Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecké deti končia v nemocnici najmä pre psychické problémy

Duševné choroby a poruchy správania boli v roku 2024 najčastejšou príčinou hospitalizácie detí a dospievajúcich vo veku 10 až 19 rokov. Podľa údajov nemeckého štatistického úradu tvorili takmer pätinu všetkých hospitalizácií (615 300) v tejto vekovej skupine, konkrétne 18,9 percenta.

To predstavuje viac ako 116-tisíc prípadov. Oproti roku 2023 ide o nárast o 3,4 percenta. Dlhodobo pritom počet hospitalizácií mladých ľudí pre duševné problémy rastie. V porovnaní s rokom 2004 ide o zvýšenie o viac ako tretinu.

Najčastejšou diagnózou u detí a dospievajúcich je depresia, ktorá tvorí takmer tretinu hospitalizácií (29,1 percenta). Nasledujú reakcie na stres a adaptačné poruchy (10,1 percenta), ochorenia súvisiace s alkoholom (8,5 percenta) a poruchy príjmu potravy (6,3 percenta).

Depresia dominuje aj naprieč všetkými vekovými skupinami, kde tvorí približne štvrtinu hospitalizácií pre duševné ochorenia. Druhou najčastejšou príčinou je alkohol, nasleduje schizofrénia.

Údaje zároveň ukazujú, že duševné ochorenia predstavujú čoraz významnejší dôvod hospitalizácie v populácii, pričom najvýraznejší nárast sa týka práve mladých ľudí.

(max)

Minúta  |  

V zmluve Česka s Vatikánom našiel súd rozpor s ústavou

Ústavný súd Českej republiky rozhodol, že časť zmluvy medzi Českom a Svätou stolicou je v rozpore s ústavným poriadkom. Dokument ako celok však za protiústavný neoznačil. Návrh na preskúmanie podala skupina senátorov a výhrady mal aj prezident Petr Pavel.

Ratifikáciu zmluvy nebude možné dokončiť, kým sa identifikované rozpory neodstránia. Súd za neústavné označil článok 4 o spovednom tajomstve a článok 7 týkajúci sa sprístupňovania kultúrneho dedičstva.

V prípade spovedného tajomstva poukázal na porušenie princípu neutrality štátu a zákazu diskriminácie, keďže katolíckej cirkvi poskytuje výnimočné postavenie oproti ostatným cirkvám. Vláda tvrdila, že zmluva nezakotvuje absolútne spovedné tajomstvo a článok 4 zodpovedá súčasnému právnemu stavu, hoci výklad Svätej stolice je opačný.

Pri článku o kultúrnom dedičstve súd konštatoval rozpor s právom na prístup ku kultúrnemu bohatstvu a slobodou vedeckého bádania, keďže cirkvi by určovali podmienky jeho sprístupnenia.

Česko patrí medzi posledné krajiny Európy bez upravených vzťahov so Svätou stolicou. Podobnú dohodu z roku 2002 parlament neratifikoval pre obavy z narušenia rovnosti cirkví.

(tasr, max)

Minúta  |  

Brusel rieši obranu bez NATO, pripravuje manuál pomoci

Európska únia pripravuje manuál, ktorý má členským štátom pomôcť pochopiť, kedy a ako aktivovať doložku vzájomnej pomoci podľa článku 42.7 Zmluvy o Európskej únii. Iniciatíva vzniká v čase, keď americký prezident Donald Trump opakovane spochybňuje fungovanie NATO, čo zvyšuje tlak na posilnenie európskych bezpečnostných mechanizmov.

Európska služba pre vonkajšiu činnosť plánuje podľa portálu Euractiv vypracovať dokument, ktorý zmapuje dostupné zdroje a postupy v prípade ohrozenia členského štátu.

Súčasťou príprav majú byť aj simulácie rôznych scenárov vrátane situácií, v ktorých by sa aktivoval článok NATO o vzájomnej obrane, článok 42.7 Zmluvy o EÚ alebo oba mechanizmy súčasne.

