečila dlhodobá udržateľnosť financovania zdravotnej starostlivosti.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Progresívne Slovensko definitívne vylúčilo Pekára

Rozhodcovská komisia Progresívneho Slovenska (PS) v piatok z hnutia vylúčila exposlanca Martina Pekára po preskúmaní viacerých podnetov. Dôvodom boli nejasnosti ohľadom pôvodu jeho majetku, nepravdivé tvrdenia o odchode z firmy, porušovanie vnútrostraníckych pravidiel aj nevhodné správanie voči členkám a zamestnankyniam.

Predseda PS Michal Šimečka uviedol, že hnutie vrátilo Pekárovi všetky dary a pôžičky, aby nevznikli pochybnosti o financovaní. Zdôraznil, že PS uplatňuje prísne etické štandardy a pri podozreniach koná rázne.

Podľa šéfky poslaneckého klubu Zuzany Mesterovej mal Pekár na vysvetlenie niekoľko týždňov, nie len 48 hodín, ako tvrdí. Zároveň ho obvinila zo zavádzania o ospravedlnení za nevhodné správanie.

Pekár rozhodnutie kritizoval a tvrdil, že ide o zásah do vnútrostraníckeho procesu pred snemom. Predtým vyzval rozhodcovskú komisiu, aby zrušila rozhodnutie o pozastavení jeho členstva.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Úrad pre verejné obstarávanie preveruje zákazku na Kukuricu

Úrad pre verejné obstarávanie preveruje zákazku na stavebné práce v rámci rekonštrukcie internátu Hviezda v Bratislave, známeho pod názvom Kukurica. Verejné obstarávanie vyhlásila Bytová agentúra rezortu ministerstva obrany v decembri 2024.

„Úrad pre verejné obstarávanie, odbor dohľadu, informuje, že dňa 26. marca 2026 sa začalo konanie vo veci zákazky Rekonštrukcia internátu Hviezda – stavebné práce,“ uviedol úrad. Kontrolu realizuje na základe vlastného podnetu.

Predmetom zákazky boli stavebné práce zahŕňajúce rekonštrukciu internátu Hviezda a vytvorenie nového funkčného využitia, ktoré počíta s kombináciou spoločenských, kancelárskych a ubytovacích priestorov pre zamestnancov ministerstva obrany.

Koncom mája 2025 uzavrela Bytová agentúra zmluvu o dielo v hodnote takmer 32 miliónov eur s DPH. Neskôr podpísala s dodávateľom viacero dodatkov, pričom aktuálna hodnota zákazky predstavuje viac ako 35 miliónov eur vrátane DPH.

Viaceré opozičné strany rekonštrukciu Kukurice kritizujú. Hovoria napríklad o predraženom vybavení. Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) obhajoval postup obnovy. Vybavenie označil za kvalitné, predraženie odmietol.

(tasr, pir)

Minúta  |  

EÚ dúfa, že maďarské voľby ukončia Orbánovo veto

Európska únia s napätím sleduje maďarské voľby, ktoré by mohli oslabiť dlhodobé blokovanie spoločných rozhodnutí zo strany premiéra Viktora Orbána.

Ak prehrá voľby 12. apríla, diplomati z viacerých vlád EÚ vyjadrili nádej, že sa skončí maďarská blokáda politík, ktoré siahajú od pôžičky pre Ukrajinu až po sankcie proti Rusku a násilným izraelským osadníkom.

„Ak Orbán zostane, budeme musieť zmeniť spôsob, akým pracujeme,“ dodal vysokopostavený európsky úradník.

Prieskumy naznačujú, že Orbánova strana Fidesz môže prvýkrát po rokoch prehrať s opozičnou stranou Tisza vedenou Péterom Magyarom.

Aj keď by zmena vlády mohla priniesť uvoľnenie napätia a konštruktívnejší tón voči Bruselu, zásadný obrat v politike sa neočakáva. Magyar síce deklaruje snahu posilniť väzby s EÚ a NATO, no zároveň zostáva opatrný v otázkach migrácie alebo rozširovania Únie.

Prípadná výmena vlády by tak mohla priniesť pragmatickejší prístup a menej konfliktov, no bez „revolúcie“ v zahraničnej politike. Pre EÚ by to napriek tomu znamenalo citeľnú úľavu, tvrdia zdroje.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.