Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Priemerný dôchodok Slovákom nestačí

Odchod do dôchodku znamená pre priemerného Slováka pokles mesačného príjmu približne o 600 eur. Pri zamestnancovi s príjmom na úrovni priemernej mzdy klesne čistý príjem z približne 1 300 eur na 703 eur.

Po započítaní trinásteho dôchodku, ktorý je aktuálne zmrazený na 667,30 eura, dosahuje priemerný mesačný príjem dôchodcu približne 759 eur, čo predstavuje asi 58 percent predchádzajúceho zárobku.

Podľa prieskumu agentúry Ipsos je takáto výška dôchodku pre väčšinu obyvateľov nedostatočná. S príjmom na úrovni 800 eur by bolo spokojných len 11,2 percenta opýtaných. Takmer 60 percent respondentov by očakávalo dôchodok aspoň vo výške 1 000 eur mesačne.

Analýza zároveň poukazuje na demografický vývoj ako jeden z hlavných faktorov. Počet obyvateľov Slovenska klesá a populácia starne. Na jedného dôchodcu dnes nepripadajú ani traja pracujúci. V poslednom štvrťroku minulého roka pracovalo približne 2,6 milióna ľudí, zatiaľ čo počet starobných dôchodcov sa blíži k 1,2 milióna.

„Tento pomer sa má pritom v budúcnosti iba zhoršovať. Je preto otázne, dokedy bude mať štát, ktorého verejné financie čelia vysokým deficitom, dostatok zdrojov na udržanie súčasnej úrovne dôchodkov,“ zhodnotil analytik Portu Marek Malina.

(tasr, max)

Minúta  |  

Pracovníci z KĽDR čelia v Rusku dlhom a chabým príjmom

Správa organizácie Global Rights Compliance poukazuje na podozrenia z nútenej práce severokórejských pracovníkov v Rusku. Ruské firmy podľa zistení zamestnávajú týchto pracovníkov napriek sankciám OSN, pričom ich identita býva často zakrývaná a pracovníci nemajú informácie o zamestnávateľovi. Píše Fox News.

Správa vychádza z 21 svedectiev z troch ruských miest. Podľa nej sú prítomné všetky hlavné znaky nútenej práce, vrátane zadržiavania miezd, obmedzovania pohybu, nadmerného pracovného času či dlhového zaťaženia. Pracovníci údajne pracujú až 420 hodín mesačne a ich zárobok dosahuje necelých 700 eur.

Z tejto sumy sa podľa zistení odpočítava povinná štátna kvóta vo výške 500 až 730 eur, ako aj ďalšie náklady. Výsledkom je, že pracovníkom zostáva len minimálna časť príjmu, niekedy približne desať dolárov mesačne. V prípade nedoplatkov sa dlh prenáša do ďalšieho obdobia.

Pracovníkom podľa organizácie po príchode odoberajú pasy a sú pod dohľadom. Rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN pritom vyžadujú návrat severokórejských pracovníkov do vlasti, čo ich prítomnosť v Rusku môže stavať do rozporu s medzinárodnými pravidlami.

Ruské ministerstvo zahraničia ani misia Severnej Kórey pri OSN na informácie nereagovali.

(max)

Minúta  |  

KDH odmieta spoločnú kandidátku, na úvahy vyzval Šimečka

Opozičné KDH na čele s Milanom Majerským neplánuje v parlamentných voľbách spoločnú kandidátnu listinu s inými stranami. Deklaruje, že do volieb pôjde samostatne, pričom cieľom je demokraticky vymeniť Roberta Fica (Smer).

„Ideme do volieb samostatne a chceme silný výsledok, ktorý prinesie Slovensku zmenu. Silné KDH vo vláde je istota, že sa bude myslieť na rodiny, naštartujeme ekonomiku a ľuďom zostane viac peňazí. Zároveň nedovolíme žiadne neoverené experimenty, ktoré by poškodili Slovensko. Spoločnú kandidátku s inými stranami neplánujeme,“ vyhlásili.

O možnom spájaní strán na spoločnú kandidátku hovoril v nedeľu líder Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka. Zabrániť prepadnutiu hlasov je podľa neho primárne zodpovednosťou strán, ktoré sa pohybujú na hranici zvoliteľnosti. Jednu z možností, ako sa k situácii postaviť, vidí v spájaní menších strán na jednu kandidátku.

