Preskočiť na obsah
  |  

LNG závod v Austrálii ostáva po cyklóne zatvorený

Spoločnosť Chevron oznámila, že jej závod na skvapalnený zemný plyn Wheatstone v Západnej Austrálii utrpel rozsiahle škody vplyvom tropického cyklónu Narelle. V dôsledku poškodenia obe výrobné linky zariadenia s ročnou kapacitou 8,9 milióna ton odstavili.

Podľa Dannyho Woodalla, riaditeľa prevádzky a údržby pre Austráliu, boli poškodené najmä vzduchom chladené výmenníky tepla. Na ich oprave už pracuje špecializovaný tím.

Woodall poznamenal, že rozsah škôd je väčší než v prípade závodu Gorgon, ktorý je najväčším exportným LNG zariadením v Austrálii, a zároveň ide o vážnejšie poškodenie než pri predchádzajúcich cyklónoch v regióne.

Firma už skôr upozornila, že návrat k plnej prevádzke vo Wheatstone sa neočakáva v priebehu najbližších týždňov. Situácia môže ovplyvniť produkciu a dodávky skvapalneného zemného plynu z tohto zariadenia.

Chevron je americká energetická spoločnosť, ktorá patrí medzi významných hráčov v oblasti LNG v Austrálii a prevádzkuje tam viaceré kľúčové projekty.

(reuters, max)

  |  

Priestory po Kočnerovi v Bonaparte získala exasistentka Smeru

Bývalá poslanecká asistentka Veronika Bernadičová, spájaná so stranou Smer a s podnikateľom Jurajom Širokým, získala významnú časť nehnuteľností v bratislavskom komplexe Bonaparte.

Podľa zistení Aktuality.sk jej spoločnosť AM invest vlastní pätnásť nebytových priestorov s celkovou rozlohou približne tisíc štvorcových metrov.

V minulosti bývala v byte v Bonaparte evidovanom na cyperskú schránkovú firmu, dnes už v komplexe vlastní viacero nehnuteľností oficiálne. Väčšina týchto priestorov patrila v minulosti firme Správa a inkaso pohľadávok, spojenej s dnes odsúdeným Marianom Kočnerom. Konkrétne až trinásť z nich bolo priamo v jej vlastníctve.

Bernadičová je známa aj ako bývalá asistentka poslankyne Ľubice Roškovej, ktorá čelila kauze agrodotácií a prischla jej prezývka „Grófka“.

Jej profesionálna a podnikateľská história však vyvoláva otázky. Okrem krátkeho pôsobenia v parlamente a angažmánu vo firme Vajat Estate, ktorá podľa účtovných závierok nevykazuje tržby, nie sú známe ďalšie zdroje príjmov. Pôvod financií na rozsiahly nákup nehnuteľností tak zostáva nejasný.

(max)

  |  

Predaj aktív Lukoilu za 22 miliárd dolárov sa opäť posúva

Spojené štáty už štvrtýkrát predĺžili lehotu pre spoločnosti, ktoré rokujú s ruskou firmou Lukoil o kúpe jej zahraničných aktív. Americký Úrad pre kontrolu zahraničných aktív (OFAC) tentoraz posunul termín o jeden mesiac, a to do 1. mája.

Ide o aktíva v odhadovanej hodnote približne 22 miliárd dolárov.

Washington uvalil sankcie na Lukoil aj Rosnefť v októbri minulého roka s cieľom obmedziť schopnosť Ruska financovať vojnu proti Ukrajine. Predaj zahraničných aktív je preto pod prísnym dohľadom a akékoľvek dohody budú vyžadovať schválenie OFAC.

O aktíva prejavili záujem viaceré spoločnosti a investori vrátane amerických firiem Carlyle, Exxon Mobil a Chevron, ako aj konglomerátu International Holding Company z Abú Zabí. Medzi záujemcami je aj rakúsky investor Bernd Bergmair.

Podľa zdrojov agentúry Reuters administratíva Donalda Trumpa zároveň proces predaja spomaľuje, aby zvýšila tlak na Rusko v rámci mierových rokovaní o Ukrajine.

