Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vučić oznámil spoluprácu s Izraelom na výrobe dronov

Srbsko plánuje spoločne s Izraelom vyrábať bojové drony s cieľom posilniť obranu a zvýšiť export vojenskej techniky. Prezident Aleksandar Vučić dodal, že krajina chce rozvíjať vlastné kapacity, pričom priznal, že bez zahraničnej spolupráce nedokáže dosiahnuť technologickú úroveň Izraela.

„Urobíme to spoločne, bude to pol na pol, 50 na 50, a budeme mať najlepšie drony v tejto časti sveta,“ priblížil.

Podľa dostupných informácií má srbský štátny výrobca SDPR spolupracovať s izraelskou spoločnosťou Elbit Systems na výstavbe výrobného závodu. No v projekte by mala mať izraelská strana väčšinový podiel.

Srbsko v uplynulých rokoch výrazne investuje do modernizácie armády. Nakupuje vojenskú techniku z viacerých krajín vrátane Izraela, Európy a Číny. Vlani krajina získala delostrelecké systémy a drony od spoločnosti Elbit a ďalšie vojenské vybavenie v hodnote miliárd dolárov.

Zároveň Belehrad exportuje muníciu a vojenské produkty do Izraela. Modernizácia armády zahŕňa aj nákup francúzskych stíhačiek Rafale či techniky od Airbusu.

Srbsko sa snaží vyvažovať vzťahy medzi NATO, Európskou úniou, Ruskom a Čínou, pričom rozvoj domáceho obranného priemyslu považuje za strategickú prioritu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Smer podporí vládne návrhy, pri cestnej premávke žiada úpravy

Poslanci Národnej rady SR za stranu Smer deklarovali, že na aktuálnej schôdzi zahlasujú za všetky návrhy predložené vládou. Pri legislatíve týkajúcej sa cestnej premávky však avizovali, že ich ďalší postoj bude závisieť od úprav, ktoré chcú presadiť v nasledujúcej fáze rokovania.

Predseda poslaneckého klubu Ján Richter uviedol, že návrh z dielne ministerstva vnútra podporia v prvom čítaní. Zároveň však pripravili konkrétne pozmeňujúce návrhy, s ktorými už oboznámili ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas). Trvajú na ich zapracovaní, pričom tým podmieňujú podporu zákona v ďalšom čítaní.

Richter upozornil, že na schôdzi je veľké množstvo poslaneckých návrhov a niektoré z nich považuje za populistické. Podľa neho sa blížia voľby a viacerí poslanci sa snažia presadiť vlastné iniciatívy.

Klub Smeru chce preto dohliadať na opatrenia súvisiace s konsolidáciou verejných financií a odmieta neprimerané výdavky. Viaceré návrhy by sa mohli presunúť na ďalšiu schôdzu vrátane legislatívy z dielne SNS či nezaradených poslancov.

Zástupcovia Smeru sa vyjadrili aj k maďarským voľbám. Zagratulovali víťazovi Péterovi Magyarovi a zdôraznili záujem pokračovať v dobrých vzťahoch s Maďarskom. Vo víťazstve zároveň vidia príležitosť na vyvíjanie tlaku na Európsku komisiu v téme ropy. Niektoré jeho kroky však kritizovali. Odmietajú napríklad otváranie témy Benešových dekrétov.

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar v tejto súvislosti hovoril aj o možnom ovplyvňovaní volieb. „A to predovšetkým hybridne,“ okomentoval. Upozornil napríklad na odpočúvanie maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa. Zároveň odmietol vyhlásenia slovenskej opozície ku koalícii v súvislosti s voľbami.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Moskva víta signály Magyara zapojiť sa do pragmatického dialógu

„Zatiaľ môžeme s uspokojením, pokiaľ vieme, konštatovať ochotu Pétera Magyara zapojiť sa do pragmatického dialógu,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Zhodnotil, že Moskva bude svoje ďalšie kroky posudzovať podľa konkrétnych rozhodnutí novej vlády.

Víťazstvo Magyara vo voľbách ukončilo éru Viktora Orbána, ktorý bol dlhoročným partnerom Ruska. Orbán sa opakovane staval proti sankciám Európskej únie voči Moskve, blokoval finančnú pomoc Ukrajine a odmietal jej vstup do Európskej únie.

Rusko má s Maďarskom významné ekonomické väzby, a to najmä v oblasti energetiky. Dodáva krajine ropu a plyn a podieľa sa na výstavbe jadrovej elektrárne pri Budapešti.

