Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poslanci otvorili schôdzu, rokovať budú o desiatkach návrhov

Poslanci Národnej rady otvorili 49. schôdzu, na ktorej majú prerokovať viac ako 230 bodov programu. Čaká ich hlasovanie o viac ako 50 návrhoch, ktoré zostali z predchádzajúcej schôdze a pochádzajú najmä z dielne opozície.

Na programe sú aj viaceré koaličné návrhy, najmä zmeny týkajúce sa volebných pravidiel, ako aj legislatíva vetovaná prezidentom Petrom Pellegrinim.

V úvodných dňoch schôdze by mali poslanci prebrať návrhy z dielne Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, pri ktorých vláda navrhuje skrátené legislatívne konanie. Súvisia s čerpaním prostriedkov z plánu obnovy a eurofondov. Body už boli v programe predchádzajúcej schôdze, no poslanci sa k nim nedostali.

Parlament by mal definitívne rozhodnúť aj o vládnej novele zákona o Environmentálnom fonde a vládnom zákone o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu. Rokovať bude aj o legislatíve z dielne rezortu vnútra, ktorá sa týka zvýšenia pokút a pobytu cudzincov.

Rezort cestovného ruchu a športu zase prišiel s návrhom, ktorým chce zaviesť register krátkodobých prenájmov. Doň budú musieť byť od marca budúceho roka zapísaní všetci krátkodobí prenajímatelia. Neprerokované zostávajú aj dve vetované legislatívy – zákon o takzvaných covidových amnestiách a novela zákona o hazardných hrách.

Schôdza zahŕňa aj viaceré návrhy koaličných aj opozičných poslancov, výročné správy a voľbu člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Kultúrny výbor si vyžiada vysvetlenia k fungovaniu FPU

Parlamentný výbor pre kultúru a médiá plánuje osloviť Fond na podporu umenia so sériou otázok týkajúcich sa jeho fungovania a podpory projektov s viacročnými zmluvami. Odpovede očakáva do konca apríla, pričom otázky majú poslanci sformulovať do 15. apríla.

Podľa člena výboru Dušana Jarjabeka (Smer) má tento postup priniesť odpovede, ktoré umožnia posun v riešení situácie. Návrh predložil ako alternatívu k poslaneckému prieskumu, ktorý presadzovala podpredsedníčka výboru Zora Jaurová (PS). Jej návrh však v hlasovaní neprešiel.

V diskusii zazneli aj ďalšie možnosti, napríklad neverejné rokovanie s predstaviteľmi fondu či kombinácia viacerých foriem kontroly. Poslanci sa napokon zhodli na zaslaní otázok a stanovení lehoty na odpovede. Predseda výboru Roman Michelko (SNS) nevylúčil ani zvolanie mimoriadneho rokovania k tejto téme.

Situácia súvisí s rozhodnutím rady fondu z marca, ktoré sa týkalo viacročných zmlúv pre viac ako 30 projektov. Fond a ministerstvo neskôr uviedli, že zmluvy neboli zrušené, ale pozastavené a prejdú kontrolou.

Dotknuté organizácie podali podnet na Generálnu prokuratúru a upozornili na možné porušenie zákona. V podnete, ktorý okrem prokuratúry adresovali aj na dozornú komisiu fondu, upozorňujú na to, že Rada FPU prijala uznesenie bez zákonnej právomoci. Svoj krok však vysvetlili aj pretrvávajúcim stavom nekonania a prieťahov zo strany fondu, napriek uskutočneným kontrolám, ktoré porušenie neskonštatovali.

Na pôde parlamentu sa začala diskusia k otázke fungovania Fondu na podporu umenia. Zvolal ju nezaradený poslanec Malatinec, pričom avizoval aj účasť troch desiatok zástupcov kultúrnej obce.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Meloniová pozastavila obrannú spoluprácu s Izraelom

Talianska vláda premiérky Giorgie Meloniovej sa rozhodla pozastaviť automatické obnovovanie dohody o obrannej spolupráci s Izraelom. Dôvodom sú najmä aktuálne konflikty na Blízkom východe vrátane izraelských útokov na Libanon, ktoré zasiahli aj talianskych vojakov pôsobiacich v rámci misie OSN.

Krajina pritom patrila medzi najbližších európskych spojencov Izraela. Rozhodnutie padlo po spoločnom rokovaní premiérky s ministrami zahraničných vecí a obrany, ako aj s podpredsedom vlády.

