Preskočiť na obsah
  |  

EÚ chystá energetické opatrenia, vojna v Iráne zvyšuje náklady

Európska únia pripravuje balík opatrení pre členské štáty, ktorý má zmierniť dosahy vojny v Iráne na energetické trhy. Podľa eurokomisára pre energetiku Dana Jorgensena konflikt už výrazne zvýšil náklady na dovoz fosílnych palív, pričom za prvých 30 dní narástli o 14 miliárd eur.

Zároveň upozornil, že ani prípadné rýchle ukončenie bojov nevráti situáciu do pôvodného stavu, keďže energetická infraštruktúra v regióne je vážne poškodená.

Pripravovaný „toolbox“ má obsahovať napríklad návrhy na zníženie daní z elektriny alebo úpravu sieťových poplatkov.

Európska komisia zároveň zvažuje aj krízové mechanizmy podobné tým, ktoré využila počas energetickej krízy v roku 2022. Cieľom je zmierniť tlak na ceny energií a stabilizovať trh v čase pretrvávajúcej neistoty.

(reuters, mja)

  |  

Pavel: Česko by malo prehodnotiť vzťahy s Maďarskom

Česko by podľa prezidenta Petra Pavla malo prehodnotiť vzťahy s Maďarskom vrátane toho, o aké informácie sa s ním bude deliť. Povedal to v utorok Českej televízii v reakcii na zverejnený obsah rozhovoru maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom.

V praktickej rovine by to podľa neho malo znamenať obmedzenie všetkých vzťahov so Szijjártóom, pretože je podľa jeho slov nedôveryhodný. Myslí si, že o tom vedel aj maďarský premiér Viktor Orbán a nepovažuje za správne nad podobnými zisteniami mávnuť rukou.

Investigatívni novinári zo serverov The Insider, VSquare a ďalších médií zverejnili nahrávku, ktorá podľa nich zachytáva, ako šéf maďarskej diplomacie hovorí Lavrovovi, že urobí, čo bude môcť, aby zablokoval balík sankcií EÚ proti Rusku.

V inej konverzácii podľa zistení investigatívcov sľúbil, že spolu so Slovenskom presadí, aby zo sankčného zoznamu EÚ bolo odstránené meno sestry ruského miliardára Ališera Usmanova.

(tasr, mja)

  |  

Spojené štáty spochybňujú záväzok voči NATO

Americký minister obrany Pete Hegseth odmietol jednoznačne potvrdiť záväzok USA k princípu kolektívnej obrany NATO, čím vyvolal znepokojenie medzi spojencami.

Rozhodnutie podľa neho zostáva na prezidentovi Donaldovi Trumpovi, pričom poukázal na napätie medzi USA a viacerými európskymi krajinami v súvislosti s vojnou proti Iránu.

Niektoré štáty ako Francúzsko, Taliansko alebo Španielsko, odmietli poskytnúť logistickú podporu americkým operáciám, čo Washington vníma ako nedostatok solidarity.

Odborníci varujú, že takéto vyjadrenia môžu oslabiť dôveru v NATO a potenciálne povzbudiť Rusko k testovaniu jednoty Aliancie. Napätie medzi USA a Európou pritom rastie už dlhšie – od obchodných sporov až po otázky Ukrajiny alebo bezpečnostnej politiky.

(reuters, mja)

  |  

Merz hovorí o repatriácii 80 percent sýrskych migrantov

Nemecký kancelár Friedrich Merz upresnil svoje vyjadrenia o návrate sýrskych utečencov po vlne kritiky zo strany politikov aj ekonómov.

Pôvodne uviedol, že približne 80 percent Sýrčanov žijúcich v Nemecku by sa mohlo do troch rokov vrátiť do vlasti.

Tento odhad však vyvolal pochybnosti. Podľa kritikov ide o nereálny cieľ, ktorý môže narušiť integračné snahy. Ekonómovia zároveň upozornili, že masový odchod by mohol prehĺbiť nedostatok pracovnej sily v niektorých odvetviach.

Merz následne vysvetlil, že spomínané číslo nepochádza od neho, ale od sýrskeho prezidenta Ahmada Šaru a Nemecko si uvedomuje náročnosť takejto situácie.

(reuters, mja)

  |  

Návrh Smeru na voľby zo zahraničia je protiústavný, tvrdí KDH

Návrh Smeru na zmenu pravidiel hlasovania v parlamentných voľbách zo zahraničia je v rozpore s ústavou, tvrdí opozičné KDH a odvoláva sa pritom na svoje analýzy. Zároveň deklaruje, že ak by bol návrh prijatý, napadne ho na Ústavnom súde SR.

Zrušenie voľby poštou a jej obmedzenie výlučne na ambasády považuje za čistý politický kalkul. „Podľa našich analýz ide dokonca o rozpor s ústavou. Zastupiteľských úradov je vo svete málo a koalícia tak z občanov v zahraničí robí voličov druhej kategórie,“ uviedlo hnutie.

Navyše poukazuje na to, že v návrhu je skrytá povinná elektronická registrácia, čím sa podľa neho komplikuje situácia starších ľudí. Rozšírenie na prezidentské voľby bez možnosti voliť poštou považuje KDH len za dymovú clonu.

Rovnako vníma aj zvýšenie volebnej kaucie. O jej úprave by sa po rokoch podľa neho dalo férovo diskutovať, no Smer ju podľa KDH len účelovo zaradil do tohto návrhu.

„Ak tento zákon koalícia pretlačí, okamžite ho napadneme na Ústavnom súde. Vyzývame vládu, aby od tohto zámeru upustila,“ dodalo hnutie.

(tasr, bak)

  |  

V Charkove zadržali mníchov pre zneužívanie maloletých dievčat

V ukrajinskom Charkove zadržali dvoch mníchov Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu pre podozrenia zo závažných trestných činov voči neplnoletým.

Vyšetrovanie sa týka mužov vo veku 52 a 24 rokov. Obaja čelia obvineniam súvisiacim so sexuálnym zneužívaním maloletých dievčat. Polícia im doručila oznámenia o podozrení a prípad je predmetom ďalšieho vyšetrovania, píše Ukrajinská pravda.

Staršieho z obvinených vzali do väzby, pričom súd stanovil možnosť prepustenia na kauciu. Mladší muž je zatiaľ v domácom väzení. Prokuratúra avizovala, že bude žiadať prísnejší postup voči obom obvineným. Dodala, že ide o mimoriadne závažný prípad, keďže obvinení mali ako duchovné osoby dôveru verejnosti a mali byť príkladom morálneho správania.

(bak)