Preskočiť na obsah
Minúta  |  

K tribunálu pre zločin agresie voči Ukrajine sa chce pridať Lotyšsko

Zámer pripojiť sa k dohode o zriadení špeciálneho tribunálu pre Rusko za zločin agresie proti Ukrajine oznámilo Lotyšsko. Informovalo o tom podľa Jevropejskej pravdy jeho zastúpenie pri Rade Európy v pondelok.

Krajina chce vstúpiť do rozšírenej čiastočnej dohody o riadiacom výbore tribunálu, čím by sa zaradila medzi zakladajúce štáty tejto iniciatívy. Podľa vyhlásenia má tento krok prispieť k samotnému vzniku tribunálu.

Tribunál, ktorý vzniká pod záštitou Rady Európy, má vyšetrovať rozhodnutie Ruska zaútočiť na Ukrajinu, čo Medzinárodný trestný súd v Haagu nedokáže riešiť pre právne obmedzenia. Jeho vytvorenie schválili ministri zahraničných vecí členských štátov Rady Európy na stretnutí v západoukrajinskom Ľvove 9. mája minulého roka.

(max)

Minúta  |  

Klub Srbska dostal pokutu za mozaiku pravoslávneho svätca

Srbský futbalový klub Crvena Zvezda Belehrad dostal od disciplinárneho orgánu UEFA pokutu 95 500 eur po zápase Európskej ligy proti francúzskemu LOSC Lille. Rozhodnutie padlo v súvislosti so správaním fanúšikov počas stretnutia 26. februára na štadióne Rajka Mitića. Informoval Orthodox Christianity.

Zorganizovali mozaiku pravoslávneho svätca sv. Simeona Myrotočivého, zakladateľa srbského štátu z 12. storočia. Zobrazenie sprevádzal transparent s náboženským odkazom.

UEFA to posúdila ako šírenie nevhodného odkazu pre športové podujatie a poškodzovanie dobrého mena futbalu. Za tieto porušenia udelila pokutu 40-tisíc eur.

Zvyšok sankcie tvorili pokuty za ďalšie priestupky zúčastnených vrátane používania pyrotechniky, hádzania predmetov a blokovania priechodov na štadióne. Crvena Zvezda zápas prehrala 0:2 a zo súťaže vypadla s celkovým skóre 1:2.

Na rozhodnutie reagoval aj grécky europoslanec Emmanouil Fragkos, ktorý sa obrátil na európskeho komisára pre šport. Vo svojom liste vyjadril obavy z uplatňovania pravidiel UEFA v súvislosti s náboženským prejavom a upozornil na možný dvojaký meter pri ich presadzovaní.

(max)

Minúta  |  

Patríme medzi lídrov NATO v odstraňovaní výbušnín, tvrdí Pellegrini

Slovensko je lídrom Severoatlantickej aliancie (NATO) v oblasti odstraňovania výbušných systémov aj prípravy špecialistov na boj s nástražnými výbušnými systémami z členských štátov. Počas návštevy Centra výnimočnosti NATO pre odstraňovanie výbušných prostriedkov v Trenčíne to uviedol prezident Peter Pellegrini.

Zdôraznil, že ide o jedinečné centrum v rámci Aliancie, ktoré v spolupráci so šiestimi partnerskými krajinami pripravuje odborníkov na boj s nástražnými výbušnými systémami, likvidáciu nevybuchnutej munície aj výcvik nových expertov. Slovensko má podľa neho v tejto oblasti dobré meno a na jeho území sa stretáva expertíza spojencov. Centrum získalo neobmedzenú najvyššiu certifikáciu NATO.

Táto oblasť je dôležitá nielen počas vojnového ohrozenia, ale aj v mierových časoch, napríklad pri odmínovaní území či likvidácii nevybuchnutej munície. Tréning a vývoj sa posúvajú smerom k umelej inteligencii a virtuálnej realite, ktoré umožnia simulovať rôzne výbušné systémy.

