Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Orbán hrozí reakciou, ak Slovensko potrestá nejakého Maďara

Maďarský premiér Viktor Orbán vyhlásil, že Maďarsko bude „ostro reagovať“, ak bude jeho občan potrestaný na základe slovenskej novely trestného zákona týkajúcej sa Benešových dekrétov. Zdôraznil, že Maďarsko odmieta princíp kolektívnej viny a v prípade uplatnenia zákona voči Maďarom podnikne kroky na ich ochranu.

Na podporu etnických Maďarov na Slovensku už oslovili aj popredné maďarské právnické firmy.

Novela slovenského trestného zákona, účinná od konca decembra, zavádza trest za verejné spochybňovanie povojnového usporiadania, ktoré pripravilo časť maďarskej menšiny o majetok a občianstvo. Za takéto konanie hrozí trest odňatia slobody až na šesť mesiacov. Zákon podpísal prezident Peter Pellegrini pred Vianocami a okamžite nadobudol účinnosť.

Od prijatia vyvolal zákon kritiku zo strany maďarskej menšiny na Slovensku aj maďarských politických predstaviteľov. Orbán sa k téme vyjadril aj v širšom kontexte zahraničnej politiky, keď obhajoval kontakty ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa s viacerými svetovými partnermi vrátane Ruska, USA či Číny.

(tasr, max)

Minúta  |  

FT: Maklér Hegsetha riešil investíciu do obrany pred útokom na Irán

Maklér amerického ministra obrany Petea Hegsetha sa podľa denníka Financial Times pokúsil v horizonte pár týždňov pred americko-izraelským útokom na Irán sprostredkovať investíciu do obranného sektora v hodnote niekoľkých miliónov dolárov.

Maklér z Morgan Stanley údajne kontaktoval spoločnosť BlackRock vo veci investície do fondu Defense Industrials Active.

Podľa správy k investícii napokon nedošlo, keďže fond v tom čase ešte nebol dostupný pre klientov Morgan Stanley. Denník zároveň neuviedol, akú mieru voľnosti mal maklér pri rozhodovaní, ani to, či bol Hegseth o aktivitách informovaný.

Pentagón obvinenia odmietol. Hlavný hovorca ministerstva obrany USA Sean Parnell označil informácie za nepravdivé. Ani minister, ani jeho zástupcovia nekontaktovali BlackRock v súvislosti s takouto investíciou.

Spoločnosť BlackRock sa k prípadu nevyjadrila a Morgan Stanley bezprostredne nereagovala.

Správa prichádza v čase širšieho záujmu o obchodovanie na finančných trhoch pred významnými politickými rozhodnutiami administratívy Donalda Trumpa. Niektoré transakcie vyvolali otázky o možnom úniku informácií.

(reuters, max)

Minúta  |  

Iránsky útok zasiahol tanker v Dubaji, hrozil únik ropy

Požiar na palube kuvajtského ropného tankera Al Salmi, ktorý zasiahol iránsky útok v dubajskom prístave, sa podarilo uhasiť. Podľa úradov útok poškodil trup lode a vyvolal obavy z možného úniku ropy.

Na palube sa nachádzali približne dva milióny barelov ropy z Kuvajtu a zo Saudskej Arábie. Všetkých 24 členov posádky je v bezpečí.

Útok je jedným z viacerých incidentov v Perzskom zálive a Hormuzskom prielive od začiatku konfliktu po americko-izraelských úderoch na Irán. Dubajské úrady uviedli, že požiar vznikol po zásahu dronom a situáciu naďalej vyhodnocujú. Kuvajtská ropná spoločnosť zároveň posudzuje rozsah škôd na plavidle.

Napätie sa odrazilo aj na trhu s ropou. Cena ropy Brent krátko po incidente vzrástla o viac ako dve percentá a za marec smeruje k rekordnému nárastu. Následne mierne klesla po správach o možnom ukončení vojny.

V rovnaký deň boli hlásené aj ďalšie incidenty v oblasti. Kontajnerová loď pri pobreží Saudskej Arábie zaznamenala dopady projektilov do vody v jej blízkosti. K zodpovednosti za útoky sa zatiaľ nikto neprihlásil.

