Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajina tlačí na EÚ. Pre ich obranu je 90 miliárd eur kľúčových

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa stretol so šéfkou diplomacie EÚ Kajou Kallasovou na okraji samitu v Buči, pričom hlavnou témou bola zablokovaná pôžička EÚ vo výške 90 miliárd eur, informoval portál Breaking the News.

Podľa Zelenského sú tieto financie kľúčové nielen pre obranu Ukrajiny, ale aj pre bezpečnosť celej Európy. Zdôraznil, že balík má vyslať jasný signál Rusku o beznádejnosti pokračovania vojny.

Kallasová na jeho slová reagovala, že nemôže s istotou potvrdiť, či bude Kyjevu 90‑miliardová pôžička vyplatená.

Pôžičku zablokovali Maďarsko a Slovensko po spore o tranzit ruskej ropy cez Ukrajinu. Európska komisia preto hľadá alternatívne riešenia, ako financie uvoľniť bez súhlasu všetkých členských štátov.

(mja)

  |  

Najvyšší súd USA zrušil zákaz konverznej terapie pre maloletých

Najvyšší súd USA rozhodol v pomere 8 : 1 proti zákonu štátu Colorado, ktorý zakazoval psychoterapeutom používať takzvanú konverznú terapiu u maloletých. Súd sa postavil na stranu kresťanskej poradkyne, ktorá tvrdila, že zákaz porušuje slobodu prejavu.

Väčšina sudcov vedená Neilom Gorsuchom dospela k záveru, že zákon neobmedzuje len odbornú prax, ale aj samotnú komunikáciu, a teda zasahuje do práv chránených ústavou.

Kritici rozhodnutia upozorňujú, že konverzná terapia je podľa niektorých odborníkov škodlivá a neúčinná, najmä pre mladistvých.

Nesúhlasné stanovisko sudkyne Ketanji Brownovej Jacksonovej zdôraznilo právo štátov regulovať zdravotnú starostlivosť v záujme ochrany verejného zdravia.

(reuters, mja)

  |  

EÚ chystá energetické opatrenia, vojna v Iráne zvyšuje náklady

Európska únia pripravuje balík opatrení pre členské štáty, ktorý má zmierniť dosahy vojny v Iráne na energetické trhy. Podľa eurokomisára pre energetiku Dana Jorgensena konflikt už výrazne zvýšil náklady na dovoz fosílnych palív, pričom za prvých 30 dní narástli o 14 miliárd eur.

Zároveň upozornil, že ani prípadné rýchle ukončenie bojov nevráti situáciu do pôvodného stavu, keďže energetická infraštruktúra v regióne je vážne poškodená.

Pripravovaný „toolbox“ má obsahovať napríklad návrhy na zníženie daní z elektriny alebo úpravu sieťových poplatkov.

Európska komisia zároveň zvažuje aj krízové mechanizmy podobné tým, ktoré využila počas energetickej krízy v roku 2022. Cieľom je zmierniť tlak na ceny energií a stabilizovať trh v čase pretrvávajúcej neistoty.

(reuters, mja)

  |  

Pavel: Česko by malo prehodnotiť vzťahy s Maďarskom

Česko by podľa prezidenta Petra Pavla malo prehodnotiť vzťahy s Maďarskom vrátane toho, o aké informácie sa s ním bude deliť. Povedal to v utorok Českej televízii v reakcii na zverejnený obsah rozhovoru maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom.

V praktickej rovine by to podľa neho malo znamenať obmedzenie všetkých vzťahov so Szijjártóom, pretože je podľa jeho slov nedôveryhodný. Myslí si, že o tom vedel aj maďarský premiér Viktor Orbán a nepovažuje za správne nad podobnými zisteniami mávnuť rukou.

Investigatívni novinári zo serverov The Insider, VSquare a ďalších médií zverejnili nahrávku, ktorá podľa nich zachytáva, ako šéf maďarskej diplomacie hovorí Lavrovovi, že urobí, čo bude môcť, aby zablokoval balík sankcií EÚ proti Rusku.

V inej konverzácii podľa zistení investigatívcov sľúbil, že spolu so Slovenskom presadí, aby zo sankčného zoznamu EÚ bolo odstránené meno sestry ruského miliardára Ališera Usmanova.

(tasr, mja)

  |  

Spojené štáty spochybňujú záväzok voči NATO

Americký minister obrany Pete Hegseth odmietol jednoznačne potvrdiť záväzok USA k princípu kolektívnej obrany NATO, čím vyvolal znepokojenie medzi spojencami.

Rozhodnutie podľa neho zostáva na prezidentovi Donaldovi Trumpovi, pričom poukázal na napätie medzi USA a viacerými európskymi krajinami v súvislosti s vojnou proti Iránu.

Niektoré štáty ako Francúzsko, Taliansko alebo Španielsko, odmietli poskytnúť logistickú podporu americkým operáciám, čo Washington vníma ako nedostatok solidarity.

Odborníci varujú, že takéto vyjadrenia môžu oslabiť dôveru v NATO a potenciálne povzbudiť Rusko k testovaniu jednoty Aliancie. Napätie medzi USA a Európou pritom rastie už dlhšie – od obchodných sporov až po otázky Ukrajiny alebo bezpečnostnej politiky.

(reuters, mja)

  |  

Merz hovorí o repatriácii 80 percent sýrskych migrantov

Nemecký kancelár Friedrich Merz upresnil svoje vyjadrenia o návrate sýrskych utečencov po vlne kritiky zo strany politikov aj ekonómov.

Pôvodne uviedol, že približne 80 percent Sýrčanov žijúcich v Nemecku by sa mohlo do troch rokov vrátiť do vlasti.

Tento odhad však vyvolal pochybnosti. Podľa kritikov ide o nereálny cieľ, ktorý môže narušiť integračné snahy. Ekonómovia zároveň upozornili, že masový odchod by mohol prehĺbiť nedostatok pracovnej sily v niektorých odvetviach.

Merz následne vysvetlil, že spomínané číslo nepochádza od neho, ale od sýrskeho prezidenta Ahmada Šaru a Nemecko si uvedomuje náročnosť takejto situácie.

(reuters, mja)