Preskočiť na obsah
  |  

Brusel rieši obranu bez NATO, pripravuje manuál pomoci

Európska únia pripravuje manuál, ktorý má členským štátom pomôcť pochopiť, kedy a ako aktivovať doložku vzájomnej pomoci podľa článku 42.7 Zmluvy o Európskej únii. Iniciatíva vzniká v čase, keď americký prezident Donald Trump opakovane spochybňuje fungovanie NATO, čo zvyšuje tlak na posilnenie európskych bezpečnostných mechanizmov.

Európska služba pre vonkajšiu činnosť plánuje podľa portálu Euractiv vypracovať dokument, ktorý zmapuje dostupné zdroje a postupy v prípade ohrozenia členského štátu.

Súčasťou príprav majú byť aj simulácie rôznych scenárov vrátane situácií, v ktorých by sa aktivoval článok NATO o vzájomnej obrane, článok 42.7 Zmluvy o EÚ alebo oba mechanizmy súčasne.

Diskusia o využití tejto doložky sa zintenzívnila po incidente, pri ktorom iránske drony zasiahli Cyprus. Napriek tomu Cyprus mechanizmus neaktivoval a pomoc prišla formou bilaterálnych opatrení. Článok 42.7 doteraz využili len raz, keď ho Francúzsko aktivovalo po teroristických útokoch v Paríži v roku 2015.

Únia zároveň pripravuje novú bezpečnostnú stratégiu, ktorá má definovať hrozby aj smerovanie obrany. Nie je však zatiaľ jasné, či bude obsahovať konkrétne pravidlá pre aktiváciu doložky vzájomnej pomoci.

(max)

  |  

Varšava pripravuje vojnovú simuláciu, preverí vládu aj armádu

Poľsko pripravuje rozsiahle strategické cvičenie, do ktorého sa v apríli zapoja najvyšší predstavitelia štátu vrátane vlády, parlamentu a armády. Cieľom je preveriť, ako by fungovalo riadenie krajiny v prípade vojny a či je koordinácia medzi civilnou a vojenskou mocou dostatočne efektívna.

Cvičenie organizuje ministerstvo obrany a schvaľuje ho prezident Karol Nawrocki ako hlavný veliteľ ozbrojených síl. Scenár zostáva utajený, no zahŕňa simulácie krízových situácií a rozhodovacích procesov bez nasadenia jednotiek v teréne.

Prípravy prebiehajú v čase napätia medzi prezidentskou kanceláriou a vládou, najmä v otázkach kompetencií v oblasti obrany.

Očakáva sa, že výsledky cvičenia odhalia slabiny v systéme velenia a naznačia potrebu reforiem, podobne ako to ukázali aj predchádzajúce simulácie.

  |  

Meduza: Zelenskyj zvažuje nekandidovať, v hre je Budanov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa zistení portálu Meduza zvažuje, či bude kandidovať v budúcich prezidentských voľbách.

V jeho okolí sa diskutuje o viacerých scenároch. Jedným z nich je podpora šéfa prezidentskej kancelárie a bývalého šéfa vojenskej rozviedky Kyryla Budanova ako alternatívneho kandidáta.

Zelenskyj údajne pripúšťa aj možnosť politickej dohody, v ktorej by Budanov kandidoval za prezidenta, zatiaľ čo on by sa mohol presunúť napríklad do parlamentu.

Druhý scenár počíta s tým, že prezident bude kandidovať, no Budanov by zároveň budoval vlastnú politickú stranu pre parlamentné voľby.

Rozhodovanie ovplyvňuje viacero faktorov, klesajúca dôvera verejnosti, možné korupčné kauzy alebo silná konkurencia v podobe bývalého hlavného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Valerija Zalužného. Práve ten má podľa prieskumov výraznú podporu a mohol by Zelenského poraziť v druhom kole.

(mja)

  |  

Francúzski starostovia odstraňujú vlajky EÚ, minister hovorí o zrade

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot ostro kritizoval rozhodnutie viacerých starostov z hnutia Národné zhromaždenie odstrániť vlajky Európskej únie z radníc a nahradiť ich francúzskou trikolórou. Označil to za „zradu“ európskych hodnôt a identity Francúzska, všimol si portál Politico.

Podľa neho je EÚ neoddeliteľnou súčasťou francúzskej identity a zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní mieru a posilňovaní nezávislosti Európy.

K tomuto kroku pristúpili novozvolení starostovia po komunálnych voľbách, v ktorých hnutie získalo 55 nových mandátov. Niektorí z nich svoje rozhodnutie verejne prezentovali na sociálnych sieťach a zdôraznili uprednostnenie francúzskych národných symbolov.

Odstraňovanie vlajok EÚ nie je podľa dostupných informácií novým javom a objavilo sa už aj v iných krajinách, napríklad v Poľsku.

(mja)

  |  

Rusko má novú taktiku boja s ukrajinskými dronmi

Rusko podľa britského denníka The Telegraph nasadzuje novú taktiku v boji proti ukrajinským dronom – využíva bezpilotné lietadlá vybavené kovovými tyčami alebo trojzubcami, ktoré majú fyzicky ničiť ciele vo vzduchu.

Ide najmä o reakciu na lacnejšie ukrajinské drony s penovými alebo polystyrénovými časťami, ktoré sú zraniteľnejšie voči mechanickému poškodeniu.

Podľa odborníkov ide o posun oproti predchádzajúcim metódam, keď sa ruské drony snažili protivníka skôr zraziť alebo destabilizovať. Nový prístup má potenciálnu výhodu v tom, že útočiaci dron môže po zásahu prežiť a byť opätovne použitý.

Zároveň však experti upozorňujú na praktické limity tejto taktiky. Priame zásahy sú technicky náročné a často poškodia aj samotný útočiaci dron. Analytici preto spochybňujú jej efektivitu v porovnaní s klasickými výbušnými systémami.

(mja)

  |  

Rím zablokoval pristátie amerických bombardérov

Taliansko pod vedením premiérky Giorgie Meloniovej odmietlo umožniť americkým bombardérom pristátie na základni Sigonella, keďže Spojené štáty nepožiadali o potrebné povolenie ani neuskutočnili povinné konzultácie podľa medzinárodných dohôd, informoval web Roma Corriere.

Rozhodnutie padlo po tom, čo talianske úrady zistili, že plánované lety nepatria medzi štandardné logistické operácie a neboli vopred schválené vládou ani parlamentom.

Minister obrany Guido Crosetto zdôraznil, že Taliansko koná striktne v súlade s platnými pravidlami a že do operácií mimo rámca dohôd musí byť zapojený parlament. Zároveň odmietol tvrdenia o zhoršení vzťahov s USA a uistil, že spolupráca zostáva pevná.

Talianska opozícia žiada vysvetlenie v parlamente a niektorí politici vyzývajú na ešte tvrdší postoj voči americkým operáciám. Vláda zároveň pripomína, že krajina nechce byť vtiahnutá do konfliktu s Iránom, a rešpektovanie pravidiel považuje za kľúčové.

(reuters, mja)