Preskočiť na obsah
  |  

Z Varšavy odletelo prvé lietadlo do Bratislavy

Z varšavského Letiska Chopina odletelo prvé lietadlo nového spojenia Varšava-Bratislava. Medzi mestami bude od nedele premávať týždenne spolu 12 spojov spoločností WizzAir a Ryanair.

Slovenská veľvyslankyňa v Poľsku Andrea Elscheková Matisová označila spustenie linky za významný krok pre rozvoj spolupráce. Nová linka má podľa nej opodstatnenie aj vzhľadom na nedostatočnú dopravnú infraštruktúru medzi krajinami.

„Let medzi Varšavou a Bratislavou trvá zhruba hodinu, takže to je určite zaujímavé z časového dôvodu,“ povedala a upozornila, že medzi Poľskom a Slovenskom stále neexistuje štvorprúdová cesta, ani priame vlakové spojenie.

Z Varšavy do Bratislavy bude od nedele týždenne lietať päť spojení spoločnosti WizzAir z Letiska Chopina a sedem spojení spoločnosti Ryanair z Letiska Varšava-Modlin. Od piatka pribudli aj lety z Gdanska do Popradu a Bratislavy. Dlhodobo tiež funguje spojenie poľského dopravcu LOT medzi Varšavou a Košicami.

(tasr)

  |  

Rusko údajne obsadilo dedinu Kivšarivka

Ruské ministerstvo obrany v nedeľu oznámilo, že jeho jednotky obsadili obec Kivšarivka v ukrajinskej Charkovskej oblasti, informovala ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti.

Agentúra Reuters nemohla túto správu z bojiska nezávisle overiť.

(reuters)

  |  

Fínsko hlási podozrenie z narušenia vzdušného priestoru

Fínske ministerstvo obrany v nedeľu informovalo o podozrení z narušenia vzdušného priestoru bezpilotnými lietadlami na juhovýchode krajiny.

„Drony zablúdili na fínske územie. Berieme túto záležitosť veľmi vážne,“ napísal minister obrany Antti Hakkanen v príspevku na sociálnych sieťach a dodal, že prebieha vyšetrovanie.

V nedeľu ráno bolo nad morskou oblasťou a v juhovýchodnom Fínsku zaznamenaných niekoľko malých, pomaly sa pohybujúcich objektov letiacich v nízkej výške, dodalo ministerstvo vo vyhlásení.

Jeden dron spadol na zem severne od mesta Kouvola a ďalší východne od Kouvoly. Fínske vzdušné sily vykonali identifikačnú misiu s bojovým lietadlom F/A-18 Hornet.

Susediace krajiny Estónsko, Lotyšsko a Litva začiatkom tohto týždňa uviedli, že niekoľko ukrajinských dronov havarovalo na ich území po tom, čo zablúdili počas útokov na ruské zariadenia na vývoz ropy na pobreží Baltského mora.

(reuters)

  |  

Iránske útoky ničia základne, americkí vojaci pracujú z hotelov

Irán v reakcii na americko-izraelské operácie útočil na americké základne na Blízkom východe, v dôsledku čoho museli podľa New York Times americkí vojaci pracovať z hotelov a administratívnych budov. V regióne sa na začiatku konfliktu nachádzalo približne 40-tisíc amerických vojakov.

„Áno, máme schopnosť zriadiť rýchle operačné centrá, ale absolútne stratíme kapacity. Nemôžete napríklad všetko to vybavenie umiestniť na strechu hotela,“ zhodnotil seržant Wes J. Bryant, vyslúžilý špecialista na špeciálne operácie amerického letectva.

USA podľa amerických predstaviteľov zasiahli viac ako 7-tisíc cieľov v Iráne. Konflikt trvá štvrtý týždeň a prebieha najmä na diaľku prostredníctvom leteckých operácií. Irán reagoval vypustením stoviek dronov a rakiet na vojenské objekty, pričom zasiahol základne v Kuvajte, Katare, Bahrajne aj Saudskej Arábii.

Pri útokoch zahynulo najmenej šesť amerických vojakov, ďalší utrpeli zranenia. Poškodené boli radarové systémy, komunikačné zariadenia aj infraštruktúra na údržbu lietadiel a paliva. Iránom podporované skupiny zaútočili aj na ciele v Iraku.

Z údajov amerických zdrojov vyplýva, že viaceré z dovedna trinástich základní v regióne sú dočasne neobývateľné. Pentagón zároveň posilňuje protivzdušnú obranu. Iránska strana vyzvala civilistov, aby hlásili polohu amerických vojakov.

(max)

  |  

Vylúčenie Pekára z PS bolo správne, hovorí Šimečka

Staronový predseda Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka obhajuje vylúčenie Martina Pekára zo strany. Zdôraznil, že v jeho prípade bolo viacero pochybností, na základe ktorých sa rozhodli pre tento krok. Okrem podozrení ohľadom Pekárových zárobkov a financovania spomenul v relácii O 5 minút 12 v STVR aj jeho správanie voči niektorým členkám PS či snahu o ovplyvňovanie poslancov.

„Etické kódexy a pravidlá platia pre všetkých členov bez ohľadu na ich postavenie,“ prízvukoval líder PS s tým, že všetky darované peniaze už Pekárovi vrátili.

Okrem Pekára prišiel tento týždeň o svoju stranícku príslušnosť aj poslanec parlamentu Ján Ferenčák, ktorého vylúčili z Hlasu.

Predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas) to v relácii obhajoval tým, že Ferenčák sa spreneveril hodnotám Hlasu a nebol ochotný podporovať programové vyhlásenie vlády, ku ktorému sa zaviazal.

„Tým že začal obhajovať niektoré názory, ktoré sú v neprospech Slovenska, tak prišiel podnet z regionálnej organizácie Hlasu a vylúčili sme ho,“ ozrejmil Raši a dodal, že je na Ferenčákovi, aby vysvetlil kauzu odovzdávania 45-tisíc eur v jeho garáži. „Musí si to vydiskutovať s orgánmi činnými v trestnom konaní,“ dodal.

Raši je presvedčený o tom, že po odchodoch Jána Ferenčáka, Samuela Migaľa, Radomíra Šalitroša a Romana Malatinca je poslanecký klub Hlasu „očistený a stabilizovaný“.

(gko)

  |  

Raši si nevie predstaviť spoluprácu s Republikou

Predseda parlamentu a podpredseda Hlasu Richard Raši si nevie predstaviť spoluprácu s Hnutím Slovensko, ale aj s Republikou. V relácii O 5 minút 12 STVR však zdôraznil, že ide o jeho osobný názor, nie o oficiálne stanovisko Hlasu.

„Karty však rozdajú voliči vo voľbách. Príde mi zbytočné riešiť to a vzájomne sa tu vyhraňovať rok a pol pred voľbami,“ konštatoval Raši.

Doplnil, že na najbližšom sneme Hlasu jasne odznie, s ktorými stranami (ne)bude Hlas spolupracovať.

(gko)