Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Podozrivý balík vyvolal poplach v jadrovej elektrárni v Mochovciach

V pondelok krátko po 11.00 dorazil do jadrovej elektrárne v Mochovciach podozrivý balík. Zamestnanci ho presvietili skenerom a podľa informácií TV Markíza v ňom objavili predmet pripomínajúci ručný granát.

Na miesto privolali príslušníkov Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru. Polícia na sociálnej sieti neskôr potvrdila, že nešlo o nebezpečný predmet a nehrozilo žiadne nebezpečenstvo.

Jadrová elektráreň fungovala v bežnom režime.

(tvnoviny.sk, bak)

Minúta  |  

Slovenské autoškoly ochromil výpadok systému

Autoškoly na Slovensku čelia vážnemu problému. Jednotný informačný systém cestnej dopravy (JISCD), kľúčový pre ich fungovanie, je už niekoľko dní nefunkčný a výrazne zasahuje do prevádzky aj plánovania výučby.

Podľa majiteľa bratislavskej autoškoly Miloša Madra je situácia kritická. „Pokiaľ ten systém nejde, tak nám nejde nič. Neviem otvoriť kurzy, naplánovať teórie, údržby, trenažéry ani ukončiť žiakov, ktorí chcú ísť na skúšky,“ priblížil pre portál tvnoviny.sk. Výpadok sa začal v piatok popoludní.

JISCD autoškoly využívajú na evidenciu jázd, plánovanie výučby aj generovanie osvedčení. Bez nich sa žiaci nemôžu prihlásiť na záverečné skúšky.

Minister dopravy SR Jozef Ráž (nominant Smeru) potvrdil vypnutie informačného systému. Tvrdí, že nešlo o hekerský útok. „Bola identifikovaná oznámením potencionálna hrozba alebo problém v tomto systéme. Práve preto, aby sme predišli útoku, bol z dôvodu opatrnosti vypnutý,“ povedal v pondelok Ráž.

Veľmi intenzívne podľa neho pracujú na odstránení akýchkoľvek potenciálnych dier v systéme. „Posudzujeme, či tam diery sú, alebo to bolo len výhražné oznámenie. Veríme, že to konštruktívne odstránia v čo najkratšom čase,“ dodal minister dopravy s tým, že vypnutím systému predišli prípadnému útoku.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Zelenskyj ponúka Rusku obmedzené energetické prímerie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa RBC Ukraine ponúkol Moskve model obmedzeného energetického prímeria: ak Rusko prestane útočiť na ukrajinské energetické objekty, Kyjev podľa neho zastaví údery na ruský ropný a energetický sektor.

Návrh prichádza v čase, keď sa podľa dostupných údajov prehlbuje globálna energetická kríza a vojna na Blízkom východe tlačí nahor ceny ropy.

Ukrajinský prezident zároveň tvrdí, že Kyjev už dostal od niektorých partnerov signály, aby pri odvetných útokoch na ruskú energetiku postupoval zdržanlivejšie.

Zelenskyj opäť zopakoval, že Ukrajina je pripravená rokovať prakticky o akomkoľvek type prímeria – úplnom, energetickom aj takom, ktoré by chránilo infraštruktúru, more a vzdušný priestor. Zároveň verí, že v najbližších týždňoch by mohli nasledovať trojstranné rokovania s USA a Ruskom.

Otvorenou témou pritom zostáva aj výmena väzňov a návrat unesených ukrajinských detí.

(pir)

Minúta  |  

Španielsko obmedzilo prelety amerických lietadiel

Španielsko výrazne sprísnilo svoj postoj k vojenským operáciám USA proti Iránu. Okrem už skôr odmietnutého využívania spoločných vojenských základní teraz uzavrelo aj svoj vzdušný priestor pre americké lietadlá zapojené do útokov.

Ministerka obrany Margarita Roblesová zdôraznila, že Madrid nechce nijako prispievať ku konfliktu, ktorý podľa vlády vznikol jednostranne a je v rozpore s medzinárodným právom.

