Preskočiť na obsah
  |  

Deficit rozpočtu sa medziročne zhoršil o 29 percent

Štátny rozpočet dosiahol ku koncu marca hotovostný schodok vo výške 1,868 miliardy eur. Znamenalo to medziročné zhoršenie hospodárenia štátu o 420,6 milióna eur (29,1 percenta). Informovalo o tom ministerstvo financií.

Oproti rovnakému obdobiu minulého roka boli príjmy štátneho rozpočtu na konci marca nižšie o 51,2 milióna eur (0,9 percenta) a dosiahli 5,673 miliardy eur. Naopak, výdavky rozpočtu medziročne vzrástli o 369,4 milióna eur (5,2 percenta) na 7,541 miliardy eur.

Medziročný pokles daňových príjmov predstavoval 18,9 milióna eur (−0,4 percenta).

Negatívny vývoj bol v rámci príjmov z rozpočtu EÚ, kde došlo k medziročnému poklesu o 61,3 milióna eur (−15,8 percenta).

Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali v marci medziročný nárast o 272,5 milióna eur (37,4 percenta), vyčíslil rezort financií.

V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ došlo k medziročnému poklesu o 115,8 milióna eur (−25,5 percenta), s čím súvisí aj medziročný pokles výdavkov na spolufinancovanie spoločných programov SR a EÚ o 68,6 milióna eur (−49,6 percenta).

Naopak, v kategóriách výdavkov rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z plánu obnovy došlo k medziročnému nárastu o 66 miliónov eur (31,3 percenta), s čím súvisí aj medziročný nárast výdavkov na DPH k prostriedkom z plánu obnovy o 72,5 milióna eur (1074,4 percenta).

Odvod do rozpočtu EÚ zaznamenal podľa rezortu medziročný nárast o 74,8 milióna eur (32,1 percenta). Transfer Sociálnej poisťovni dosiahol medziročný pokles o 199,2 milióna eur (−49,8 percenta). Čerpanie ďalších výdavkov štátneho rozpočtu medziročne vzrástlo o 267,2 milióna eur (5,3 percenta).

(tasr, luc)

  |  

Reuters: Vance sa snaží sprostredkovať koniec vojny s Iránom

Americký viceprezident JD Vance komunikoval ešte v utorok cez sprostredkovateľov z Pakistanu o konflikte s Iránom, uviedol pre agentúru Reuters zdroj oboznámený so situáciou. Ide o znak jeho rastúcej úlohy v snahe sprostredkovať ukončenie konfliktu.

Na pokyn Donalda Trumpa Vance v súkromí naznačil, že americký prezident je otvorený prímeriu, pokiaľ budú splnené určité americké požiadavky vrátane opätovného otvorenia Hormuzského prielivu, uviedol zdroj pre Reuters.

Vance zároveň naznačil, že Trump stráca trpezlivosť, a varoval, že ak Teherán nepristúpi na dohodu, tlak na iránsku infraštruktúru sa bude zvyšovať.

Pakistan podľa zdroja vystupuje ako sprostredkovateľ medzi Spojenými štátmi a Iránom.

Vance, ktorý je všeobecne považovaný za možného Trumpovho nástupcu v prezidentských voľbách v roku 2028, pristupuje ku konfliktu opatrne, čo odráža jeho skepticizmus voči dlhodobému vojenskému angažovaniu USA v zahraničí.

Trump varoval, že Spojené štáty zaútočia na iránsku infraštruktúru, no odložil takéto útoky na iránsku elektrickú sieť do 6. apríla v nádeji, že sa podarí dosiahnuť dohodu s Teheránom.

(reuters, luc)

  |  

Izrael zabil veliteľa Hizballáhu v Bejrúte

Izraelská armáda oznámila, že pri útoku v Bejrúte zabila vysokopostaveného veliteľa Hizballáhu Hajja Joussefa Ismaíla Hašema, ktorý viedol južný front skupiny. Hizballáh jeho smrť potvrdil a označil ju za vážnu stratu.