Magyar počas kampane zdôrazňoval proeurópske a proNATO smerovanie, zároveň však priznal potrebu komunikácie s Moskvou. Avizoval pokračovanie nákupu ruských energií v najbližšom období, aj keď hovoril aj o diverzifikácii zdrojov a prehodnotení existujúcich zmlúv.

(reuters, max)

Minúta  |  

Aktivisti napadli projekt vodnej elektrárne Málinec na súde

Združenie Čechánky podalo žalobu na Správny súd v Bratislave a zároveň ústavnú sťažnosť v súvislosti s projektom prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec – Látky. Domáha sa zrušenia osvedčenia Ministerstva životného prostredia SR o významnej investícii.

Podľa združenia bol postup štátu v rozpore so zákonom aj s ústavnými princípmi. Aktivisti tvrdia, že nie je preukázaný verejný záujem, ktorý je základnou podmienkou na priznanie štatútu významnej investície, a nie sú splnené ani potrebné vecné a procesné náležitosti.

V podaniach poukazujú aj na absenciu riadneho posúdenia verejného záujmu a nedostatočné zohľadnenie ochrany zdrojov pitnej vody. Namietajú, že v čase vydania osvedčenia nebola spracovaná štúdia realizovateľnosti projektu.

Ústavnou sťažnosťou združenie poukazuje na porušenie základných práv vrátane práva na majetok, priaznivé životné prostredie a súdnu ochranu. Podľa aktivistov došlo k zásahom bez riadneho právneho základu.

Ministerstvo životného prostredia odmieta tieto tvrdenia a uvádza, že proces bol transparentný a v súlade s legislatívou. Vláda projekt označila za významnú investíciu.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Pošta vlani znížila stratu, do roku 2028 chce byť v zisku

Slovenská pošta hospodárila v roku 2025 so stratou takmer 1,7 milióna eur, čo je výrazne menej než pôvodne plánovaných 25 miliónov. Ide o najnižšiu stratu od roku 2020. Vyplýva to z informácií, ktoré na tlačovej konferencii predstavilo vedenie štátnej spoločnosti.

Pošta vlani dosiahla výnosy 361,5 milióna eur pri nákladoch 362,6 milióna eur. Zlepšenie výsledku pripisuje manažment najmä úpravám cien, riadeniu miezd, predaju nepotrebného majetku a šetreniu nákladov. Zvýšenie miezd o 60 eur za viac ako päť miliónov eur presunula na druhý polrok.

Spoločnosť upozorňuje, že jej súčasný model fungovania nie je dlhodobo udržateľný bez zásadnej transformácie a prispôsobenia sa správaniu zákazníkov. Cieľom je dosiahnuť zisk do roku 2028.

Generálny riaditeľ Vladislav Kupka zároveň informoval, že pošta za uplynulé roky naakumulovala stratu vo výške približne tretiny svojho imania. Predstavenstvo preto chce na mimoriadnom valnom zhromaždení predstaviť záchranný plán a očakáva podporu štátu ako jediného akcionára.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Vancea prehra Orbána neprekvapila, podporu vnímal ako lojalitu

Americký viceprezident JD Vance podľa Politica priznal, že ho mrzí prehra Viktora Orbána v maďarských voľbách, no neprekvapila ho. Svoju účasť v kampani po jeho boku označil za prejav lojality voči dlhoročnému spojencovi, nie za snahu ovplyvniť výsledok.

Voľby vyhral Péter Magyar, ktorého strana Tisza získala ústavnú väčšinu v parlamente. Tá mu umožní presadzovať rozsiahle reformy vrátane zmien ústavy, boja proti korupcii a posilnenia právneho štátu. Magyar deklaroval zámer obmedziť aj výkon funkcie premiéra na dve obdobia a obnoviť systém bŕzd a protiváh.

Výsledok volieb podľa neho odráža snahu krajiny upevniť jej postavenie v Európe po rokoch sporov s Bruselom. Zároveň naznačil možnosť odblokovania európskych fondov.

Odchádzajúci premiér Orbán čelil kritike za konflikty s Úniou a zmrazenie fondov, jeho podporovatelia však zdôrazňovali obranu suverenity. Magyar vyzval na rýchle odovzdanie moci a označil Rusko za bezpečnostné riziko.

Nový líder chce zlepšiť vzťahy s Poľskom, posilniť spoluprácu v Bruseli a zabezpečiť nezávislosť verejnoprávnych médií.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.