Diskusia o využití tejto doložky sa zintenzívnila po incidente, pri ktorom iránske drony zasiahli Cyprus. Napriek tomu Cyprus mechanizmus neaktivoval a pomoc prišla formou bilaterálnych opatrení. Článok 42.7 doteraz využili len raz, keď ho Francúzsko aktivovalo po teroristických útokoch v Paríži v roku 2015.

Únia zároveň pripravuje novú bezpečnostnú stratégiu, ktorá má definovať hrozby aj smerovanie obrany. Nie je však zatiaľ jasné, či bude obsahovať konkrétne pravidlá pre aktiváciu doložky vzájomnej pomoci.

(max)

Minúta  |  

Varšava pripravuje vojnovú simuláciu, preverí vládu aj armádu

Poľsko pripravuje rozsiahle strategické cvičenie, do ktorého sa v apríli zapoja najvyšší predstavitelia štátu vrátane vlády, parlamentu a armády. Cieľom je preveriť, ako by fungovalo riadenie krajiny v prípade vojny a či je koordinácia medzi civilnou a vojenskou mocou dostatočne efektívna.

Cvičenie organizuje ministerstvo obrany a schvaľuje ho prezident Karol Nawrocki ako hlavný veliteľ ozbrojených síl. Scenár zostáva utajený, no zahŕňa simulácie krízových situácií a rozhodovacích procesov bez nasadenia jednotiek v teréne.

Prípravy prebiehajú v čase napätia medzi prezidentskou kanceláriou a vládou, najmä v otázkach kompetencií v oblasti obrany.

Očakáva sa, že výsledky cvičenia odhalia slabiny v systéme velenia a naznačia potrebu reforiem, podobne ako to ukázali aj predchádzajúce simulácie.

Minúta  |  

Meduza: Zelenskyj zvažuje nekandidovať, v hre je Budanov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa zistení portálu Meduza zvažuje, či bude kandidovať v budúcich prezidentských voľbách.

V jeho okolí sa diskutuje o viacerých scenároch. Jedným z nich je podpora šéfa prezidentskej kancelárie a bývalého šéfa vojenskej rozviedky Kyryla Budanova ako alternatívneho kandidáta.

Zelenskyj údajne pripúšťa aj možnosť politickej dohody, v ktorej by Budanov kandidoval za prezidenta, zatiaľ čo on by sa mohol presunúť napríklad do parlamentu.

Druhý scenár počíta s tým, že prezident bude kandidovať, no Budanov by zároveň budoval vlastnú politickú stranu pre parlamentné voľby.

Rozhodovanie ovplyvňuje viacero faktorov, klesajúca dôvera verejnosti, možné korupčné kauzy alebo silná konkurencia v podobe bývalého hlavného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Valerija Zalužného. Práve ten má podľa prieskumov výraznú podporu a mohol by Zelenského poraziť v druhom kole.

(mja)

Minúta  |  

Francúzski starostovia odstraňujú vlajky EÚ, minister hovorí o zrade

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot ostro kritizoval rozhodnutie viacerých starostov z hnutia Národné zhromaždenie odstrániť vlajky Európskej únie z radníc a nahradiť ich francúzskou trikolórou. Označil to za „zradu“ európskych hodnôt a identity Francúzska, všimol si portál Politico.

Podľa neho je EÚ neoddeliteľnou súčasťou francúzskej identity a zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní mieru a posilňovaní nezávislosti Európy.

K tomuto kroku pristúpili novozvolení starostovia po komunálnych voľbách, v ktorých hnutie získalo 55 nových mandátov. Niektorí z nich svoje rozhodnutie verejne prezentovali na sociálnych sieťach a zdôraznili uprednostnenie francúzskych národných symbolov.

Odstraňovanie vlajok EÚ nie je podľa dostupných informácií novým javom a objavilo sa už aj v iných krajinách, napríklad v Poľsku.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.