Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kallasová navštívila Kyjev a deklarovala ďalšiu pomoc Európy

Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová pricestovala do Kyjeva spolu s viacerými ministrami zahraničných vecí EÚ pri príležitosti štvrtého výročia masakru v Buči. Návšteva má vyjadriť podporu Ukrajine aj pokračujúce úsilie o vyvodenie zodpovednosti za vojnové zločiny.

Kallasová zdôraznila, že Európa stojí po boku Ukrajiny. „Budeme vám naďalej poskytovať vojenskú, finančnú, energetickú a humanitárnu podporu,“ dodala s tým, že každá návšteva pripomína odvahu a odolnosť krajiny, ktorá čelí ruskej agresii.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha označil prítomnosť európskych lídrov za dôkaz, že spravodlivosť za zverstvá je nevyhnutná.

Ukrajina si pripomína oslobodenie Buče, kde ruské jednotky podľa Kyjeva zabili viac ako 400 ľudí. Moskva tieto obvinenia odmieta. Kyjev chce využiť návštevu na posilnenie podpory na vznik špeciálneho tribunálu pre zločin agresie, ku ktorému sa už prihlásilo niekoľko krajín.

(reuters, max)

Minúta  |  

Boris Kollár prehral súd s Čurillom pre výroky o „mafii“

Bývalý predseda parlamentu Boris Kollár prehral súdny spor s policajtom Jánom Čurillom pre výroky o „čurillovskej mafii“. Krajský súd v Bratislave potvrdil podľa denníka Sme rozhodnutie prvostupňového súdu. Kollár musí zaplatiť odškodné 50-tisíc eur a zároveň sa policajtovi ospravedlniť. Čurilla pôvodne požadoval dvojnásobnú sumu.

Súd dospel k záveru, že Kollár svojimi vyjadreniami zo septembra 2021 zasiahol do osobnostných práv policajta. Podľa sudkyne Simony Stahovcovej ho bezohľadne označil za mafiána, aj keď bol v tom čase len obvinený a neexistovalo právoplatné rozhodnutie o vine. Tým podľa nej porušil prezumpciu neviny.

Výroky zazneli na tlačovej konferencii vysielanej naživo a dostali sa do viacerých spravodajských relácií, čo zvýšilo ich dosah. Súd poukázal aj na to, že Čurilla pôsobil v oblasti boja proti organizovanému zločinu a prirovnanie k mafii preto zasiahlo citlivú časť jeho profesijného života.

Na vyhlásení rozsudku sa Kollár ani jeho právny zástupca nezúčastnili, Čurilla prítomný bol.

(max)

Minúta  |  

Únia zvyšuje výrobu zbraní, miliardy pôjdu do priemyslu

Európska komisia schválila pracovný program v hodnote 1,5 miliardy eur v rámci Programu pre európsky obranný priemysel, ktorého cieľom je posilniť výrobné kapacity, modernizovať sektor a zvýšiť technologickú odolnosť Európy.

Program reaguje na aktuálne bezpečnostné výzvy a počíta aj s užšou spoluprácou s Ukrajinou.

Viac ako 700 miliónov eur je určených na zvýšenie výroby kľúčových obranných komponentov vrátane systémov proti dronom, riadených striel a munície. Z toho 260 miliónov eur pôjde cez nástroj USI na podporu obnovy a modernizácie ukrajinského obranného priemyslu.

Na európske projekty spoločného záujmu smeruje 325 miliónov eur, pričom zapojiť sa môžu aj Nórsko a Ukrajina. Ďalších 240 miliónov eur má podporiť spoločné obstarávanie obranného vybavenia, napríklad systémov protivzdušnej obrany či bojových technológií.

Program myslí aj na inovácie – 100 miliónov eur je určených pre startupy a menšie firmy cez fond FAST. Iniciatíva BraveTech EU získa ďalších 35,3 milióna eur na podporu inovácií v obrane.

(max)

Minúta  |  

Poľsko chce elektronickú bariéru na hranici s Ukrajinou

Poľsko plánuje vybudovať modernú elektronickú bariéru na svojej východnej hranici s Ukrajinou s cieľom posilniť bezpečnosť a zabrániť nelegálnemu prekračovaniu hraníc.

