Preskočiť na obsah
  |  

Vancea prehra Orbána neprekvapila, podporu vnímal ako lojalitu

Americký viceprezident JD Vance podľa Politica priznal, že ho mrzí prehra Viktora Orbána v maďarských voľbách, no neprekvapila ho. Svoju účasť v kampani po jeho boku označil za prejav lojality voči dlhoročnému spojencovi, nie za snahu ovplyvniť výsledok.

Voľby vyhral Péter Magyar, ktorého strana Tisza získala ústavnú väčšinu v parlamente. Tá mu umožní presadzovať rozsiahle reformy vrátane zmien ústavy, boja proti korupcii a posilnenia právneho štátu. Magyar deklaroval zámer obmedziť aj výkon funkcie premiéra na dve obdobia a obnoviť systém bŕzd a protiváh.

Výsledok volieb podľa neho odráža snahu krajiny upevniť jej postavenie v Európe po rokoch sporov s Bruselom. Zároveň naznačil možnosť odblokovania európskych fondov.

Odchádzajúci premiér Orbán čelil kritike za konflikty s Úniou a zmrazenie fondov, jeho podporovatelia však zdôrazňovali obranu suverenity. Magyar vyzval na rýchle odovzdanie moci a označil Rusko za bezpečnostné riziko.

Nový líder chce zlepšiť vzťahy s Poľskom, posilniť spoluprácu v Bruseli a zabezpečiť nezávislosť verejnoprávnych médií.

(max)

  |  

Hlas čaká, že premiér predloží zmrazenie platov ministrov

Koaličný Hlas očakáva, že premiér Robert Fico (Smer) zaradí na rokovanie vlády návrh na zmrazenie platov a paušálnych náhrad ministrov. Podľa šéfa poslaneckého klubu Róberta Puciho by vláda mala nadviazať na krok poslancov Národnej rady, ktorí si už svoje platy zmrazili.

Puci zdôraznil, že návrh pripravili ministri z Hlasu a že o podobnom opatrení hovoril už na jeseň aj minister financií Ladislav Kamenický (Smer). Ten údajne uviedol, že zmrazenie výdavkov ministrov je dohodnuté aj s premiérom. Hlas preto žiada, aby vláda tento záväzok naplnila a prejavila solidaritu s obyvateľmi, ktorých zasiahla konsolidácia verejných financií.

Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) pripomenul, že okrem zmrazenia platov poslancov sa znižujú aj ďalšie výdavky. Ide napríklad o odmenu za Cenu Jozefa Miloslava Hurbana, zrušenie vreckového na zahraničné pracovné cesty či obmedzenie služobných ciest.

Hlas má zároveň otázky k návrhu o zrušení voľby poštou a chce o ňom diskutovať v druhom čítaní. Raši kritizoval KDH za postoj k predĺženiu volebného obdobia samospráv na päť rokov.

Strana má na schôdzi návrhy o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za vykonanú prácu, takisto úpravu na podporu malých živnostníkov, riešenie výživného na deti a napríklad aj návrh na zníženie počtu mestských častí v Košiciach.

(tasr, bak)

  |  

PS navrhuje adresnejšiu pomoc pri nákladoch na bývanie

Poslanci Progresívneho Slovenska predložili návrh zákona, ktorým chcú zaviesť nový príspevok na úhradu nákladov na bývanie. Opatrenie má cielene pomôcť domácnostiam, ktoré sú ohrozené rastúcimi cenami bývania a energií, a reaguje na zhoršujúcu sa sociálno-ekonomickú situáciu.

Navrhovaná dávka má kompenzovať náklady na bývanie presahujúce 30 percent príjmu domácnosti, pričom jej výška by bola limitovaná. Príspevok má byť dostupný širšiemu okruhu ľudí než súčasná pomoc viazaná na hmotnú núdzu, keďže podľa predkladateľov na ňu dnes väčšina ľudí ohrozených chudobou nedosiahne.

Návrh zároveň zavádza definíciu energetickej chudoby, teda situácie, keď domácnosť nemá dostatok prostriedkov na úhradu výdavkov za energie. Slovensko podľa PS patrí medzi krajiny EÚ s vysokým podielom výdavkov na energie vzhľadom na príjmy.

Pomoc by sa mala týkať nielen nízkopríjmových domácností, ale aj nižšej strednej triedy. Opatrenie by podľa odhadov mohlo pomôcť viac ako pol miliónu ľudí a znížiť mieru chudoby.

Návrh má doplniť existujúce formy podpory a nahradiť plošné dotácie adresnejšou pomocou.