Podľa denníka El País budú musieť vojenské stroje obchádzať španielske územie pri letoch na Blízky východ, hoci zákaz sa nevzťahuje na núdzové situácie. Rozhodnutie zapadá do širšej línie premiéra Pedra Sáncheza, ktorý patrí medzi najhlasnejších kritikov útokov USA a Izraela na Irán.

Krok Madridu zároveň zvyšuje napätie vo vzťahoch s Washingtonom. Prezident Donald Trump už naznačil možné obchodné dôsledky po tom, čo Španielsko odmietlo spolupracovať na vojenských operáciách.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Súdna rada čelí kritike združenia Za otvorenú justíciu

Združenie sudcov Za otvorenú justíciu (ZOJ) kritizuje postup Súdnej rady SR pri ochrane sudcov pred verbálnymi útokmi. Podľa združenia sú prijaté uznesenia príliš všeobecné a neobsahujú konkrétne informácie o prípadoch ani mená sudcov, ktorých sa týkajú.

Za otvorenú justíciu poukazuje na uznesenie z 18. marca, ktoré síce odsúdilo verbálne útoky, no podľa nich nebolo jasné, komu ochranu poskytli.

Združenie zároveň tvrdí, že namiesto ochrany sudcu Tomáša Hajduka sa súdna rada venovala skôr kritike jeho rozhodnutia, čo považuje za neprípustný zásah do nezávislosti súdnictva.

Upozorňuje aj na rozdielny prístup v minulosti, keď súdna rada v iných prípadoch konkrétne chránila menovaných sudcov. Takýto selektívny prístup podľa nich oslabuje dôveru v nestrannosť inštitúcie.

Združenie preto vyzýva súdnu radu, aby konala transparentne a poskytovala rovnakú ochranu všetkým sudcom bez rozdielu.

„Súdna rada rozhodne nie je ústavným orgánom, ktorého úlohou je spĺňať požiadavku akejkoľvek neformálnej iniciatívy niekoľkých desiatok osôb bez právnej subjektivity, ako je napríklad ZOJ, na konkrétny text ňou prijatého uznesenia. Ani napomáhať pri jej zviditeľňovaní sa reakciou na opakované manipulatívne tvrdenia,“ reagovala predsedníčka rady Marcela Kosová.

Doplnila, že Súdna rada SR sa vyjadruje ku všetkým útokom na sudcov bez rozdielu – na rozdiel od minulosti, keď v súdnej rade zastupovala vtedajšiu vládu bývalá sudkyňa Katarína Javorčíková, ktorá je súčasná hovorkyňa ZOJ.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Politico: Brusel rieši, čo s Orbánom, ak vyhrá voľby

Európska únia čoraz otvorenejšie rieši, ako postupovať voči Maďarsku, ak Viktor Orbán opäť získa mandát. Podľa diplomatických zdrojov rastie frustrácia z jeho krokov, najmä po blokovaní finančnej pomoci pre Ukrajinu a podozreniach z kontaktov s Ruskom, uvádza Politico.

Medzi diskutovanými možnosťami je rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou, ktoré by obmedzilo schopnosť jednotlivých krajín vetovať rozhodnutia v citlivých oblastiach. Zároveň sa uvažuje o flexibilnejšej spolupráci – teda o modeloch, v ktorých by skupiny štátov postupovali bez účasti Maďarska. Takýto prístup by mohol zrýchliť rozhodovanie, no zároveň vyvoláva obavy z oslabovania jednoty Únie.

Ďalším nástrojom je finančný tlak. EÚ už dnes viaže čerpanie fondov na dodržiavanie princípov právneho štátu a podľa dostupných návrhov by sa tieto mechanizmy mohli ešte sprísniť.

V hre je aj aktivácia článku 7, ktorý by mohol viesť k pozastaveniu hlasovacích práv, hoci jeho schválenie je politicky náročné.

Najradikálnejšie scenáre, ako napríklad vylúčenie Maďarska z EÚ, zostávajú skôr teoretické.

Celkovo však platí, že Orbánovo prípadné víťazstvo môže urýchliť debatu o tom, ako má Únia fungovať v situácii, keď jeden z jej členov systematicky blokuje spoločné rozhodnutia.

(pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.