Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Aktivisti napadli projekt vodnej elektrárne Málinec na súde

Združenie Čechánky podalo žalobu na Správny súd v Bratislave a zároveň ústavnú sťažnosť v súvislosti s projektom prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec – Látky. Domáha sa zrušenia osvedčenia Ministerstva životného prostredia SR o významnej investícii.

Podľa združenia bol postup štátu v rozpore so zákonom aj s ústavnými princípmi. Aktivisti tvrdia, že nie je preukázaný verejný záujem, ktorý je základnou podmienkou na priznanie štatútu významnej investície, a nie sú splnené ani potrebné vecné a procesné náležitosti.

V podaniach poukazujú aj na absenciu riadneho posúdenia verejného záujmu a nedostatočné zohľadnenie ochrany zdrojov pitnej vody. Namietajú, že v čase vydania osvedčenia nebola spracovaná štúdia realizovateľnosti projektu.

Ústavnou sťažnosťou združenie poukazuje na porušenie základných práv vrátane práva na majetok, priaznivé životné prostredie a súdnu ochranu. Podľa aktivistov došlo k zásahom bez riadneho právneho základu.

Ministerstvo životného prostredia odmieta tieto tvrdenia a uvádza, že proces bol transparentný a v súlade s legislatívou. Vláda projekt označila za významnú investíciu.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Pošta vlani znížila stratu, do roku 2028 chce byť v zisku

Slovenská pošta hospodárila v roku 2025 so stratou takmer 1,7 milióna eur, čo je výrazne menej než pôvodne plánovaných 25 miliónov. Ide o najnižšiu stratu od roku 2020. Vyplýva to z informácií, ktoré na tlačovej konferencii predstavilo vedenie štátnej spoločnosti.

Pošta vlani dosiahla výnosy 361,5 milióna eur pri nákladoch 362,6 milióna eur. Zlepšenie výsledku pripisuje manažment najmä úpravám cien, riadeniu miezd, predaju nepotrebného majetku a šetreniu nákladov. Zvýšenie miezd o 60 eur za viac ako päť miliónov eur presunula na druhý polrok.

Spoločnosť upozorňuje, že jej súčasný model fungovania nie je dlhodobo udržateľný bez zásadnej transformácie a prispôsobenia sa správaniu zákazníkov. Cieľom je dosiahnuť zisk do roku 2028.

Generálny riaditeľ Vladislav Kupka zároveň informoval, že pošta za uplynulé roky naakumulovala stratu vo výške približne tretiny svojho imania. Predstavenstvo preto chce na mimoriadnom valnom zhromaždení predstaviť záchranný plán a očakáva podporu štátu ako jediného akcionára.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Vancea prehra Orbána neprekvapila, podporu vnímal ako lojalitu

Americký viceprezident JD Vance podľa Politica priznal, že ho mrzí prehra Viktora Orbána v maďarských voľbách, no neprekvapila ho. Svoju účasť v kampani po jeho boku označil za prejav lojality voči dlhoročnému spojencovi, nie za snahu ovplyvniť výsledok.

Voľby vyhral Péter Magyar, ktorého strana Tisza získala ústavnú väčšinu v parlamente. Tá mu umožní presadzovať rozsiahle reformy vrátane zmien ústavy, boja proti korupcii a posilnenia právneho štátu. Magyar deklaroval zámer obmedziť aj výkon funkcie premiéra na dve obdobia a obnoviť systém bŕzd a protiváh.

Výsledok volieb podľa neho odráža snahu krajiny upevniť jej postavenie v Európe po rokoch sporov s Bruselom. Zároveň naznačil možnosť odblokovania európskych fondov.

Odchádzajúci premiér Orbán čelil kritike za konflikty s Úniou a zmrazenie fondov, jeho podporovatelia však zdôrazňovali obranu suverenity. Magyar vyzval na rýchle odovzdanie moci a označil Rusko za bezpečnostné riziko.

Nový líder chce zlepšiť vzťahy s Poľskom, posilniť spoluprácu v Bruseli a zabezpečiť nezávislosť verejnoprávnych médií.

(max)

Minúta  |  

Hlas čaká, že premiér predloží zmrazenie platov ministrov

Koaličný Hlas očakáva, že premiér Robert Fico (Smer) zaradí na rokovanie vlády návrh na zmrazenie platov a paušálnych náhrad ministrov. Podľa šéfa poslaneckého klubu Róberta Puciho by vláda mala nadviazať na krok poslancov Národnej rady, ktorí si už svoje platy zmrazili.

