Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump tvrdí, že Irán požiadal o prímerie. Teherán to poprel

Americký prezident Donald Trump tvrdí, že Irán požiadal Spojené štáty o prímerie, no Washington jeho prijatie podmieňuje otvorením strategického Hormuzského prielivu.

Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí v reakcii Trumpovo tvrdenie o prímerí poprel. O prímerie podľa slov Trumpa požiadal „prezident nového iránskeho režimu“.

Nie je celkom jasné, koho mal Trump na mysli. Označil ho však za „oveľa menej radikalizovaného a oveľa inteligentnejšieho, než boli jeho predchodcovia“. Podľa dostupných údajov by mohlo ísť buď o prezidenta Masúda Pezeškijána, alebo o nového duchovného lídra Modžtabu Chameneího.

Trump zároveň zdôraznil, že USA budú pokračovať v tlaku, kým sa situácia v oblasti nezmení. Irán pritom už skôr naznačil ochotu rokovať, ak dostane záruky, že sa konflikt nebude opakovať. Ten sa začal koncom februára útokmi USA a Izraela a odvtedy sa rozšíril aj na krajiny Perzského zálivu.

Americký prezident navyše uviedol, že USA môžu Irán čoskoro opustiť, no ponechávajú si možnosť návratu na presné vojenské údery. Zároveň kritizoval NATO a pripustil úvahy o odchode USA z Aliancie.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Štátni kontrolóri: Slovensko sa mení na digitálne smetisko

Najvyšší kontrolný úrad SR upozornil, že Slovensku dlhodobo chýba strategické riadenie založené na relevantných dátach, ktoré štát systematicky nezbiera. To vedie k systémovým zlyhaniam a plytvaniu verejnými prostriedkami v miliónoch eur.

Krajina sa podľa kontrolórov postupne mení na „digitálne smetisko Európy“ s nesúrodými a neprepojenými databázami.

Správa za rok 2025 poukazuje aj na potrebu zásadnej reformy verejnej správy. Počet zamestnancov vo verejnom sektore sa za desať rokov zvýšil o viac než 36-tisíc a výdavky vzrástli z 35 miliárd eur v roku 2015 na takmer 67 miliárd eur. Napriek investíciám do digitalizácie za niekoľko miliárd eur sa očakávané zlepšenie efektivity podľa kontrolórov nedostavilo.

Kontrola zahŕňala 40 auditov vo viac než 180 subjektoch a odhalila takmer 880 porušení a nedostatkov. Najvyšší kontrolný úrad zároveň navrhol 220 odporúčaní na zlepšenie riadenia verejných financií a politík. Nedostatok dát podľa úradu komplikuje rozhodovanie v oblastiach zdravotníctva, sociálnej podpory, infraštruktúry aj regionálneho rozvoja.

„Rovnako nevieme, či doterajšia energopomoc v hodnote viac ako štyri miliardy smerovala skutočne k tým, ktorí ju reálne potrebujú, ani či služby a dávky sociálnej podpory v rozsahu miliónov eur spravujeme efektívne,“ poznamenal predseda úradu Ľubomír Andrassy s tým, že chýba aj hodnotenie konsolidačných opatrení za takmer 7,5 miliardy eur.

(tasr, max)

Minúta  |  

Poradca premiéra a niekdajší sudca Lindtner sa postavil pred súd

Na banskobystrickom pracovisku Špecializovaného trestného súdu pokračovalo hlavné pojednávanie s bývalým sudcom a súčasným poradcom predsedu vlády Davidom Lindtnerom, a to výsluchom kľúčového svedka Vladimíra Sklenku.

Obžalovaný čelí obvineniam zo zasahovania do nezávislosti súdu a nepriamej korupcie z obdobia, keď pôsobil ako predseda Okresného súdu Bratislava III. Vinu odmieta a tvrdí, že skutky sa nestali. Podľa neho prokurátor nepredložil dôkazy a prípad má politické pozadie.

Sklenka, ktorý už v minulosti vypovedal v kauzách týkajúcich sa ovplyvňovania súdnych rozhodnutí, vypovedal podobne ako v prípravnom konaní, no na viaceré detaily si už nepamätal. Potvrdil, že sa stretol s obžalovaným a že ten mal záujem riešiť spor v prospech bývalého konateľa spoločnosti Carlton Property Erika Mikurčíka.

