Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Iránsky útok zasiahol tanker v Dubaji, hrozil únik ropy

Požiar na palube kuvajtského ropného tankera Al Salmi, ktorý zasiahol iránsky útok v dubajskom prístave, sa podarilo uhasiť. Podľa úradov útok poškodil trup lode a vyvolal obavy z možného úniku ropy.

Na palube sa nachádzali približne dva milióny barelov ropy z Kuvajtu a zo Saudskej Arábie. Všetkých 24 členov posádky je v bezpečí.

Útok je jedným z viacerých incidentov v Perzskom zálive a Hormuzskom prielive od začiatku konfliktu po americko-izraelských úderoch na Irán. Dubajské úrady uviedli, že požiar vznikol po zásahu dronom a situáciu naďalej vyhodnocujú. Kuvajtská ropná spoločnosť zároveň posudzuje rozsah škôd na plavidle.

Napätie sa odrazilo aj na trhu s ropou. Cena ropy Brent krátko po incidente vzrástla o viac ako dve percentá a za marec smeruje k rekordnému nárastu. Následne mierne klesla po správach o možnom ukončení vojny.

V rovnaký deň boli hlásené aj ďalšie incidenty v oblasti. Kontajnerová loď pri pobreží Saudskej Arábie zaznamenala dopady projektilov do vody v jej blízkosti. K zodpovednosti za útoky sa zatiaľ nikto neprihlásil.

(reuters, max)

Minúta  |  

Brusel sa pripravuje na výhru Orbána, spomína sa aj vylúčenie

Európska únia diskutuje podľa portálu Politico o núdzových opatreniach pre prípad, že by maďarský premiér Viktor Orbán vyhral aprílové voľby a udržal si tak funkciu aj v ďalšom funkčnom období. Podľa diplomatov Únie sa zvažujú viaceré možnosti, ako obmedziť schopnosť jednotlivých lídrov blokovať rozhodovanie.

Jednou z navrhovaných zmien je rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou aj na oblasti, ktoré si dnes vyžadujú jednomyseľnosť, napríklad zahraničnú politiku či rozpočet Európskej únie. V minulosti sa už využili aj neformálne postupy, napríklad keď Orbán počas rokovaní opustil miestnosť, čo umožnilo prijatie rozhodnutia.

Diskutuje sa aj o takzvanej viacrýchlostnej Európe, teda užšej spolupráci menších skupín štátov alebo koalícií ochotných. Ďalším nástrojom má byť prísnejšie presadzovanie pravidiel a finančný tlak vrátane zadržiavania eurofondov. V prípade porušenia princípu lojálnej spolupráce by mohli nasledovať aj právne kroky a sankcie.

Medzi možnosťami sa spomína aj pozastavenie hlasovacích práv podľa článku sedem Zmluvy o EÚ, podľa ktorého je možné ich štátu odňať, ak porušuje hodnoty Únie. Najradikálnejší, no považovaný za nereálny je scenár vylúčenia Maďarska z Únie, ktorý zatiaľ nemá precedens.

(max)

Minúta  |  

Energetický šok z vojny testuje Fed, Powell volí opatrný postup

Šéf amerického Fedu Jerome Powell naznačil, že centrálna banka zatiaľ nebude reagovať na dôsledky vojny s Iránom a zvolí stratégiu „počkať a uvidieť“. Podľa neho je menová politika momentálne nastavená primerane, pričom Fed sleduje najmä vývoj cien energií a inflačných očakávaní.

Tie sa podľa dostupných údajov zatiaľ držia pod kontrolou, hoci inflácia zostáva nad dvojpercentným cieľom.

Powell zároveň upozornil na napätie medzi dvomi hlavnými cieľmi – stabilitou cien a plnou zamestnanosťou. Vyššie ceny ropy môžu tlačiť infláciu nahor, no zároveň rastie riziko oslabenia trhu práce.

Finančné trhy po jeho vystúpení upustili od očakávaní zvyšovania sadzieb v tomto roku. Fed preto zatiaľ ponecháva sadzby bez zmeny a čaká na jasnejší obraz o rozsahu energetického šoku. Powell zdôraznil aj potrebu nezávislosti Fedu a jeho sústredenia sa výlučne na zákonné ciele.

