Preskočiť na obsah
  |  

Meloniová pozastavila obrannú spoluprácu s Izraelom

Talianska vláda premiérky Giorgie Meloniovej sa rozhodla pozastaviť automatické obnovovanie dohody o obrannej spolupráci s Izraelom. Dôvodom sú najmä aktuálne konflikty na Blízkom východe vrátane izraelských útokov na Libanon, ktoré zasiahli aj talianskych vojakov pôsobiacich v rámci misie OSN.

Krajina pritom patrila medzi najbližších európskych spojencov Izraela. Rozhodnutie padlo po spoločnom rokovaní premiérky s ministrami zahraničných vecí a obrany, ako aj s podpredsedom vlády.

Podľa dostupných informácií bude jedným z praktických dôsledkov aj ukončenie vojenskej spolupráce v oblasti výcviku. Ide o výrazný signál, že Rím reaguje na vývoj bezpečnostnej situácie v regióne opatrnejšie než doteraz.

Izrael zatiaľ na tento krok oficiálne nereagoval.

(reuters, max)

  |  

Francúzske úrady preverujú vily exsmeráka Stromčeka

Francúzska prokuratúra preveruje luxusné nehnuteľnosti expolitika Smeru Viktora Stromčeka na Azúrovom pobreží a skúma, či boli financované z legálnych zdrojov. Prípad pravdepodobne súvisí s vyšetrovaním nórskej polície, ktorá od minulého roka vedie trestné stíhanie voči jeho obchodným partnerom pre podozrenie z prania špinavých peňazí.

Investigatívne centrum Jána Kuciaka zverejnilo aj ďalšie zistenia o finančných tokoch, ktoré sa uskutočnili po jeho odchode z politiky.

Podľa dokumentov prechádzali cez zahraničné firmy miliónové sumy a Stromček mal záujem o kúpu ďalšej nehnuteľnosti vo Francúzsku za viac ako sedem miliónov eur. Na tento účel získal pôžičku desať miliónov eur od českého podnikateľa Erika Holubca, ktorý figuroval aj v predchádzajúcich transakciách.

Stromček vlastní prostredníctvom firiem dve vily na Azúrovom pobreží, ktoré nadobudol ešte ako štátny tajomník a krátko po odchode z funkcie. V majetkovom priznaní ich neuviedol, pričom tvrdí, že tak urobiť nemusel. Zistenia o týchto nehnuteľnostiach priniesli až novinári.

Realitným akvizíciám predchádzali prevody miliónov eur z daňových rajov cez nórske a francúzske spoločnosti. Nórska polícia v tejto súvislosti zadržala Stromčekových obchodných partnerov a prípad má medzinárodný rozmer. Stromček obvinený nie je a tvrdí, že všetky transakcie boli štandardné a riadne zdokumentované.

(icjk, bak)

  |  

Slovinsko možno čaká referendum o vystúpení z NATO

Nový predseda slovinského parlamentu a líder strany Resni.ca Zoran Stevanović oznámil zámer usporiadať referendum o vystúpení Slovinska z NATO. Podľa BalkanWeb tvrdí, že ide o sľub voličom, ktorý chce naplniť.

Krajina by mala podľa jeho slov viesť suverénnejšiu a nezávislejšiu zahraničnú politiku. „Budeme rozhodne odmietať zasahovanie do vojenských a diplomatických konfliktov iných, pretože Slovinsko z toho nikdy nemá prospech,“ dodal.

Slovinsko je členom NATO od marca 2004, keď vstúpilo aj do Európskej únie.

(max)

  |  

Vučić oznámil spoluprácu s Izraelom na výrobe dronov

Srbsko plánuje spoločne s Izraelom vyrábať bojové drony s cieľom posilniť obranu a zvýšiť export vojenskej techniky. Prezident Aleksandar Vučić dodal, že krajina chce rozvíjať vlastné kapacity, pričom priznal, že bez zahraničnej spolupráce nedokáže dosiahnuť technologickú úroveň Izraela.

„Urobíme to spoločne, bude to pol na pol, 50 na 50, a budeme mať najlepšie drony v tejto časti sveta,“ priblížil.