Podľa dostupných informácií bude jedným z praktických dôsledkov aj ukončenie vojenskej spolupráce v oblasti výcviku. Ide o výrazný signál, že Rím reaguje na vývoj bezpečnostnej situácie v regióne opatrnejšie než doteraz.

Izrael zatiaľ na tento krok oficiálne nereagoval.

(reuters, max)

Minúta  |  

Francúzske úrady preverujú vily exsmeráka Stromčeka

Francúzska prokuratúra preveruje luxusné nehnuteľnosti expolitika Smeru Viktora Stromčeka na Azúrovom pobreží a skúma, či boli financované z legálnych zdrojov. Prípad pravdepodobne súvisí s vyšetrovaním nórskej polície, ktorá od minulého roka vedie trestné stíhanie voči jeho obchodným partnerom pre podozrenie z prania špinavých peňazí.

Investigatívne centrum Jána Kuciaka zverejnilo aj ďalšie zistenia o finančných tokoch, ktoré sa uskutočnili po jeho odchode z politiky.

Podľa dokumentov prechádzali cez zahraničné firmy miliónové sumy a Stromček mal záujem o kúpu ďalšej nehnuteľnosti vo Francúzsku za viac ako sedem miliónov eur. Na tento účel získal pôžičku desať miliónov eur od českého podnikateľa Erika Holubca, ktorý figuroval aj v predchádzajúcich transakciách.

Stromček vlastní prostredníctvom firiem dve vily na Azúrovom pobreží, ktoré nadobudol ešte ako štátny tajomník a krátko po odchode z funkcie. V majetkovom priznaní ich neuviedol, pričom tvrdí, že tak urobiť nemusel. Zistenia o týchto nehnuteľnostiach priniesli až novinári.

Realitným akvizíciám predchádzali prevody miliónov eur z daňových rajov cez nórske a francúzske spoločnosti. Nórska polícia v tejto súvislosti zadržala Stromčekových obchodných partnerov a prípad má medzinárodný rozmer. Stromček obvinený nie je a tvrdí, že všetky transakcie boli štandardné a riadne zdokumentované.

(icjk, bak)

Minúta  |  

Slovinsko možno čaká referendum o vystúpení z NATO

Nový predseda slovinského parlamentu a líder strany Resni.ca Zoran Stevanović oznámil zámer usporiadať referendum o vystúpení Slovinska z NATO. Podľa BalkanWeb tvrdí, že ide o sľub voličom, ktorý chce naplniť.

Krajina by mala podľa jeho slov viesť suverénnejšiu a nezávislejšiu zahraničnú politiku. „Budeme rozhodne odmietať zasahovanie do vojenských a diplomatických konfliktov iných, pretože Slovinsko z toho nikdy nemá prospech,“ dodal.

Slovinsko je členom NATO od marca 2004, keď vstúpilo aj do Európskej únie.

(max)

Minúta  |  

Vučić oznámil spoluprácu s Izraelom na výrobe dronov

Srbsko plánuje spoločne s Izraelom vyrábať bojové drony s cieľom posilniť obranu a zvýšiť export vojenskej techniky. Prezident Aleksandar Vučić dodal, že krajina chce rozvíjať vlastné kapacity, pričom priznal, že bez zahraničnej spolupráce nedokáže dosiahnuť technologickú úroveň Izraela.

„Urobíme to spoločne, bude to pol na pol, 50 na 50, a budeme mať najlepšie drony v tejto časti sveta,“ priblížil.

Podľa dostupných informácií má srbský štátny výrobca SDPR spolupracovať s izraelskou spoločnosťou Elbit Systems na výstavbe výrobného závodu. No v projekte by mala mať izraelská strana väčšinový podiel.

Srbsko v uplynulých rokoch výrazne investuje do modernizácie armády. Nakupuje vojenskú techniku z viacerých krajín vrátane Izraela, Európy a Číny. Vlani krajina získala delostrelecké systémy a drony od spoločnosti Elbit a ďalšie vojenské vybavenie v hodnote miliárd dolárov.

Zároveň Belehrad exportuje muníciu a vojenské produkty do Izraela. Modernizácia armády zahŕňa aj nákup francúzskych stíhačiek Rafale či techniky od Airbusu.

Srbsko sa snaží vyvažovať vzťahy medzi NATO, Európskou úniou, Ruskom a Čínou, pričom rozvoj domáceho obranného priemyslu považuje za strategickú prioritu.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.