Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Únia zvyšuje výrobu zbraní, miliardy pôjdu do priemyslu

Európska komisia schválila pracovný program v hodnote 1,5 miliardy eur v rámci Programu pre európsky obranný priemysel, ktorého cieľom je posilniť výrobné kapacity, modernizovať sektor a zvýšiť technologickú odolnosť Európy.

Program reaguje na aktuálne bezpečnostné výzvy a počíta aj s užšou spoluprácou s Ukrajinou.

Viac ako 700 miliónov eur je určených na zvýšenie výroby kľúčových obranných komponentov vrátane systémov proti dronom, riadených striel a munície. Z toho 260 miliónov eur pôjde cez nástroj USI na podporu obnovy a modernizácie ukrajinského obranného priemyslu.

Na európske projekty spoločného záujmu smeruje 325 miliónov eur, pričom zapojiť sa môžu aj Nórsko a Ukrajina. Ďalších 240 miliónov eur má podporiť spoločné obstarávanie obranného vybavenia, napríklad systémov protivzdušnej obrany či bojových technológií.

Program myslí aj na inovácie – 100 miliónov eur je určených pre startupy a menšie firmy cez fond FAST. Iniciatíva BraveTech EU získa ďalších 35,3 milióna eur na podporu inovácií v obrane.

(max)

Minúta  |  

Poľsko chce elektronickú bariéru na hranici s Ukrajinou

Poľsko plánuje vybudovať modernú elektronickú bariéru na svojej východnej hranici s Ukrajinou s cieľom posilniť bezpečnosť a zabrániť nelegálnemu prekračovaniu hraníc.

Projekt v hodnote približne 105-tisíc eur sa bude podľa portálu RMF24 týkať úseku monitorovaného jednotkou pohraničnej stráže na rieke Bug. Proces výberu dodávateľa sa už začal.

Súčasťou systému budú podzemné káble na detekciu seizmických vibrácií, optické káble na prenos dát a silové vedenia. Oblasť budú nepretržite monitorovať stožiare vybavené osvetlením a termovíznymi kamerami.

Všetky údaje budú smerovať do centrálneho monitorovacieho centra, kde ich budú analyzovať príslušníci pohraničnej stráže.

Financovanie projektu má byť zabezpečené z viacerých zdrojov vrátane programu Európskej únie SAFE, ktorý však narazil na prekážky v podobe prezidentského veta. O zabezpečení chýbajúcich prostriedkov prebiehajú rokovania. Termín začiatku výstavby bude závisieť od výsledku tendra a dostupnosti financií.

Dôvodom výstavby je zhoršená bezpečnostná situácia v regióne v súvislosti s vojnou na Ukrajine, ako aj rastúca aktivita zločineckých skupín a sabotáží.

(max)

Minúta  |  

LNG závod v Austrálii ostáva po cyklóne zatvorený

Spoločnosť Chevron oznámila, že jej závod na skvapalnený zemný plyn Wheatstone v Západnej Austrálii utrpel rozsiahle škody vplyvom tropického cyklónu Narelle. V dôsledku poškodenia obe výrobné linky zariadenia s ročnou kapacitou 8,9 milióna ton odstavili.

Podľa Dannyho Woodalla, riaditeľa prevádzky a údržby pre Austráliu, boli poškodené najmä vzduchom chladené výmenníky tepla. Na ich oprave už pracuje špecializovaný tím.

Woodall poznamenal, že rozsah škôd je väčší než v prípade závodu Gorgon, ktorý je najväčším exportným LNG zariadením v Austrálii, a zároveň ide o vážnejšie poškodenie než pri predchádzajúcich cyklónoch v regióne.

Firma už skôr upozornila, že návrat k plnej prevádzke vo Wheatstone sa neočakáva v priebehu najbližších týždňov. Situácia môže ovplyvniť produkciu a dodávky skvapalneného zemného plynu z tohto zariadenia.

Chevron je americká energetická spoločnosť, ktorá patrí medzi významných hráčov v oblasti LNG v Austrálii a prevádzkuje tam viaceré kľúčové projekty.