(reuters, max)

Minúta  |  

Brusel sa pripravuje na výhru Orbána, spomína sa aj vylúčenie

Európska únia diskutuje podľa portálu Politico o núdzových opatreniach pre prípad, že by maďarský premiér Viktor Orbán vyhral aprílové voľby a udržal si tak funkciu aj v ďalšom funkčnom období. Podľa diplomatov Únie sa zvažujú viaceré možnosti, ako obmedziť schopnosť jednotlivých lídrov blokovať rozhodovanie.

Jednou z navrhovaných zmien je rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou aj na oblasti, ktoré si dnes vyžadujú jednomyseľnosť, napríklad zahraničnú politiku či rozpočet Európskej únie. V minulosti sa už využili aj neformálne postupy, napríklad keď Orbán počas rokovaní opustil miestnosť, čo umožnilo prijatie rozhodnutia.

Diskutuje sa aj o takzvanej viacrýchlostnej Európe, teda užšej spolupráci menších skupín štátov alebo koalícií ochotných. Ďalším nástrojom má byť prísnejšie presadzovanie pravidiel a finančný tlak vrátane zadržiavania eurofondov. V prípade porušenia princípu lojálnej spolupráce by mohli nasledovať aj právne kroky a sankcie.

Medzi možnosťami sa spomína aj pozastavenie hlasovacích práv podľa článku sedem Zmluvy o EÚ, podľa ktorého je možné ich štátu odňať, ak porušuje hodnoty Únie. Najradikálnejší, no považovaný za nereálny je scenár vylúčenia Maďarska z Únie, ktorý zatiaľ nemá precedens.

(max)

Minúta  |  

Energetický šok z vojny testuje Fed, Powell volí opatrný postup

Šéf amerického Fedu Jerome Powell naznačil, že centrálna banka zatiaľ nebude reagovať na dôsledky vojny s Iránom a zvolí stratégiu „počkať a uvidieť“. Podľa neho je menová politika momentálne nastavená primerane, pričom Fed sleduje najmä vývoj cien energií a inflačných očakávaní.

Tie sa podľa dostupných údajov zatiaľ držia pod kontrolou, hoci inflácia zostáva nad dvojpercentným cieľom.

Powell zároveň upozornil na napätie medzi dvomi hlavnými cieľmi – stabilitou cien a plnou zamestnanosťou. Vyššie ceny ropy môžu tlačiť infláciu nahor, no zároveň rastie riziko oslabenia trhu práce.

Finančné trhy po jeho vystúpení upustili od očakávaní zvyšovania sadzieb v tomto roku. Fed preto zatiaľ ponecháva sadzby bez zmeny a čaká na jasnejší obraz o rozsahu energetického šoku. Powell zdôraznil aj potrebu nezávislosti Fedu a jeho sústredenia sa výlučne na zákonné ciele.

(reuters)

Minúta  |  

Na vojnu s Iránom by podľa Trumpa mali finančne prispieť aj Arabi

Americký prezident Donald Trump zvažuje, že vyzve arabské krajiny, aby sa podieľali na financovaní vojny s Iránom. Potvrdila to tlačová tajomníčka Bieleho domu Karoline Leavittová, ktorá naznačila, že ide o prezidentov nápad a verejnosť o ňom ešte bude počuť.

Podrobnosti však neposkytla a zdôraznila, že prezidenta nechce predbiehať.

Zároveň informovala, že rokovania medzi USA a Iránom pokračujú a podľa jej slov dobrým smerom. Upozornila však na rozdiel medzi verejnými vyhláseniami Teheránu a tým, čo americkým predstaviteľom komunikuje v súkromí. Podľa nej Irán v zákulisí súhlasil s niektorými návrhmi Washingtonu.

Spojené štáty podľa nej budú všetky záväzky dôkladne preverovať a trvať na ich dodržiavaní. Situácia sa zároveň vyvíja v kontexte rastúceho napätia. Trump varoval, že iránske energetické zariadenia a ropné vrty môžu byť zničené, ak Irán neotvorí Hormuzský prieliv.

Teherán americké mierové návrhy označil za nereálne a reagoval odpálením rakiet smerom na Izrael.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.