Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rezort predstavil, ako by mal vyzerať nový režim pre kajúcnikov

Ministerstvo spravodlivosti navrhuje zmeniť pravidlá na využívanie výpovedí spolupracujúcich svedkov v trestnom konaní. Po novom by na usvedčenie obžalovaného nestačila samotná výpoveď takéhoto svedka – museli by ju potvrdiť ďalšie dôkazy, ktoré vylúčia pochybnosti o jej hodnovernosti.

Táto podmienka sa má premietnuť aj priamo do náležitostí obžaloby, v ktorej by prokurátor zároveň musel výslovne hodnotiť dôveryhodnosť spolupracujúcej osoby. Podobná povinnosť by pribudla aj súdom pri odôvodňovaní rozsudkov.

Cieľom je, aby sa súdy dôslednejšie vyrovnávali s týmito dôkazmi aj s námietkami obhajoby, čo by malo zvýšiť preskúmateľnosť rozhodnutí.

Novela zároveň navrhuje zaviesť maximálnu lehotu na odloženie vznesenia obvinenia voči spolupracujúcej osobe. Tento inštitút aktuálne slúži ako určitý benefit – dotknutá osoba dočasne nečelí trestnému stíhaniu. Rezort však upozorňuje, že jeho význam sa stráca v momente, keď už existuje dostatok dôkazov na obvinenie ďalších osôb.

Navrhuje sa aj možnosť konfrontovať spolupracujúce osoby s ich výpoveďami z iných konaní a zaviesť nový dôvod obnovy konania, ak porušia podmienky spolupráce. Takýto mechanizmus už funguje napríklad v Česku či Poľsku.

Zmeny sa majú týkať aj aktuálnych konaní, pokiaľ v nich ešte neposkytli benefity alebo nepodali obžalobu. Zároveň sa má medzi dôkazy zaradiť aj zápisnica z výsluchu z iného konania, ak súvisí s prípadom.

Účinnosť novely Trestného poriadku navrhujú od 1. novembra 2026.

(tasr, max)

Minúta  |  

Národniari chcú dlhšie funkčné obdobie aj pre parlament

Koaličná SNS navrhuje predĺžiť volebné obdobie Národnej rady SR zo štyroch na päť rokov, pričom rovnakú zmenu chce presadiť aj pri orgánoch územnej samosprávy. Návrh ústavnej novely už predložila do parlamentu, kde bude na jeho schválenie potrebných minimálne 90 hlasov.

Podľa predkladateľov súčasný štvorročný volebný cyklus často neumožňuje efektívne realizovať strategické projekty na miestnej a regionálnej úrovni. Argumentujú, že krátke funkčné obdobie vedie v niektorých prípadoch k zastaveniu alebo prehodnoteniu projektov po zmene vedenia, čo spôsobuje neefektívne využívanie verejných financií a nenapĺňanie rozvojových cieľov.

Predĺženie volebného obdobia parlamentu má podľa národniarov prispieť k väčšej stabilite politického cyklu a poskytnúť viac času na výkon mandátu a presadzovanie verejných politík.

Ak by návrh prešiel, účinnosť by nadobudol od začiatku budúceho roka, pričom päťročné obdobie by sa vzťahovalo na voľby konané po 1. januári 2027. Aktuálne mandáty by sa dokončili podľa platných pravidiel.

V parlamente sa už nachádza aj iný návrh, ktorý rieši predĺženie volebného obdobia samospráv s účinnosťou od 15. júna. Týkal by sa teda aj septembrových komunálnych volieb. Predložili ho poslanci za Hlas a nezaradený poslanec Roman Malatinec.

(tasr, max)

Minúta  |  

Kubánska kríza sa prehlbuje, Únia uvoľnila ďalšiu pomoc

Európska komisia oznámila uvoľnenie ďalších dvoch miliónov eur na humanitárnu pomoc pre Kubu v reakcii na zhoršujúce sa životné podmienky v krajine. Podpora má pomôcť najmä pri zabezpečení potravín a pitnej vody pre obyvateľov, ktorí čelia dôsledkom energetickej krízy a rastúceho nedostatku základných zdrojov.

Kríza na Kube sa prehĺbila po tom, ako Spojené štáty začiatkom januára prerušili dodávky venezuelskej ropy, čo viedlo k rozsiahlym výpadkom elektriny. Situácia podľa miestnych zdravotníckych predstaviteľov zvyšuje zdravotné riziká, najmä pre pacientov s vážnymi ochoreniami.

Podľa eurokomisárky pre krízové riadenie Hadje Lahbibovej má pomoc Únie zabezpečiť životne dôležité dodávky pre približne dva milióny ľudí. Ide o pokračovanie podpory, ktorú Únia poskytla aj po nedávnom hurikáne.

