Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Chovy po slintačke obnovili, produkcia mlieka zatiaľ zaostáva

Farmy v Medveďove a Ňárade v okrese Dunajská Streda obnovili chov hovädzieho dobytka po minuloročnom výskyte slintačky a krívačky. Stav stáda sa podarilo vrátiť na pôvodnú úroveň 1 467 kusov, pričom zvieratá nakúpili najmä prostredníctvom štátnej dotačnej výzvy.

Išlo najmä o vysokoteľné jalovice, z ktorých viac ako 300 už má teliatka a ďalšie prírastky očakávajú.

Podľa spoločnosti Naše Farmy sa produkcia mlieka zatiaľ plne neobnovila, návrat na pôvodnú úroveň sa predpokladá približne od polovice roka. Cieľom je stabilizovať počet dojníc na úrovni 700 kusov. Farmy zároveň čelia zvýšenej záťaži, keďže počet narodených teliat výrazne vzrástol – denne ich môže byť aj desať.

Pred opätovným naskladnením zvierat prešli chovy dôkladnou dezinfekciou. Vymenili drevené prvky a celý areál opakovane čistili a kontrolovali. Nové zvieratá pochádzajú zo Slovenska, Česka, Dánska a Nemecka.

Slintačka a krívačka zasiahla vlani viacero fariem na juhu Slovenska aj v Plaveckom Štvrtku. Od 23. marca tohto roka pritom štátni veterinári opäť zaviedli mimoriadne núdzové opatrenia v súvislosti s výskytom slintačky a krívačky na Cypre a gréckom ostrove Lesbos. Majú predchádzať zavlečeniu nákazy na Slovensko a podľa predpokladov budú platiť jeden mesiac až dva mesiace.

(tasr, max)

Minúta  |  

SNS chce sprísniť pravidlá prieskumov, navrhuje aj sankcie

Koaličná SNS navrhuje sprísniť pravidlá pre prieskumy verejnej mienky s politickým obsahom a zaviesť nad nimi dohľad. Skupina poslancov chce zmeny presadiť novelou zákona o prieskumoch verejnej mienky, ktorá by upravila aj zákon o štátnej štatistike.

Cieľom návrhu je stanoviť podmienky, za ktorých možno prieskumy získavať, spracúvať a zverejňovať tak, aby boli jasne identifikovateľné metodika, zodpovedné subjekty aj rozsah údajov potrebných na posúdenie výsledkov. Návrh zároveň definuje základné pojmy, ako prieskum s politickým obsahom, realizátor, objednávateľ či zverejňujúci subjekt, a zavádza aj pojmy skreslenia alebo zavádzajúceho zverejnenia.

Zákon by mal určiť minimálne štandardy pre zber a spracovanie dát. „Realizátor má zabezpečiť nestranné spracovanie údajov v súlade s metodikou prieskumu a všeobecne uznávanými štatistickými metódam,“ píše sa v návrhu.

Zodpovednosť za správnosť údajov by niesol aj objednávateľ a subjekt, ktorý výsledky zverejňuje.

Pri porušení povinností návrh počíta s korekčnými opatreniami, ako je povinnosť zverejniť opravu, a so zavedením pokút. Tie by sa mohli pohybovať od dvetisíc do 100-tisíc eur v závislosti od závažnosti a opakovania porušenia. Dohľad by vykonával Štatistický úrad SR s novou kontrolnou komisiou. Účinnosť zákona navrhujú od januára 2027.

(tasr, max)

Minúta  |  

Hlas navrhuje znížiť odmenu pri štátnych cenách

Finančná odmena spojená s udelením štátnej ceny Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej ceny Alexandra Dubčeka by sa mala znížiť. Laureáti by mali po novom dostávať sumu vo výške 15-násobku priemernej mesačnej mzdy namiesto 25-násobku priemernej mesačnej mzdy.

Navrhla to skupina poslancov Národnej rady SR za koaličný Hlas v novele zákona o týchto štátnych cenách, ktorú predložila do parlamentu.

„Cieľom návrhu je prispieť ku konsolidácii verejných financií,“ ozrejmili predkladatelia s tým, že úprava bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy.

Cenu Jozefa Miloslava Hurbana udeľuje predseda parlamentu. Možno ju získať za mimoriadne významné zásluhy, výsledky práce alebo pôsobenie v oblasti legislatívy, práva, rozvoja demokracie či ústavnosti v Slovenskej republike alebo v humanitárnej oblasti.