Podľa dostupných informácií má srbský štátny výrobca SDPR spolupracovať s izraelskou spoločnosťou Elbit Systems na výstavbe výrobného závodu. No v projekte by mala mať izraelská strana väčšinový podiel.

Srbsko v uplynulých rokoch výrazne investuje do modernizácie armády. Nakupuje vojenskú techniku z viacerých krajín vrátane Izraela, Európy a Číny. Vlani krajina získala delostrelecké systémy a drony od spoločnosti Elbit a ďalšie vojenské vybavenie v hodnote miliárd dolárov.

Zároveň Belehrad exportuje muníciu a vojenské produkty do Izraela. Modernizácia armády zahŕňa aj nákup francúzskych stíhačiek Rafale či techniky od Airbusu.

Srbsko sa snaží vyvažovať vzťahy medzi NATO, Európskou úniou, Ruskom a Čínou, pričom rozvoj domáceho obranného priemyslu považuje za strategickú prioritu.

(reuters, max)

  |  

Smer podporí vládne návrhy, pri cestnej premávke žiada úpravy

Poslanci Národnej rady SR za stranu Smer deklarovali, že na aktuálnej schôdzi zahlasujú za všetky návrhy predložené vládou. Pri legislatíve týkajúcej sa cestnej premávky však avizovali, že ich ďalší postoj bude závisieť od úprav, ktoré chcú presadiť v nasledujúcej fáze rokovania.

Predseda poslaneckého klubu Ján Richter uviedol, že návrh z dielne ministerstva vnútra podporia v prvom čítaní. Zároveň však pripravili konkrétne pozmeňujúce návrhy, s ktorými už oboznámili ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas). Trvajú na ich zapracovaní, pričom tým podmieňujú podporu zákona v ďalšom čítaní.

Richter upozornil, že na schôdzi je veľké množstvo poslaneckých návrhov a niektoré z nich považuje za populistické. Podľa neho sa blížia voľby a viacerí poslanci sa snažia presadiť vlastné iniciatívy.

Klub Smeru chce preto dohliadať na opatrenia súvisiace s konsolidáciou verejných financií a odmieta neprimerané výdavky. Viaceré návrhy by sa mohli presunúť na ďalšiu schôdzu vrátane legislatívy z dielne SNS či nezaradených poslancov.

Zástupcovia Smeru sa vyjadrili aj k maďarským voľbám. Zagratulovali víťazovi Péterovi Magyarovi a zdôraznili záujem pokračovať v dobrých vzťahoch s Maďarskom. Vo víťazstve zároveň vidia príležitosť na vyvíjanie tlaku na Európsku komisiu v téme ropy. Niektoré jeho kroky však kritizovali. Odmietajú napríklad otváranie témy Benešových dekrétov.

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar v tejto súvislosti hovoril aj o možnom ovplyvňovaní volieb. „A to predovšetkým hybridne,“ okomentoval. Upozornil napríklad na odpočúvanie maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa. Zároveň odmietol vyhlásenia slovenskej opozície ku koalícii v súvislosti s voľbami.

(tasr, bak)

  |  

Moskva víta signály Magyara zapojiť sa do pragmatického dialógu

„Zatiaľ môžeme s uspokojením, pokiaľ vieme, konštatovať ochotu Pétera Magyara zapojiť sa do pragmatického dialógu,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Zhodnotil, že Moskva bude svoje ďalšie kroky posudzovať podľa konkrétnych rozhodnutí novej vlády.

Víťazstvo Magyara vo voľbách ukončilo éru Viktora Orbána, ktorý bol dlhoročným partnerom Ruska. Orbán sa opakovane staval proti sankciám Európskej únie voči Moskve, blokoval finančnú pomoc Ukrajine a odmietal jej vstup do Európskej únie.

Rusko má s Maďarskom významné ekonomické väzby, a to najmä v oblasti energetiky. Dodáva krajine ropu a plyn a podieľa sa na výstavbe jadrovej elektrárne pri Budapešti.

Magyar počas kampane zdôrazňoval proeurópske a proNATO smerovanie, zároveň však priznal potrebu komunikácie s Moskvou. Avizoval pokračovanie nákupu ruských energií v najbližšom období, aj keď hovoril aj o diverzifikácii zdrojov a prehodnotení existujúcich zmlúv.

(reuters, max)