Napriek prerušeniu dodávok paliva zo strany USA sa na Kubu nedávno dostala nová zásielka ropy. Tanker plaviaci sa pod ruskou vlajkou dorazil koncom marca do prístavu Matanzas s približne 700-tisíc barelmi ropy, čo predstavuje prvú významnú dodávku po zmene americkej politiky.

(reuters, max)

Minúta  |  

Najvyšší súd porušil práva Bombica, rozhodol Ústavný súd SR

Ústavný súd SR rozhodol, že Najvyšší súd SR porušil základné práva Daniela Bombica nedôvodnými prieťahmi vo väzobnom konaní. Podľa nálezu tým došlo k porušeniu práva na osobnú slobodu aj práva na slobodu a bezpečnosť, garantovaných ústavou a medzinárodným dohovorom.

Advokát Bombica David Lindtner podotkol, že prieťahy spôsobili, že väzba nebola viac ako tri a pol mesiaca pokrytá právoplatným rozhodnutím súdu. Podľa neho tak zároveň došlo k obmedzeniu práva obžalovaného žiadať o prepustenie z väzby v pravidelných intervaloch, ako to umožňuje Trestný poriadok.

Napriek rozhodnutiu Ústavného súdu zostáva jeho klient naďalej vo väzbe. Hovorkyňa Ústavného súdu zdôraznila, že súd neposkytuje podrobnosti o individuálnych prípadoch z dôvodu ochrany práv dotknutých osôb.

Špecializovaný trestný súd v Pezinku pritom v marci uznal Bombica za vinného z viacerých extrémistických trestných činov a uložil mu podmienečný trest odňatia slobody na tri roky so skúšobnou dobou štyroch rokov. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný, keďže proti nemu podali odvolanie prokurátor aj obžalovaný.

(tasr, max)

Minúta  |  

Britský premiér sa pre vojnovú nestabilitu chce zbližovať s EÚ

Premiér Keir Starmer v stredu vyhlásil, že globálna nestabilita spôsobená vojnou v Iráne znamená, že Británia by sa mala viac zosúladiť s Európskou úniou v oblasti bezpečnosti a hospodárstva, a to aj v reakcii na kritiku amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Na tlačovej konferencii zameranej na zmiernenie obáv verejnosti z rastúcich cien energií Starmer povedal, že dôsledok vojny „nás definuje na celú generáciu“ a mohol by byť podobný rastu cien energií v 70. rokoch 20. storočia.

„Chceme byť ambicióznejší, chceme užšiu hospodársku spoluprácu, užšiu bezpečnostnú spoluprácu, partnerstvo, ktoré uznáva naše spoločné hodnoty, naše spoločné záujmy a našu spoločnú budúcnosť,“ zhodnotil.

Trump v utorok opäť kritizoval európske krajiny, ktoré sa odmietli zapojiť do jeho vojny proti Iránu, pričom menoval Britániu a Francúzsko. Prezident varoval aj ďalšie krajiny, aby sa „začali učiť bojovať za seba“, pretože USA „tu už nebudú, aby im pomohli“.

Britská labouristická vláda sa snaží o reset vzťahov s Úniou a Starmer priznal, že je jasné, že dohoda o brexite, ktorú v roku 2020 vyjednala predchádzajúca konzervatívna administratíva, spôsobila „hlboké škody našej ekonomike“.

(reuters, max)

Minúta  |  

Školská inšpekcia hlási viac sťažností na učiteľov

Štátna školská inšpekcia eviduje nárast podnetov na nevhodné správanie učiteľov vrátane podozrení zo sexuálneho obťažovania. Podľa hlavnej školskej inšpektorky Alžbety Štofkovej Dianovskej ide o prípady nevhodných komentárov, otázok, komunikácie so sexuálnym podtónom alebo neprimeraného fyzického kontaktu.

Objavuje sa aj komunikácia so žiakmi cez sociálne siete, manipulácia alebo vytváranie závislých vzťahov. Inšpekcia upozorňuje, že školy často nereagujú včas a podnety riešia len formálne.

Problémom je nedostatočné oddelenie žiaka od podozrivej osoby, slabá dokumentácia aj oneskorené kontaktovanie polície. Nedostatky sa podľa inšpekcie objavujú aj pri riešení šikanovania a hodnotenia žiakov, pričom školy niekedy situácie bagatelizujú a nedostatočne komunikujú s rodičmi.

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) zdôraznil potrebu dôsledného a transparentného riešenia takýchto prípadov. Rezort chce školám pomôcť metodickou pomôckou, školeniami a webinármi, ktoré určia jasný postup pri porušení etického kódexu.

Porušenie kódexu sa považuje za závažné porušenie pravidiel, a v prípade zlyhania vedenia školy môže zriaďovateľ pristúpiť aj k odvolaniu riaditeľa.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.