Projekt v hodnote približne 105-tisíc eur sa bude podľa portálu RMF24 týkať úseku monitorovaného jednotkou pohraničnej stráže na rieke Bug. Proces výberu dodávateľa sa už začal.

Súčasťou systému budú podzemné káble na detekciu seizmických vibrácií, optické káble na prenos dát a silové vedenia. Oblasť budú nepretržite monitorovať stožiare vybavené osvetlením a termovíznymi kamerami.

Všetky údaje budú smerovať do centrálneho monitorovacieho centra, kde ich budú analyzovať príslušníci pohraničnej stráže.

Financovanie projektu má byť zabezpečené z viacerých zdrojov vrátane programu Európskej únie SAFE, ktorý však narazil na prekážky v podobe prezidentského veta. O zabezpečení chýbajúcich prostriedkov prebiehajú rokovania. Termín začiatku výstavby bude závisieť od výsledku tendra a dostupnosti financií.

Dôvodom výstavby je zhoršená bezpečnostná situácia v regióne v súvislosti s vojnou na Ukrajine, ako aj rastúca aktivita zločineckých skupín a sabotáží.

(max)

Minúta  |  

LNG závod v Austrálii ostáva po cyklóne zatvorený

Spoločnosť Chevron oznámila, že jej závod na skvapalnený zemný plyn Wheatstone v Západnej Austrálii utrpel rozsiahle škody vplyvom tropického cyklónu Narelle. V dôsledku poškodenia obe výrobné linky zariadenia s ročnou kapacitou 8,9 milióna ton odstavili.

Podľa Dannyho Woodalla, riaditeľa prevádzky a údržby pre Austráliu, boli poškodené najmä vzduchom chladené výmenníky tepla. Na ich oprave už pracuje špecializovaný tím.

Woodall poznamenal, že rozsah škôd je väčší než v prípade závodu Gorgon, ktorý je najväčším exportným LNG zariadením v Austrálii, a zároveň ide o vážnejšie poškodenie než pri predchádzajúcich cyklónoch v regióne.

Firma už skôr upozornila, že návrat k plnej prevádzke vo Wheatstone sa neočakáva v priebehu najbližších týždňov. Situácia môže ovplyvniť produkciu a dodávky skvapalneného zemného plynu z tohto zariadenia.

Chevron je americká energetická spoločnosť, ktorá patrí medzi významných hráčov v oblasti LNG v Austrálii a prevádzkuje tam viaceré kľúčové projekty.

(reuters, max)

Minúta  |  

Priestory po Kočnerovi v Bonaparte získala exasistentka Smeru

Bývalá poslanecká asistentka Veronika Bernadičová, spájaná so stranou Smer a s podnikateľom Jurajom Širokým, získala významnú časť nehnuteľností v bratislavskom komplexe Bonaparte.

Podľa zistení Aktuality.sk jej spoločnosť AM invest vlastní pätnásť nebytových priestorov s celkovou rozlohou približne tisíc štvorcových metrov.

V minulosti bývala v byte v Bonaparte evidovanom na cyperskú schránkovú firmu, dnes už v komplexe vlastní viacero nehnuteľností oficiálne. Väčšina týchto priestorov patrila v minulosti firme Správa a inkaso pohľadávok, spojenej s dnes odsúdeným Marianom Kočnerom. Konkrétne až trinásť z nich bolo priamo v jej vlastníctve.

Bernadičová je známa aj ako bývalá asistentka poslankyne Ľubice Roškovej, ktorá čelila kauze agrodotácií a prischla jej prezývka „Grófka“.

Jej profesionálna a podnikateľská história však vyvoláva otázky. Okrem krátkeho pôsobenia v parlamente a angažmánu vo firme Vajat Estate, ktorá podľa účtovných závierok nevykazuje tržby, nie sú známe ďalšie zdroje príjmov. Pôvod financií na rozsiahly nákup nehnuteľností tak zostáva nejasný.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.