Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľsko vybuduje na hranici s Ukrajinou elektronickú bariéru

Poľsko plánuje vybudovať modernú elektronickú bariéru na hranici s Ukrajinou, ktorá má posilniť bezpečnosť a zefektívniť ochranu pred nelegálnou migráciou.

Projekt za približne 450 miliónov zlotých zahŕňa sofistikovaný systém podzemných senzorov, optických káblov a kamerových veží s termovíziou, ktoré budú nepretržite monitorovať pohraničné územie. Dáta budú v reálnom čase vyhodnocovať v centrálnom stredisku pohraničnej stráže, čo má umožniť rýchle zásahy pri podozrivých aktivitách.

Financovanie projektu však podľa RMF24 zatiaľ nie je úplne zabezpečené. Časť prostriedkov mala pochádzať z programu EÚ SAFE, no jeho realizáciu skomplikovalo prezidentské veto. Vláda preto hľadá alternatívne zdroje a vedie rokovania o ďalšom postupe.

Výstavba bariéry súvisí s bezpečnostnou situáciou v regióne, najmä s vojnou na Ukrajine a rastúcimi obavami z diverzantských aktivít.

Poľské úrady zdôrazňujú, že ide o preventívny krok na ochranu štátu.

(pir)

Minúta  |  

Weiss nevypovedal v kauze prípravy vrážd prokurátorov

Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pokračuje pojednávanie v jednej z najsledovanejších trestných káuz uplynulých rokov. Iľja Weiss, ktorého súd eviduje ako spolupracujúcu osobu, v pondelok odmietol vypovedať s odvolaním sa na možnosť trestného stíhania seba alebo blízkych osôb.

Senát preto pristúpil k čítaniu jeho skorších výpovedí. Podľa jednej z nich mal Weiss zabezpečiť ukradnuté auto pre Darka D., ktorý mu hovoril o „robote“ v Piešťanoch.

Cieľom pripravovanej vraždy mal byť podľa obžaloby súčasný generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Kauza je spojená aj s vraždou novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, v prípade ktorej obžalobe čelia Marian Kočner a Alena Zsuzsová.

Prípad sa na ŠTS vracia už tretí raz po tom, čo Najvyšší súd SR zrušil dva predchádzajúce rozsudky.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Trump ďakuje Lukašenkovi za prepustenie väzňov

Americký prezident Donald Trump na sieti Truth Social poďakoval bieloruskému lídrovi Alexandrovi Lukašenkovi za prepustenie ďalších 250 politických väzňov. Podľa jeho slov tak celkový počet prepustených od minulého roka presiahol hranicu 500 osôb.

Tento krok označil za veľkorysý a zdôraznil, že ide o významný signál smerom k zmierneniu napätia. Zároveň naznačil, že by rád nadviazal osobný kontakt, pričom uviedol, že sa „netrpezlivo“ teší na stretnutie s bieloruským lídrom.

Po rokovaniach americkej delegácie v Minsku sa čoraz častejšie spomína možnosť diplomatického uvoľnenia medzi USA a Bieloruskom. Washington podľa dostupných informácií zvažuje aj zmiernenie sankcií voči bieloruskému finančnému sektoru, ako aj vybraným podnikom.

Lukašenko už skôr naznačil ochotu pricestovať do Spojených štátov, čo by ešte donedávna pôsobilo nepravdepodobne.

(pir)

Minúta  |  

Ceny ropy rastú, Brent vyskočil na rekord mesiaca

Ceny ropy na začiatku týždňa opäť rástli, pričom hlavným impulzom boli nové útoky jemenských povstalcov na Izrael. Napätie na Blízkom východe sa tak zrejme prelieva aj na energetické trhy, ktoré reagujú citlivo na akékoľvek ohrozenie dodávok.

Ropa Brent sa vyšplhala nad 115 dolárov za barel a od začiatku marca posilnila o výrazných 59 percent, čo predstavuje najprudší mesačný rast v histórii. Americká ropa WTI sa obchodovala tesne nad hranicou 101 dolárov.

Zároveň situáciu komplikujú politické vyhlásenia. Prezident USA Donald Trump tvrdí, že operácia USA a Izraela viedla k zmene režimu v Iráne, no budúcnosť kľúčového Hormuzského prielivu ostáva nejasná.

Práve cez tento strategický bod prechádzala pred konfliktom približne pätina svetových dodávok ropy.

Objavujú sa však náznaky možných rokovaní medzi Washingtonom a Teheránom, ktoré by mohol sprostredkovať Pakistan.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Vojna mení mapu oblohy, hrozia preťažené trasy

Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) upozorňuje, že konflikty – najmä aktuálna vojna na Blízkom východe – výrazne menia globálny vzdušný priestor a zvyšujú riziká pre civilné lety.

Uzatváranie niektorých oblastí núti letecké spoločnosti využívať užšie a menej bežné koridory, čo vedie k preťaženiu trás medzi Európou a Áziou. Podľa šéfa EASA Floriana Guillermeta sa tým zvyšuje koncentrácia prevádzky, ktorá môže ohroziť bezpečnosť.

Situáciu komplikujú aj ďalšie konflikty vrátane vojny na Ukrajine a napätia v južnej Ázii.

Zároveň rastie hrozba zo strany dronov a rušenia GPS, čo podľa agentúry súvisí aj s prvkami hybridnej vojny. EASA preto zvažuje sprísnenie pravidiel pre boj proti neoprávneným dronom v okolí letísk.

Ako preventívne opatrenie už odporučila vyhýbať sa vzdušnému priestoru nad Iránom, Izraelom a časťami Perzského zálivu. Hoci letectvo má mechanizmy na zmierňovanie rizík, niekedy je podľa regulátora nevyhnutné obmedziť alebo úplne zastaviť prevádzku.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Mobilizácia? Ukrajinky bez výcviku sú v armádnych zoznamoch

Na Ukrajine sa opäť rozprúdila diskusia o mobilizácii, tentoraz v súvislosti so ženami. Hoci podľa platných pravidiel podliehajú povinnej registrácii iba ženy zo zdravotníckych profesií, objavili sa prípady, keď sa v armádnych databázach ocitli aj ženy bez akéhokoľvek medicínskeho vzdelania, píše Unian.

Niektoré z nich zistili, že majú pridelené vojenské hodnosti, prípadne sú vedené ako hľadané osoby za nesplnenie registračných povinností a dostali pokuty. Podľa ich výpovedí sa tak stalo bez ich vedomia.

Ukrajinské ministerstvo obrany tieto prípady vysvetľuje ako chyby pri ručnom zadávaní dát a odmieta, že by išlo o systematickú mobilizáciu žien. Zdôrazňuje, že služba žien v armáde je naďalej dobrovoľná.

Napriek tomu situácia vyvoláva otázky, najmä v kontexte dlhodobého nedostatku vojakov a rastúceho spoločenského napätia okolo mobilizácie.

(pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.