(tasr, bak)

  |  

Brusel tlačí na Magyara. Za rýchle reformy odblokuje eurofondy

Európska komisia začala po víťazstve Pétera Magyara v maďarských voľbách spoluprácu s cieľom obnoviť vzťahy a odblokovať zmrazené fondy EÚ. V Bruseli panuje podľa Financial Times očakávanie, že nová vláda zlepší vzťahy s Ukrajinou a zruší blokovanie kľúčových rozhodnutí vrátane úveru pre Kyjev a sankcií voči Rusku.

Magyar získal silný mandát, čo podľa predstaviteľov Únie zvyšuje očakávania na rýchle reformy. Tie sa majú týkať najmä súdnictva, boja proti korupcii a fungovania verejných inštitúcií. Na uvoľnenie približne 35 miliárd eur z fondov musí Maďarsko splniť 27 podmienok vrátane posilnenia právneho štátu a zmeny legislatívy.

Týka sa to aj akademickej slobody či zaobchádzania so žiadateľmi o azyl. Budapešť v súčasnosti platí denné pokuty vo výške milióna eur, ktoré sa už nahromadili na takmer 900 miliónov eur, pre nerešpektovanie rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v súvislosti s azylovou politikou.

Komisia zároveň pripravuje technické kroky potrebné na vyplatenie finančnej pomoci Ukrajine, aby mohla byť schválená hneď po nástupe novej vlády. Očakáva sa aj riešenie sporu o azylovú politiku, ktorý Maďarsko stojí vysoké pokuty.

Magyar deklaroval záujem obnoviť demokratické princípy, posilniť kontrolné mechanizmy a zapojiť krajinu do Európskej prokuratúry. Únia však upozornila, že proces uvoľňovania fondov nebude okamžitý a bude závisieť od konkrétnych krokov novej vlády.

(max)

  |  

Axios: USA žiadali Irán o 20-ročný odklad obohacovania uránu

Spojené štáty podľa Axiosu navrhli Iránu počas víkendových rokovaní v Islamabade 20-ročné moratórium na obohacovanie uránu. Teherán podľa zdrojov reagoval návrhom na kratšie obdobie v rozsahu jednociferného počtu rokov.

Práve rozdielne postoje k jadrovému programu, najmä otázka obohacovania uránu a nakladania s existujúcimi zásobami, zabránili dosiahnutiu dohody.

USA zároveň požadovali, aby Irán odstránil všetok vysoko obohatený urán z krajiny. Iránska strana však navrhla jeho „monitorované zmiešavanie“ namiesto úplného odstránenia. Rokovania sa skončili bez dohody, aj keď podľa zdrojov mali Iránci pocit, že sú blízko kompromisu.

Napätie zvýšila aj tlačová konferencia amerického viceprezidenta, ktorý oznámil odchod delegácie z Islamabadu a obvinil Irán, čo vyvolalo negatívnu reakciu protistrany.

Do riešenia sporu sa zapojili mediátori z Pakistanu, Egypta a Turecka, ktorí sa snažia preklenúť rozdiely pred vypršaním prímeria 21. apríla. Americký prezident Donald Trump medzitým oznámil blokádu Iránu ako nástroj tlaku v rokovaniach.

Iránsky poslanec Seyyed Mahmoud Nabavian potvrdil, že k dohode nedošlo pre americké požiadavky v jadrovej oblasti.

(max)

  |  

ŠÚ: Mzdy rástli vo väčšine odvetví, výnimkou bol IT sektor

Priemerná nominálna mesačná mzda sa vo februári medziročne zvýšila vo väčšine sledovaných odvetví. Pokles zaznamenalo len odvetvie informácií a komunikácie, kde platy klesli o sedem percent, informoval o tom Štatistický úrad SR.

V ostatných odvetviach rástli mzdy tempom od približne štyroch percent vo vybraných trhových službách až po takmer sedem percent v stavebníctve. Po zohľadnení inflácie však reálne mzdy v IT sektore klesli o viac ako desať percent, čo predstavuje prvý takýto výrazný pokles od konca roka 2022.

Reálne mzdy mierne rástli aj v ďalších odvetviach, najčastejšie do dvoch percent. Týkalo sa to napríklad trhových služieb, dopravy, maloobchodu či ubytovania. V priemysle, ktorý zamestnáva najviac ľudí, dosiahol reálny rast miezd približne jeden a pol percenta. Vyšší rast zaznamenali veľkoobchod, reštaurácie a najmä stavebníctvo.

Najnižšie platy boli vo februári v ubytovacích službách, zatiaľ čo najvyššie mzdy mali zamestnanci v sektore informácií a komunikácie. Nasledovali pracovníci vo veľkoobchode a priemysle.

(tasr, bak)