Na súde čítali aj komunikáciu z aplikácie Threema, ktorú musel vysvetľovať, pričom sa týkala aj podnikateľa Mariana Kočnera. Ten bude vypovedať vo štvrtok, keď bude pojednávanie pokračovať. V rámci procesu už skôr predvolali aj exsudkyňu Miriam Repákovú, ktorá však odmietla vypovedať.

Obžalobu podal prokurátor v júli 2022. Prvostupňový súd ju pôvodne odmietol, no Najvyšší súd SR toto rozhodnutie zrušil a nariadil konanie.

(tasr, max)

Minúta  |  

Pri hraniciach Slovenska spadol dron a zranil jedného človeka

Ruské dronové útoky zasiahli aj západ Ukrajiny vrátane oblasti tesne pri slovenskej hranici. V Perečíne poškodili nielen elektrickú rozvodňu, ale podľa nových informácií dopadol dron aj na areál miestnej fabriky. Incident si vyžiadal jednu zranenú osobu, jej stav však nie je vážny.

Lokalita sa nachádza len približne desať kilometrov vzdušnou čiarou od Slovenska.

Podľa informácií televízie Joj išlo o dron typu Šáhid, teda zariadenie často spájané s vojenskými operáciami, hoci oficiálne zdroje túto verziu zatiaľ nepotvrdili.

Útoky zasiahli aj ďalšie časti Zakarpatskej oblasti vrátane okresov Užhorod a Chust, kde bola poškodená kritická infraštruktúra a došlo k výpadkom elektriny.

Ruské drony zároveň útočili aj inde – v Čerkaskej oblasti zahynuli štyria ľudia a v Ternopiľskej poškodili podnik. Situácia spôsobila meškanie viacerých vlakových spojov.

Ministerstvo obrany sa k prípadu zatiaľ nevyjadrilo.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Po útoku pri synagóge v Londýne zatkla polícia aj tínedžera

Britská polícia oznámila zatknutie troch ďalších mužov v súvislosti s podpaľačským útokom na sanitky židovskej komunity, ku ktorému došlo 23. marca v severnom Londýne. Incident sa stal v blízkosti synagógy v štvrti Golders Green. Britský premiér Keir Starmer ho označil za hlboko šokujúci antisemitský čin.

Vyšetrovanie vedú príslušníci protiteroristického oddelenia, aj keď prípad zatiaľ nie je klasifikovaný ako terorizmus.

Podľa Metropolitnej polície troch podozrivých vo veku 20, 19 a 17 rokov zadržali na rôznych adresách vo východnom Londýne. Čelia podozreniu zo sprisahania s cieľom spáchať podpaľačstvo s úmyslom ohroziť život. Dvaja z nich sú britskí občania a tretí má britsko-pakistanské občianstvo.

Už minulý týždeň polícia zadržala aj dvoch mužov vo veku okolo 40 rokov, ktorých následne prepustila na kauciu. K útoku sa podľa organizácie SITE Intelligence prihlásila nadnárodná militantná skupina napojená na Irán s názvom Islamské hnutie Ľudu pravice.

„Vieme, že obavy medzi židovskou komunitou sú stále vysoké, ale dúfam, že tieto zatknutia ukazujú, že robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme zodpovedných postavili pred súd,“ povedala veliteľka Helen Flanaganová, vedúca londýnskeho oddelenia pre boj proti terorizmu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rusi tvrdia, že obsadili celú Luhanskú oblasť

Kremeľ vyzval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby rozhodol o stiahnutí ukrajinských síl z Donbasu s cieľom ukončiť „horúcu fázu“ vojny. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov zhodnotil, že takéto rozhodnutie mali prijať už skôr, mohlo by podľa neho zachrániť životy a viesť k ukončeniu bojov.

Vyjadrenia prichádzajú po tom, ako Zelenskyj upozornil, že Rusko sprísňuje svoje podmienky na mierové rokovania a očakáva stiahnutie ukrajinských jednotiek.

Ukrajinský prezident zároveň odmietol predstavu, že by Rusko dokázalo v krátkom čase ovládnuť celý Donbas, a zdôraznil, že Kyjev je pripravený na diplomatické riešenie, no len na základe súčasných frontových línií.

Ruské ministerstvo obrany zároveň oznámilo, že jeho sily získali plnú kontrolu nad Luhanskou oblasťou, čo však nie je nezávisle potvrdené. Luhansk je jedným z dvoch regiónov – spolu s Doneckom –, ktoré tvoria širšiu industrializovanú oblasť Donbasu.

Boje pokračujú aj v ďalších regiónoch, pričom Rusko hlási zisky na území Charkovskej a Záporožskej oblasti.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.