Puci zdôraznil, že návrh pripravili ministri z Hlasu a že o podobnom opatrení hovoril už na jeseň aj minister financií Ladislav Kamenický (Smer). Ten údajne uviedol, že zmrazenie výdavkov ministrov je dohodnuté aj s premiérom. Hlas preto žiada, aby vláda tento záväzok naplnila a prejavila solidaritu s obyvateľmi, ktorých zasiahla konsolidácia verejných financií.

Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) pripomenul, že okrem zmrazenia platov poslancov sa znižujú aj ďalšie výdavky. Ide napríklad o odmenu za Cenu Jozefa Miloslava Hurbana, zrušenie vreckového na zahraničné pracovné cesty či obmedzenie služobných ciest.

Hlas má zároveň otázky k návrhu o zrušení voľby poštou a chce o ňom diskutovať v druhom čítaní. Raši kritizoval KDH za postoj k predĺženiu volebného obdobia samospráv na päť rokov.

Strana má na schôdzi návrhy o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za vykonanú prácu, takisto úpravu na podporu malých živnostníkov, riešenie výživného na deti a napríklad aj návrh na zníženie počtu mestských častí v Košiciach.

(tasr, bak)

Minúta  |  

PS navrhuje adresnejšiu pomoc pri nákladoch na bývanie

Poslanci Progresívneho Slovenska predložili návrh zákona, ktorým chcú zaviesť nový príspevok na úhradu nákladov na bývanie. Opatrenie má cielene pomôcť domácnostiam, ktoré sú ohrozené rastúcimi cenami bývania a energií, a reaguje na zhoršujúcu sa sociálno-ekonomickú situáciu.

Navrhovaná dávka má kompenzovať náklady na bývanie presahujúce 30 percent príjmu domácnosti, pričom jej výška by bola limitovaná. Príspevok má byť dostupný širšiemu okruhu ľudí než súčasná pomoc viazaná na hmotnú núdzu, keďže podľa predkladateľov na ňu dnes väčšina ľudí ohrozených chudobou nedosiahne.

Návrh zároveň zavádza definíciu energetickej chudoby, teda situácie, keď domácnosť nemá dostatok prostriedkov na úhradu výdavkov za energie. Slovensko podľa PS patrí medzi krajiny EÚ s vysokým podielom výdavkov na energie vzhľadom na príjmy.

Pomoc by sa mala týkať nielen nízkopríjmových domácností, ale aj nižšej strednej triedy. Opatrenie by podľa odhadov mohlo pomôcť viac ako pol miliónu ľudí a znížiť mieru chudoby.

Návrh má doplniť existujúce formy podpory a nahradiť plošné dotácie adresnejšou pomocou.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Brusel tlačí na Magyara. Za rýchle reformy odblokuje eurofondy

Európska komisia začala po víťazstve Pétera Magyara v maďarských voľbách spoluprácu s cieľom obnoviť vzťahy a odblokovať zmrazené fondy EÚ. V Bruseli panuje podľa Financial Times očakávanie, že nová vláda zlepší vzťahy s Ukrajinou a zruší blokovanie kľúčových rozhodnutí vrátane úveru pre Kyjev a sankcií voči Rusku.

Magyar získal silný mandát, čo podľa predstaviteľov Únie zvyšuje očakávania na rýchle reformy. Tie sa majú týkať najmä súdnictva, boja proti korupcii a fungovania verejných inštitúcií. Na uvoľnenie približne 35 miliárd eur z fondov musí Maďarsko splniť 27 podmienok vrátane posilnenia právneho štátu a zmeny legislatívy.

Týka sa to aj akademickej slobody či zaobchádzania so žiadateľmi o azyl. Budapešť v súčasnosti platí denné pokuty vo výške milióna eur, ktoré sa už nahromadili na takmer 900 miliónov eur, pre nerešpektovanie rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v súvislosti s azylovou politikou.

Komisia zároveň pripravuje technické kroky potrebné na vyplatenie finančnej pomoci Ukrajine, aby mohla byť schválená hneď po nástupe novej vlády. Očakáva sa aj riešenie sporu o azylovú politiku, ktorý Maďarsko stojí vysoké pokuty.

Magyar deklaroval záujem obnoviť demokratické princípy, posilniť kontrolné mechanizmy a zapojiť krajinu do Európskej prokuratúry. Únia však upozornila, že proces uvoľňovania fondov nebude okamžitý a bude závisieť od konkrétnych krokov novej vlády.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.