(reuters, max)

Minúta  |  

Priestory po Kočnerovi v Bonaparte získala exasistentka Smeru

Bývalá poslanecká asistentka Veronika Bernadičová, spájaná so stranou Smer a s podnikateľom Jurajom Širokým, získala významnú časť nehnuteľností v bratislavskom komplexe Bonaparte.

Podľa zistení Aktuality.sk jej spoločnosť AM invest vlastní pätnásť nebytových priestorov s celkovou rozlohou približne tisíc štvorcových metrov.

V minulosti bývala v byte v Bonaparte evidovanom na cyperskú schránkovú firmu, dnes už v komplexe vlastní viacero nehnuteľností oficiálne. Väčšina týchto priestorov patrila v minulosti firme Správa a inkaso pohľadávok, spojenej s dnes odsúdeným Marianom Kočnerom. Konkrétne až trinásť z nich bolo priamo v jej vlastníctve.

Bernadičová je známa aj ako bývalá asistentka poslankyne Ľubice Roškovej, ktorá čelila kauze agrodotácií a prischla jej prezývka „Grófka“.

Jej profesionálna a podnikateľská história však vyvoláva otázky. Okrem krátkeho pôsobenia v parlamente a angažmánu vo firme Vajat Estate, ktorá podľa účtovných závierok nevykazuje tržby, nie sú známe ďalšie zdroje príjmov. Pôvod financií na rozsiahly nákup nehnuteľností tak zostáva nejasný.

(max)

Minúta  |  

Predaj aktív Lukoilu za 22 miliárd dolárov sa opäť posúva

Spojené štáty už štvrtýkrát predĺžili lehotu pre spoločnosti, ktoré rokujú s ruskou firmou Lukoil o kúpe jej zahraničných aktív. Americký Úrad pre kontrolu zahraničných aktív (OFAC) tentoraz posunul termín o jeden mesiac, a to do 1. mája.

Ide o aktíva v odhadovanej hodnote približne 22 miliárd dolárov.

Washington uvalil sankcie na Lukoil aj Rosnefť v októbri minulého roka s cieľom obmedziť schopnosť Ruska financovať vojnu proti Ukrajine. Predaj zahraničných aktív je preto pod prísnym dohľadom a akékoľvek dohody budú vyžadovať schválenie OFAC.

O aktíva prejavili záujem viaceré spoločnosti a investori vrátane amerických firiem Carlyle, Exxon Mobil a Chevron, ako aj konglomerátu International Holding Company z Abú Zabí. Medzi záujemcami je aj rakúsky investor Bernd Bergmair.

Podľa zdrojov agentúry Reuters administratíva Donalda Trumpa zároveň proces predaja spomaľuje, aby zvýšila tlak na Rusko v rámci mierových rokovaní o Ukrajine.

(reuters, max)

Minúta  |  

Orbán hrozí reakciou, ak Slovensko potrestá nejakého Maďara

Maďarský premiér Viktor Orbán vyhlásil, že Maďarsko bude „ostro reagovať“, ak bude jeho občan potrestaný na základe slovenskej novely trestného zákona týkajúcej sa Benešových dekrétov. Zdôraznil, že Maďarsko odmieta princíp kolektívnej viny a v prípade uplatnenia zákona voči Maďarom podnikne kroky na ich ochranu.

Na podporu etnických Maďarov na Slovensku už oslovili aj popredné maďarské právnické firmy.

Novela slovenského trestného zákona, účinná od konca decembra, zavádza trest za verejné spochybňovanie povojnového usporiadania, ktoré pripravilo časť maďarskej menšiny o majetok a občianstvo. Za takéto konanie hrozí trest odňatia slobody až na šesť mesiacov. Zákon podpísal prezident Peter Pellegrini pred Vianocami a okamžite nadobudol účinnosť.

Od prijatia vyvolal zákon kritiku zo strany maďarskej menšiny na Slovensku aj maďarských politických predstaviteľov. Orbán sa k téme vyjadril aj v širšom kontexte zahraničnej politiky, keď obhajoval kontakty ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa s viacerými svetovými partnermi vrátane Ruska, USA či Číny.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.