Preskočiť na obsah
  |  

Pre vojnu v Iráne hrozí aj lieková kríza

Švédska agentúra pre lieky podľa Euractivu upozornila, že vojna na Blízkom východe môže ohroziť dostupnosť liekov v Európe. Zatiaľ síce nezaznamenali priamy výpadok dodávok, no rast cien pohonných hmôt a možné zhoršenie konfliktu vyvolávajú obavy z budúceho vývoja.

Farmaceutické výrobky sa do Švédska dovážajú rôznymi spôsobmi, pričom citlivé lieky a vakcíny sa často prepravujú letecky, zatiaľ čo generické lieky a účinné látky najmä po mori. Pre nepokoje v Červenom mori sú lode nútené obchádzať Afriku, čo predlžuje prepravu približne o dva týždne a zvyšuje náklady.

Odborníci upozorňujú na možný dominový efekt. Vyššie ceny palív môžu zvýšiť náklady na dopravu, podporiť infláciu a ovplyvniť dovoz liekov, najmä generických, ktoré majú nízke marže.

Rozhodujúce podľa Kennetha Nybloma, generálneho riaditeľa Asociácie pre generické liečivá a biosimilárne lieky vo Švédsku, bude tempo a rozsah zdražovania, nie samotná dĺžka konfliktu.

„Naproti tomu rozsiahla ruská invázia na Ukrajinu mala významný a pomerne rýchly vplyv, hoci zo Sýrie, Ukrajiny ani Ruska takmer žiadne lieky nepochádzali. Príčinou boli nepriame účinky, teda inflácia,“ vysvetlil.

Vážnejší scenár počíta s rozšírením bojov do oblasti Suezského prieplavu, čo by mohlo narušiť globálne dodávateľské reťazce vrátane surovín a obalov pre farmaceutický priemysel.

(max)

  |  

Košický obchvat R2 finišuje, kľúčové je financovanie

Národná diaľničná spoločnosť pripravuje vyhlásenie verejných obstarávaní na tri úseky rýchlostnej cesty R2 s celkovou dĺžkou viac ako 21 kilometrov. Ide o úseky Šaca – Košické Oľšany (takmer sedem kilometrov), Zacharovce – Bátka (viac ako osem kilometrov) a Bátka – Figa (viac ako šesť kilometrov).

Investičný riaditeľ diaľničiarov Július Mihálik podotkol, že projekty sú v pokročilej fáze prípravy – disponujú stavebným povolením, sú takmer úplne majetkovo vysporiadané a dokončujú sa súťažné podklady. Kľúčovou otázkou však zostáva zabezpečenie finančného krytia.

Minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru) potvrdil, že príprava úsekov Zacharovce – Bátka a Bátka – Figa pokročila, pričom výstavba by sa mohla začať koncom tohto roka alebo začiatkom budúceho. Odhadované náklady na tieto dva úseky sú približne 400 miliónov eur a plánuje sa ich realizácia v polovičnom profile.

Ráž vyzdvihol, že pokročila aj príprava prvej etapy košického obchvatu R2. Druhú etapu od križovatky Košice, juh po Košické Oľšany odovzdali do užívania vlani. Po dokončení prvej etapy vznikne kompletný južný obchvat Košíc. Vyhlásenie súťaže na tento úsek je podľa ministra otázkou týždňov.

(tasr, max)

  |  

Putin: Sme pripravení hostiť olympiádu a chrániť ideály

Ruský prezident Vladimir Putin zablahoželal Ruskému olympijskému výboru k 115. výročiu jeho založenia a pripomenul historickú úlohu Ruska v olympijskom hnutí. Podľa agentúry TASS zdôraznil, že krajina patrila medzi zakladajúcich členov Medzinárodného olympijského výboru a už od roku 1900 sa pravidelne zúčastňovala na moderných olympijských hrách.

Putin vo svojom odkaze spomenul, že Rusko bolo dvakrát hostiteľom olympijských hier – v roku 1980 v Moskve a v roku 2014 v Soči. Konštatoval, že obe podujatia sa uskutočnili na vysokej organizačnej aj kreatívnej úrovni, čo podľa neho ocenil aj Medzinárodný olympijský výbor.

„Chcel by som zdôrazniť, že Rusko je otvorené aj usporiadaniu letných a zimných olympijských hier v budúcnosti a je pripravené prispieť k záchrane skutočných ideálov olympizmu,“ uzavrel.

