Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Brusel sa pripravuje na výhru Orbána, spomína sa aj vylúčenie

Európska únia diskutuje podľa portálu Politico o núdzových opatreniach pre prípad, že by maďarský premiér Viktor Orbán vyhral aprílové voľby a udržal si tak funkciu aj v ďalšom funkčnom období. Podľa diplomatov Únie sa zvažujú viaceré možnosti, ako obmedziť schopnosť jednotlivých lídrov blokovať rozhodovanie.

Jednou z navrhovaných zmien je rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou aj na oblasti, ktoré si dnes vyžadujú jednomyseľnosť, napríklad zahraničnú politiku či rozpočet Európskej únie. V minulosti sa už využili aj neformálne postupy, napríklad keď Orbán počas rokovaní opustil miestnosť, čo umožnilo prijatie rozhodnutia.

Diskutuje sa aj o takzvanej viacrýchlostnej Európe, teda užšej spolupráci menších skupín štátov alebo koalícií ochotných. Ďalším nástrojom má byť prísnejšie presadzovanie pravidiel a finančný tlak vrátane zadržiavania eurofondov. V prípade porušenia princípu lojálnej spolupráce by mohli nasledovať aj právne kroky a sankcie.

Medzi možnosťami sa spomína aj pozastavenie hlasovacích práv podľa článku sedem Zmluvy o EÚ, podľa ktorého je možné ich štátu odňať, ak porušuje hodnoty Únie. Najradikálnejší, no považovaný za nereálny je scenár vylúčenia Maďarska z Únie, ktorý zatiaľ nemá precedens.

(max)

Minúta  |  

Energetický šok z vojny testuje Fed, Powell volí opatrný postup

Šéf amerického Fedu Jerome Powell naznačil, že centrálna banka zatiaľ nebude reagovať na dôsledky vojny s Iránom a zvolí stratégiu „počkať a uvidieť“. Podľa neho je menová politika momentálne nastavená primerane, pričom Fed sleduje najmä vývoj cien energií a inflačných očakávaní.

Tie sa podľa dostupných údajov zatiaľ držia pod kontrolou, hoci inflácia zostáva nad dvojpercentným cieľom.

Powell zároveň upozornil na napätie medzi dvomi hlavnými cieľmi – stabilitou cien a plnou zamestnanosťou. Vyššie ceny ropy môžu tlačiť infláciu nahor, no zároveň rastie riziko oslabenia trhu práce.

Finančné trhy po jeho vystúpení upustili od očakávaní zvyšovania sadzieb v tomto roku. Fed preto zatiaľ ponecháva sadzby bez zmeny a čaká na jasnejší obraz o rozsahu energetického šoku. Powell zdôraznil aj potrebu nezávislosti Fedu a jeho sústredenia sa výlučne na zákonné ciele.

(reuters)

Minúta  |  

Na vojnu s Iránom by podľa Trumpa mali finančne prispieť aj Arabi

Americký prezident Donald Trump zvažuje, že vyzve arabské krajiny, aby sa podieľali na financovaní vojny s Iránom. Potvrdila to tlačová tajomníčka Bieleho domu Karoline Leavittová, ktorá naznačila, že ide o prezidentov nápad a verejnosť o ňom ešte bude počuť.

Podrobnosti však neposkytla a zdôraznila, že prezidenta nechce predbiehať.

Zároveň informovala, že rokovania medzi USA a Iránom pokračujú a podľa jej slov dobrým smerom. Upozornila však na rozdiel medzi verejnými vyhláseniami Teheránu a tým, čo americkým predstaviteľom komunikuje v súkromí. Podľa nej Irán v zákulisí súhlasil s niektorými návrhmi Washingtonu.

Spojené štáty podľa nej budú všetky záväzky dôkladne preverovať a trvať na ich dodržiavaní. Situácia sa zároveň vyvíja v kontexte rastúceho napätia. Trump varoval, že iránske energetické zariadenia a ropné vrty môžu byť zničené, ak Irán neotvorí Hormuzský prieliv.

Teherán americké mierové návrhy označil za nereálne a reagoval odpálením rakiet smerom na Izrael.