(reuters, max)

  |  

Orbán hrozí reakciou, ak Slovensko potrestá nejakého Maďara

Maďarský premiér Viktor Orbán vyhlásil, že Maďarsko bude „ostro reagovať“, ak bude jeho občan potrestaný na základe slovenskej novely trestného zákona týkajúcej sa Benešových dekrétov. Zdôraznil, že Maďarsko odmieta princíp kolektívnej viny a v prípade uplatnenia zákona voči Maďarom podnikne kroky na ich ochranu.

Na podporu etnických Maďarov na Slovensku už oslovili aj popredné maďarské právnické firmy.

Novela slovenského trestného zákona, účinná od konca decembra, zavádza trest za verejné spochybňovanie povojnového usporiadania, ktoré pripravilo časť maďarskej menšiny o majetok a občianstvo. Za takéto konanie hrozí trest odňatia slobody až na šesť mesiacov. Zákon podpísal prezident Peter Pellegrini pred Vianocami a okamžite nadobudol účinnosť.

Od prijatia vyvolal zákon kritiku zo strany maďarskej menšiny na Slovensku aj maďarských politických predstaviteľov. Orbán sa k téme vyjadril aj v širšom kontexte zahraničnej politiky, keď obhajoval kontakty ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa s viacerými svetovými partnermi vrátane Ruska, USA či Číny.

(tasr, max)

  |  

FT: Maklér Hegsetha riešil investíciu do obrany pred útokom na Irán

Maklér amerického ministra obrany Petea Hegsetha sa podľa denníka Financial Times pokúsil v horizonte pár týždňov pred americko-izraelským útokom na Irán sprostredkovať investíciu do obranného sektora v hodnote niekoľkých miliónov dolárov.

Maklér z Morgan Stanley údajne kontaktoval spoločnosť BlackRock vo veci investície do fondu Defense Industrials Active.

Podľa správy k investícii napokon nedošlo, keďže fond v tom čase ešte nebol dostupný pre klientov Morgan Stanley. Denník zároveň neuviedol, akú mieru voľnosti mal maklér pri rozhodovaní, ani to, či bol Hegseth o aktivitách informovaný.

Pentagón obvinenia odmietol. Hlavný hovorca ministerstva obrany USA Sean Parnell označil informácie za nepravdivé. Ani minister, ani jeho zástupcovia nekontaktovali BlackRock v súvislosti s takouto investíciou.

Spoločnosť BlackRock sa k prípadu nevyjadrila a Morgan Stanley bezprostredne nereagovala.

Správa prichádza v čase širšieho záujmu o obchodovanie na finančných trhoch pred významnými politickými rozhodnutiami administratívy Donalda Trumpa. Niektoré transakcie vyvolali otázky o možnom úniku informácií.

(reuters, max)

  |  

Iránsky útok zasiahol tanker v Dubaji, hrozil únik ropy

Požiar na palube kuvajtského ropného tankera Al Salmi, ktorý zasiahol iránsky útok v dubajskom prístave, sa podarilo uhasiť. Podľa úradov útok poškodil trup lode a vyvolal obavy z možného úniku ropy.

Na palube sa nachádzali približne dva milióny barelov ropy z Kuvajtu a zo Saudskej Arábie. Všetkých 24 členov posádky je v bezpečí.

Útok je jedným z viacerých incidentov v Perzskom zálive a Hormuzskom prielive od začiatku konfliktu po americko-izraelských úderoch na Irán. Dubajské úrady uviedli, že požiar vznikol po zásahu dronom a situáciu naďalej vyhodnocujú. Kuvajtská ropná spoločnosť zároveň posudzuje rozsah škôd na plavidle.

Napätie sa odrazilo aj na trhu s ropou. Cena ropy Brent krátko po incidente vzrástla o viac ako dve percentá a za marec smeruje k rekordnému nárastu. Následne mierne klesla po správach o možnom ukončení vojny.

V rovnaký deň boli hlásené aj ďalšie incidenty v oblasti. Kontajnerová loď pri pobreží Saudskej Arábie zaznamenala dopady projektilov do vody v jej blízkosti. K zodpovednosti za útoky sa zatiaľ nikto neprihlásil.

(reuters, max)