(reuters)

Minúta  |  

Na vojnu s Iránom by podľa Trumpa mali finančne prispieť aj Arabi

Americký prezident Donald Trump zvažuje, že vyzve arabské krajiny, aby sa podieľali na financovaní vojny s Iránom. Potvrdila to tlačová tajomníčka Bieleho domu Karoline Leavittová, ktorá naznačila, že ide o prezidentov nápad a verejnosť o ňom ešte bude počuť.

Podrobnosti však neposkytla a zdôraznila, že prezidenta nechce predbiehať.

Zároveň informovala, že rokovania medzi USA a Iránom pokračujú a podľa jej slov dobrým smerom. Upozornila však na rozdiel medzi verejnými vyhláseniami Teheránu a tým, čo americkým predstaviteľom komunikuje v súkromí. Podľa nej Irán v zákulisí súhlasil s niektorými návrhmi Washingtonu.

Spojené štáty podľa nej budú všetky záväzky dôkladne preverovať a trvať na ich dodržiavaní. Situácia sa zároveň vyvíja v kontexte rastúceho napätia. Trump varoval, že iránske energetické zariadenia a ropné vrty môžu byť zničené, ak Irán neotvorí Hormuzský prieliv.

Teherán americké mierové návrhy označil za nereálne a reagoval odpálením rakiet smerom na Izrael.

(reuters, max)

Minúta  |  

Zelenskyj: Každá ukrajinská gazdinka môže šéfovať Rheinmetallu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj reagoval na vyjadrenia generálneho riaditeľa nemeckého zbrojárskeho koncernu Rheinmetall Armina Pappergera o ukrajinských bezpilotných lietadlách, ktoré označil za „zvláštne“.

Papperger predtým podľa Unianu povedal, že ukrajinskí výrobcovia dronov sú „ženy v domácnosti“, ktoré vyrábajú komponenty v kuchyni pomocou 3D tlače.

Zelenskyj v reakcii ironicky poznamenal, že ak by to tak bolo, potom by každá ukrajinská žena v domácnosti mohla byť generálnou riaditeľkou Rheinmetallu. Zároveň ocenil úroveň ukrajinského obranného priemyslu a zdôraznil, že firmy by mali súťažiť nie vyhláseniami, ale technológiami a konkrétnymi výsledkami.

„A výsledky týchto technológií ukazujeme každý deň na bojisku, na zemi, vo vzduchu aj na mori. Som si istý, že náš obranný priemysel zaujíma svoje miesto vo svete, čo sa týka nejakých systémov, systémového prístupu. Verím, že sme takí exkluzívni. Len my máme relevantné skúsenosti,“ dodal.

(max)

Minúta  |  

Izrael mení pravidlá, útoky sa môžu končiť trestom smrti

Izrael urobil výrazný legislatívny krok, ktorý môže zásadne ovplyvniť riešenie bezpečnostných incidentov. Parlament schválil zákon, podľa ktorého sa trest smrti stáva štandardným trestom pre Palestínčanov odsúdených vojenskými súdmi za smrteľné útoky.

Tento krok napĺňa sľuby pravicových spojencov premiéra Benjamina Netanjahua, ktorí dlhodobo presadzovali tvrdší postup voči páchateľom násilia. Zároveň však otvára otázky o jeho dôsledkoch – nielen pre izraelsko-palestínsky konflikt, ale aj pre medzinárodné vzťahy a obraz Izraela v oblasti ľudských práv.

Podľa dostupných informácií ide o opatrenie, ktoré môže byť vnímané ako výrazné sprísnenie existujúceho systému trestov. Zatiaľ nie je jasné, ako často bude trest smrti uplatňovaný ani aké právne mechanizmy budú jeho výkon sprevádzať.

Zákon už čelí právnej výzve na najvyššom súde a zároveň vyvolal kritiku zo zahraničia. Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Veľká Británia spolu s Radou Európy upozorňujú na jeho potenciálne diskriminačný charakter.

Zástancovia však tvrdia, že ide o reakciu na útok Hamasu z októbra 2023 a zhoršenú bezpečnostnú situáciu.

(tasr, reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.