(reuters, max)

Minúta  |  

Zelenskyj: Každá ukrajinská gazdinka môže šéfovať Rheinmetallu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj reagoval na vyjadrenia generálneho riaditeľa nemeckého zbrojárskeho koncernu Rheinmetall Armina Pappergera o ukrajinských bezpilotných lietadlách, ktoré označil za „zvláštne“.

Papperger predtým podľa Unianu povedal, že ukrajinskí výrobcovia dronov sú „ženy v domácnosti“, ktoré vyrábajú komponenty v kuchyni pomocou 3D tlače.

Zelenskyj v reakcii ironicky poznamenal, že ak by to tak bolo, potom by každá ukrajinská žena v domácnosti mohla byť generálnou riaditeľkou Rheinmetallu. Zároveň ocenil úroveň ukrajinského obranného priemyslu a zdôraznil, že firmy by mali súťažiť nie vyhláseniami, ale technológiami a konkrétnymi výsledkami.

„A výsledky týchto technológií ukazujeme každý deň na bojisku, na zemi, vo vzduchu aj na mori. Som si istý, že náš obranný priemysel zaujíma svoje miesto vo svete, čo sa týka nejakých systémov, systémového prístupu. Verím, že sme takí exkluzívni. Len my máme relevantné skúsenosti,“ dodal.

(max)

Minúta  |  

Izrael mení pravidlá, útoky sa môžu končiť trestom smrti

Izrael urobil výrazný legislatívny krok, ktorý môže zásadne ovplyvniť riešenie bezpečnostných incidentov. Parlament schválil zákon, podľa ktorého sa trest smrti stáva štandardným trestom pre Palestínčanov odsúdených vojenskými súdmi za smrteľné útoky.

Tento krok napĺňa sľuby pravicových spojencov premiéra Benjamina Netanjahua, ktorí dlhodobo presadzovali tvrdší postup voči páchateľom násilia. Zároveň však otvára otázky o jeho dôsledkoch – nielen pre izraelsko-palestínsky konflikt, ale aj pre medzinárodné vzťahy a obraz Izraela v oblasti ľudských práv.

Podľa dostupných informácií ide o opatrenie, ktoré môže byť vnímané ako výrazné sprísnenie existujúceho systému trestov. Zatiaľ nie je jasné, ako často bude trest smrti uplatňovaný ani aké právne mechanizmy budú jeho výkon sprevádzať.

Zákon už čelí právnej výzve na najvyššom súde a zároveň vyvolal kritiku zo zahraničia. Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Veľká Británia spolu s Radou Európy upozorňujú na jeho potenciálne diskriminačný charakter.

Zástancovia však tvrdia, že ide o reakciu na útok Hamasu z októbra 2023 a zhoršenú bezpečnostnú situáciu.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Prezident očakáva prevzatie ochrany vzdušného priestoru

Prezident SR Peter Pellegrini očakáva, že Slovensko do konca roka, najneskôr začiatkom budúceho, prevezme ochranu vzdušného priestoru do vlastných rúk. Uviedol to počas návštevy Leteckých opravovní Trenčín.

„Sme svedkami dodávok stíhacích lietadiel, ktoré už z väčšej časti na Slovensku sú. Bude potrebné ich zalietať, sprocesovať servisný cyklus, aby sme mohli čoskoro prevziať ochranu vzdušného priestoru. Ja som aj požiadal príslušných generálov, aby tento rok považovali za rok, keď od nich očakávam, že pri desiatich stíhacích lietadlách budeme schopní prevziať ochranu vzdušného priestoru, aby sme neboli odkázaní, hoci sme za to vďační, na pomoc Českej republiky, Maďarska alebo Poľska,“ doplnil prezident.

V najbližších týždňoch a mesiacoch majú prísť aj nové systémy protivzdušnej obrany z Izraela, kombinujúce radary a raketové systémy. „To je dobrá správa, pretože v čase, keď dochádza pomaly na týždennej báze k prekonaniu hraníc členských štátov NATO rôznymi bezpilotnými prostriedkami a keď sme v dosahu balistickej rakety z Iránu, je dôležité, aby Ozbrojené sily Slovenskej republiky mali k dispozícii prostriedky protivzdušnej obrany,“ zdôraznil Pellegrini.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.