Cenu Alexandra Dubčeka zase udeľuje vláda za rozvoj v oblasti hospodárstva, vedy a techniky, školstva, kultúry, umenia, športu, sociálnej oblasti alebo v inej oblasti spoločenského života a tiež za významné šírenie dobrého mena Slovenska v zahraničí.

(tasr)

Minúta  |  

V Tatrách trvá zvýšené lavínové nebezpečenstvo

Zvýšené lavínové nebezpečenstvo, tretí stupeň z päťdielnej medzinárodnej stupnice, trvá aj v nedeľu vo Vysokých, Západných a Nízkych Tatrách nad výškou 1 700 metrov nad morom.

V najvyšších polohách východnej časti Nízkych Tatier je nebezpečenstvo lavín mierne, v najvyšších polohách Malej a Veľkej Fatry malé. Informovalo o tom Stredisko lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby (SLP HZS).

„Uvoľnenie lavíny vo Vysokých, Západných a Nízkych Tatrách je na strmých svahoch možné už pri malom dodatočnom zaťažení. Možný je aj zosuv stredne veľkých spontánnych lavín z nového navlhnutého snehu, najmä na slnkom osvetlených svahoch,“ upozornilo SLP.

Počas posledného sneženia tam pripadlo 25 až 40 centimetrov nového snehu. Ten však veľmi silný vietor previeval na záveterné miesta prevažne južných orientácií a vytvoril tam nestabilné snehové dosky, vankúše a preveje.

(tasr)

Minúta  |  

Na protestoch proti Trumpovi bolo 8 miliónov ľudí

Odhadom osem miliónov ľudí sa v sobotu zúčastnilo na protestoch proti prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi, ktoré sa konali v mnohých mestách v Spojených štátoch, oznámili organizátori týchto protestov.

„Najmenej osem miliónov ľudí sa v sobotu zhromaždilo na viac ako 3 300 podujatiach vo všetkých 50 štátoch,“ uviedlo občianske hnutie „No Kings“ vo svojej tlačovej správe. Americké orgány pritom neuviedli, koľko ľudí sa zúčastnilo na sobotňajších zhromaždeniach.

Protesty boli zväčša pokojné, no federálne orgány použili slzotvorný plyn, „kvôli tomu, že demonštranti hádzali veľké betónové bloky, fľaše a iné predmety“ v blízkosti federálneho zadržiavacieho centra v meste Los Angeles, uviedla polícia na sieti X. Niekoľko protestujúcich navyše polícia zadržala z dôvodu, že neuposlúchli výzvu na rozchod.

Išlo pritom o tretiu vlnu protestov za necelý rok v rámci občianskeho hnutia „No Kings“, ktoré sa stalo najvýraznejším prejavom opozície voči Trumpovi od začiatku jeho druhého funkčného obdobia v januári 2025.

Hovorkyňa Bieleho domu Abigail Jacksonová označila tieto protesty za produkt „ľavicových finančných sietí“ s minimálnou skutočnou verejnou podporou. Podľa jej vyhlásenia sa o ne zaujímajú „len reportéri, ktorí sú platení za to, aby o nich informovali“.

(tasr)

Minúta  |  

Kvetnou nedeľou vstupujú kresťania do Svätého týždňa

Palmovou nedeľou, známou aj pod názvom Kvetná nedeľa, vstupujú kresťania na Slovensku i vo svete do Svätého týždňa. Spája sa v nej predzvesť kráľovského triumfu Ježiša Krista so zvesťou o jeho umučení.

Kňazi v rímskokatolíckych kostoloch počas Kvetnej nedele posväcujú palmové alebo olivové ratolesti. V našich podmienkach sú to najčastejšie bahniatka. Tie sa potom spália na popolec, ktorý bude použitý pri obradoch Popolcovej stredy v budúcom roku. Požehnanie zelených ratolestí zaviedla cirkev ešte v siedmom storočí.

Počas tohto dňa sa v katolíckych a evanjelických kostoloch spievajú alebo čítajú pašie - časti evanjelia, ktoré opisujú Pánovo umučenie, od Poslednej večere až po jeho smrť na kríži, ako ho podávajú evanjelisti. Kvetnú nedeľu slávia aj veriaci evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.

Palmovou nedeľou sa začína Svätý týždeň. Jeho hlavnou myšlienkou je Pánovo umučenie, ktoré sa slávilo tri dni už od štvrtého storočia, z čoho pochádza názov Veľkonočné trojdnie.

V gréckokatolíckej cirkvi sa na rozdiel od rímskeho obradu na Palmovú nedeľu nespievajú pašie. Na konci liturgie je myrovanie, teda pomazanie posvätným olejom.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.