(max)

  |  

Izrael znemožnil Pizzaballovi vstup do Baziliky Svätého hrobu

Kardinál Pierbattista Pizzaballa a páter Francesco Ielpo sa nedostali do Baziliky Svätého hrobu, zastavili ich izraelskí policajti. Stalo sa tak napriek tomu, že sa presúvali súkromne, bez liturgického sprievodu. Ako informuje Vatican News, podľa Latinského patriarchátu Jeruzalema a Kustódie Svätej zeme ide o prvý prípad po stáročiach, keď katolíckym predstaviteľom neumožnili sláviť liturgiu Kvetnej nedele na tomto mieste.

Cirkev označila zásah za neprimeraný a neodôvodnený, pričom upozornila na odklon od princípov náboženskej slobody a historického status quo v svätých miestach. Zároveň ho vníma ako vážny precedens vzhľadom na citlivosť veriacich po celom svete.

Patriarchát zdôraznil, že cirkev doteraz rešpektovala všetky bezpečnostné opatrenia. Verejné podujatia zrušili, účasť veriacich obmedzili a slávenia sa konali prostredníctvom prenosov. Predstavitelia cirkvi vyjadrili ľútosť nad tým, že liturgia v jeden z najvýznamnejších dní nemohla byť slávená v Bazilike.

Pre pokračujúci konflikt zrušili aj tradičnú procesiu z Olivovej hory do Jeruzalema.

Kardinál Pizzaballa pripomenul, že k ťažkostiam spôsobeným vojnou sa tento rok pridáva aj bolesť z nemožnosti spoločne sláviť Veľkú noc: „Je to ďalšia rana popri mnohých, ktoré priniesol konflikt. Žiadna temnota, ani temnota vojny, však nemôže mať posledné slovo.“

(max)

  |  

Priemerný dôchodok Slovákom nestačí

Odchod do dôchodku znamená pre priemerného Slováka pokles mesačného príjmu približne o 600 eur. Pri zamestnancovi s príjmom na úrovni priemernej mzdy klesne čistý príjem z približne 1 300 eur na 703 eur.

Po započítaní trinásteho dôchodku, ktorý je aktuálne zmrazený na 667,30 eura, dosahuje priemerný mesačný príjem dôchodcu približne 759 eur, čo predstavuje asi 58 percent predchádzajúceho zárobku.

Podľa prieskumu agentúry Ipsos je takáto výška dôchodku pre väčšinu obyvateľov nedostatočná. S príjmom na úrovni 800 eur by bolo spokojných len 11,2 percenta opýtaných. Takmer 60 percent respondentov by očakávalo dôchodok aspoň vo výške 1 000 eur mesačne.

Analýza zároveň poukazuje na demografický vývoj ako jeden z hlavných faktorov. Počet obyvateľov Slovenska klesá a populácia starne. Na jedného dôchodcu dnes nepripadajú ani traja pracujúci. V poslednom štvrťroku minulého roka pracovalo približne 2,6 milióna ľudí, zatiaľ čo počet starobných dôchodcov sa blíži k 1,2 milióna.

„Tento pomer sa má pritom v budúcnosti iba zhoršovať. Je preto otázne, dokedy bude mať štát, ktorého verejné financie čelia vysokým deficitom, dostatok zdrojov na udržanie súčasnej úrovne dôchodkov,“ zhodnotil analytik Portu Marek Malina.

(tasr, max)

  |  

Pracovníci z KĽDR čelia v Rusku dlhom a chabým príjmom

Správa organizácie Global Rights Compliance poukazuje na podozrenia z nútenej práce severokórejských pracovníkov v Rusku. Ruské firmy podľa zistení zamestnávajú týchto pracovníkov napriek sankciám OSN, pričom ich identita býva často zakrývaná a pracovníci nemajú informácie o zamestnávateľovi. Píše Fox News.

Správa vychádza z 21 svedectiev z troch ruských miest. Podľa nej sú prítomné všetky hlavné znaky nútenej práce, vrátane zadržiavania miezd, obmedzovania pohybu, nadmerného pracovného času či dlhového zaťaženia. Pracovníci údajne pracujú až 420 hodín mesačne a ich zárobok dosahuje necelých 700 eur.

Z tejto sumy sa podľa zistení odpočítava povinná štátna kvóta vo výške 500 až 730 eur, ako aj ďalšie náklady. Výsledkom je, že pracovníkom zostáva len minimálna časť príjmu, niekedy približne desať dolárov mesačne. V prípade nedoplatkov sa dlh prenáša do ďalšieho obdobia.

Pracovníkom podľa organizácie po príchode odoberajú pasy a sú pod dohľadom. Rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN pritom vyžadujú návrat severokórejských pracovníkov do vlasti, čo ich prítomnosť v Rusku môže stavať do rozporu s medzinárodnými pravidlami.

Ruské ministerstvo zahraničia ani misia Severnej Kórey pri OSN na informácie nereagovali.

(max)