Podľa dostupných informácií ide o jeden z najtvrdších úderov od zabitia náčelníka štábu Tabatabaiho v roku 2025. Hašem patril medzi kľúčové postavy po tom, ako predchádzajúce vedenie zahynulo pri izraelských útokoch v roku 2024.

Útok si vyžiadal aj ďalšie obete – najmenej sedem mŕtvych a desiatky zranených. Zdá sa, že cieľom bolo stretnutie viacerých veliteľov, pričom úder prišiel z mora, čo údajne nečakali.

Analytici však tvrdia, že napriek strate má Hizballáh náhradné velenie.

(reuters, pir)

  |  

Poľsko zatklo dvoch podozrivých pre útok na českú zbrojovku

Poľské bezpečnostné služby zadržali dvoch mladých mužov podozrivých zo zapojenia do podpaľačského útoku na českú továreň vyrábajúcu drony.

Incident sa odohral v polovici marca v Pardubiciach, kde požiar poškodil objekt využívaný spoločnosťou LPP Holding. Podľa dostupných informácií sa k útoku prihlásila skupina, ktorá tvrdí, že firma vyvíjala zbrane pre Izrael. Firma LPP Holding pritom vyrába drony exportované aj na Ukrajinu.

Zadržaní Poliaci vo veku 22 a 23 rokov údajne boli napojení na propalestínske aktivity a čelia obvineniam z podnecovania a napomáhania podpaľačstva.

Poľská agentúra ABW ani prokuratúra prípad nekomentovali. Česká a slovenská polícia už skôr zadržali ďalších podozrivých vrátane občanov USA a Egypta.

(reuters, pir)

  |  

Puci: Koalícia sa nezhodla na predĺžení mandátu poslancov

Na predlžovaní volebného obdobia pre Národnú radu SR nie je dohoda v koalícii. Vyjadril sa tak šéf poslaneckého klubu strany Hlas Róbert Puci. Reagoval tak na návrh koaličnej SNS, ktorý má predĺžiť volebné obdobie parlamentu aj samospráv na päť rokov.

„Na predlžovaní volebného obdobia pre Národnú radu SR nie je dohoda v koalícii. Pokiaľ ide o predĺženie volebného obdobia pre samosprávy, Hlas už dávnejšie predložil takýto návrh do parlamentu a SNS aj Smer prisľúbili jeho podporu,“ poznamenal.

Národniari predložili do parlamentu návrh ústavného zákona. Chcú ním predĺžiť volebné obdobie Národnej rade SR a samosprávam zo štyroch na päť rokov.

Návrh na predĺženie volebného obdobia v samosprávach zo štyroch na päť rokov do parlamentu predložila aj skupina poslancov za koaličný Hlas a nezaradený poslanec Roman Malatinec. Táto úprava však nepočíta s predĺžením volebného obdobia parlamentu.

(tasr, max)

  |  

Trump tvrdí, že Irán požiadal o prímerie. Teherán to poprel

Americký prezident Donald Trump tvrdí, že Irán požiadal Spojené štáty o prímerie, no Washington jeho prijatie podmieňuje otvorením strategického Hormuzského prielivu.

Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí v reakcii Trumpovo tvrdenie o prímerí poprel. O prímerie podľa slov Trumpa požiadal „prezident nového iránskeho režimu“.

Nie je celkom jasné, koho mal Trump na mysli. Označil ho však za „oveľa menej radikalizovaného a oveľa inteligentnejšieho, než boli jeho predchodcovia“. Podľa dostupných údajov by mohlo ísť buď o prezidenta Masúda Pezeškijána, alebo o nového duchovného lídra Modžtabu Chameneího.

Trump zároveň zdôraznil, že USA budú pokračovať v tlaku, kým sa situácia v oblasti nezmení. Irán pritom už skôr naznačil ochotu rokovať, ak dostane záruky, že sa konflikt nebude opakovať. Ten sa začal koncom februára útokmi USA a Izraela a odvtedy sa rozšíril aj na krajiny Perzského zálivu.

Americký prezident navyše uviedol, že USA môžu Irán čoskoro opustiť, no ponechávajú si možnosť návratu na presné vojenské údery. Zároveň kritizoval NATO a pripustil úvahy o odchode USA z Aliancie.

(reuters, pir)