Menoval Demokratov i KDH. Šimečka zároveň zopakoval, že PS ponúkne možnosť širokej predvolebnej koalície, ak by došlo k zvýšeniu kvóra potrebného na vstup strán do parlamentu. To je dnes na hranici piatich percent. PS tiež deklaruje, že spoločné vládnutie si vie predstaviť so stranami SaS, KDH a mimoparlamentnými Demokratmi.

(tasr, max)

Minúta  |  

Vodiči Boltu ohlásili celoslovenský protest

Skupina vodičov taxislužieb spolupracujúcich s platformou Bolt oznámila na pondelok 30. marca celoslovenský protest. Dôvodom je podľa nich dlhodobá nespokojnosť s odmenami, výškou provízií digitálnych platforiem a pracovnými podmienkami.

Vodiči plánujú koordinovanú akciu v krajských mestách, počas celého dňa majú vypnúť aplikáciu Bolt a nemajú prijímať objednávky. Chcú tým upozorniť na situáciu vodičov pracujúcich cez digitálne platformy.

V otvorenom liste verejnosti a vláde vodiči taxi navrhujú úpravu zákona o taxislužbách. Žiadajú opäť zaviesť skúšky na získanie preukazu vodiča taxislužby a ich pravidelnú obnovu každých päť rokov, ako aj reguláciu maximálnej provízie digitálnych platforiem, napríklad jej zastropovanie na úrovni 17 percent či zavedenie žltých evidenčných čísel pre vozidlá taxislužby podobne ako v Maďarsku.

Navrhujú aj minimálnu sadzbu za jazdu 1,20 eura na kilometer, minimálne jazdné päť eur, zohľadnenie času prepravy, nielen vzdialenosti, pričom cena jazdy má reflektovať aj čas strávený v premávke, napríklad v dopravnej zápche. Žiadajú príplatok 50 percent za jazdu v noci a 100 percent počas sviatkov.

Vodič by mal mať podľa otvoreného listu právo odmietnuť zákazníka, ak hrozí poškodenie majetku, ohrozenie zdravia alebo neprimerané správanie, bez rizika sankcie zo strany platformy.

(tasr)

Minúta  |  

Dva indické tankery s LNG preplávali Hormuzský prieliv

Dva tankery so skvapalneným ropným plynom smerujúce do Indie, ktoré prevážajú približne 94-tisíc ton tohto plynu, bezpečne preplávali Hormuzským prielivom a smerujú do Indie, oznámila v nedeľu vláda.

Tankery BW Tyr a BW Elm by mali doraziť do Bombaja 31. marca a do New Mangalore 1. apríla, uviedlo ministerstvo ropného priemyslu vo svojom vyhlásení.

Tieto lode sú najnovšími plavidlami plaviacimi sa pod indickou vlajkou, ktoré prešli cez tento úžinový bod. Štyri tankery s LPG už preplávali úžinu, zatiaľ čo ďalšie tri sa stále nachádzajú v západnej časti úžiny, ako v piatok ukázali údaje o sledovaní lodí LSEG.

V západnej časti Perzského zálivu zostáva celkovo 18 plavidiel plaviacich sa pod indickou vlajkou s 485 indickými námorníkmi, ozrejmila indická vláda.

(reuters)

Minúta  |  

Z Varšavy odletelo prvé lietadlo do Bratislavy

Z varšavského Letiska Chopina odletelo prvé lietadlo nového spojenia Varšava-Bratislava. Medzi mestami bude od nedele premávať týždenne spolu 12 spojov spoločností WizzAir a Ryanair.

Slovenská veľvyslankyňa v Poľsku Andrea Elscheková Matisová označila spustenie linky za významný krok pre rozvoj spolupráce. Nová linka má podľa nej opodstatnenie aj vzhľadom na nedostatočnú dopravnú infraštruktúru medzi krajinami.

„Let medzi Varšavou a Bratislavou trvá zhruba hodinu, takže to je určite zaujímavé z časového dôvodu,“ povedala a upozornila, že medzi Poľskom a Slovenskom stále neexistuje štvorprúdová cesta, ani priame vlakové spojenie.

Z Varšavy do Bratislavy bude od nedele týždenne lietať päť spojení spoločnosti WizzAir z Letiska Chopina a sedem spojení spoločnosti Ryanair z Letiska Varšava-Modlin. Od piatka pribudli aj lety z Gdanska do Popradu a Bratislavy. Dlhodobo tiež funguje spojenie poľského dopravcu LOT medzi Varšavou a Košicami.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.