(tasr, bak)

Minúta  |  

NATO zostrelilo ďalšiu iránsku raketu nad Tureckom

Balistická strela odpálená z Iránu vstúpila do tureckého vzdušného priestoru a zostrelili ju obranné sily NATO. Podľa Ankary ide už o štvrtý takýto incident od začiatku americko-izraelskej vojny proti Iránu.

Teherán sa k najnovšiemu prípadu bezprostredne nevyjadril, no opakovane poprel, že by cielene útočil na Turecko alebo sa podieľal na predchádzajúcich podobných incidentoch.

NATO potvrdilo, že zachytilo raketu smerujúcu k Turecku, a zdôraznilo pripravenosť brániť členské štáty. Turecké ministerstvo obrany nespresnilo, aký bol konkrétny cieľ strely. V krajine sa nachádzajú významné vojenské objekty vrátane leteckej základne Incirlik, kde pôsobí americký aj spojenecký personál, a radarovej stanice Kurecik so systémom protivzdušnej obrany Patriot.

Irán od začiatku konfliktu podnikol útoky v rôznych častiach Blízkeho východu, pričom zasiahol ropnú infraštruktúru aj základne amerických síl. Turecká armáda deklarovala, že prijíma všetky potrebné opatrenia na ochranu svojho územia.

Incident nasleduje po víkendových rokovaniach regionálnych lídrov o ukončení vojny a obnovení lodnej dopravy v Hormuzskom prielive. Ankara zároveň opakovane vyzvala na zastavenie konfliktu a snažila sa pôsobiť ako sprostredkovateľ.

(reuters, max)

Minúta  |  

Európska únia obsadila post pre náboženskú slobodu

Európska únia má po prestávke opäť osobitnú zástupkyňu pre náboženskú slobodu mimo svojho územia, informuje portál Idea.de. Do funkcie nastúpila írska politička Mairead McGuinnessová, ktorá má za sebou dlhoročnú kariéru v európskych inštitúciách.

V rokoch 2020 až 2024 pôsobila ako eurokomisárka pre finančné služby a predtým bola aj podpredsedníčkou Európskeho parlamentu, kde sa venovala dialógu s cirkvami a náboženskými komunitami.

Jej vymenovanie privítala aj katolícka biskupská komisia COMECE, podľa ktorej ide o skúsenú političku s pevnou väzbou na európske hodnoty. McGuinnessová sa netají ani osobným vzťahom k viere, ktorý podľa vlastných slov zdedila po matke.

Funkciu preberá po Belgičanovi Fransovi van Daelem a zároveň obsadzuje post, ktorý bol od roku 2024 prázdny.

(pmi)

Minúta  |  

Návrh volebných zmien už predložili poslanci Smeru do parlamentu

Poslanci Smeru predložili do Národnej rady SR novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorá prináša zmeny vo voľbe zo zahraničia aj vo výške volebných kaucií. Navrhuje sa zaviesť nový spôsob hlasovania v zahraničí, a to osobne na zastupiteľských úradoch namiesto doterajšieho hlasovania poštou. Táto možnosť by sa mala rozšíriť aj na prezidentské voľby.

Predkladatelia uviedli, že návrh reaguje na dlhodobé požiadavky voličov žijúcich v zahraničí. Nový systém má umožniť hlasovanie bez potreby cestovať na Slovensko alebo vybavovať administratívu spojenú s poštovou voľbou.

V prezidentských voľbách by tak voliči bez trvalého pobytu na Slovensku mohli po novom hlasovať na ambasádach, čo má zvýšiť dostupnosť účasti na voľbách.

Novela zároveň navrhuje zmenu výšky volebnej kaucie pre parlamentné a eurovoľby. Po novom sa má odvíjať od priemernej mesačnej mzdy.

Pri voľbách do zákonodarného zboru má byť vo výške 25-násobku priemernej mzdy namiesto súčasných 17-tisíc eur a pri voľbách do Európskeho parlamentu 2,5-násobku namiesto terajších 1 700 eur. Poslanci argumentujú, že doterajšie sumy sa nemenili od zavedenia a už neplnia svoj účel.

Navrhovaná úprava má byť účinná od 1. septembra 2026.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.