Magyar chce zastaviť verejnoprávne vysielanie až do výmeny personálu

Kritici tvrdia, že verejné médiá slúžili za Orbánovej vlády ako hlásna trúba vlády, a obvinili ho z podkopávania nezávislých médií po tom, čo spojenci Fideszu prevzali kontrolu nad súkromnými médiami – obvinenia, ktoré dosluhujúci premiér opakovane popieral.

Médiá ako bojisko

V radoch Orbánových podporovateľov rastú obavy, že Magyar k médiám združeným vo Fonde na podporu mediálnych služieb (MTVA) pristúpi podobne ako Donald Tusk – poľský premiér, ktorý mu gratuloval medzi prvými.

Ten v decembri 2023 po víťazstve vo voľbách do Sejmu vymenil predstaviteľov dozorných rád verejnoprávnych médií, čo sa okamžite stretlo s kritikou porazenej strany Právo a spravodlivosť (PiS). Jej právny expert Ryszard Legutko situáciu opísal ako „koniec demokracie a verejnoprávneho vysielania v Poľsku“ a argumentoval, že Tuskova vláda nesplnila ústavné požiadavky pri výmene nominantov.

„Členovia orgánov zodpovedných za riadenie a dohľad nad inštitúciami verejnoprávnych médií boli odvolaní spôsobom, ktorý je v rozpore s poľskou ústavou a zákonmi. Došlo tiež k pokusu, ktorý nemá v demokratických štátoch obdobu, o obsadenie sídla verejnoprávnych médií, vypnutie signálu dôležitého spravodajského kanála verejnoprávnej televízie a zablokovanie jej webovej stránky,“ upozornil.

Legutko v tlačovej správe europarlamentnej frakcie ECR dodal, že tento „prevrat bol jednoznačne poznačený pomstou a cenzúrou“ a Tuskova koalícia ohrozila aj zásadu právneho štátu, keď namiesto všeobecného hlasovania len prijala poslanecké uznesenie – čím obišla riadny legislatívny proces.

Televízia TVP a agentúra PAP sa pred výmenou vlády Mateusza Morawieckeho (PiS) tiež stávali terčom kritiky za údajnú nevyváženosť. Orbánovi spojenci tak pred sebou majú historický príklad, ktorý v nich vyvoláva obavy – hoci Magyar neavizoval masové prepúšťanie a personálne zmeny hodlá presadzovať postupne a v súlade so zákonom.

Témou budú aj palivá, od Družby sa nedištancoval

Budúci premiér však ohlásil rokovania so štátnym ropným koncernom MOL – pod ktorý patrí aj Slovnaft – s cieľom zaistiť palivovú bezpečnosť pre všetkých Maďarov. „V súvislosti so strategickými zásobami ropy nesie úradujúca vláda obrovskú zodpovednosť za to, čo urobí v najbližších 20 až 30 dňoch,“ vyhlásil s tým, že núdzové zásoby klesli pod požadovanú úroveň.

„Všetci dúfajú, že prevádzka ropovodu Družba sa obnoví do konca apríla, ale aj keby sa tak stalo, doplnenie strategických zásob bude trvať nejaký čas,“ varoval.

Vláda Fideszu koncom marca stanovila cenový strop na benzín a naftu, keďže čelila niekoľkým energetickým krízam, ktoré spôsobili zastavenie dodávok cez ropovod Družba a zvýšenie cien fosílnych surovín po uzavretí Hormuzského prielivu.

Budapešť tiež zakázala vývoz ropy a benzínu a uvoľnila zo štátnych rezerv množstvo na 45 dní celkovej maďarskej spotreby. Tým však znížila rezervy, ktoré vyžaduje Európska únia – každý členský štát musí mať najmenej 90 dní dovozu pokrytých rezervami.

MOL v utorok ubezpečila, že jej dodávky ropy neboli prerušené, keďže surovina prichádzala cez jadranský ropovod Adria, hoci dodávky cez Družbu boli stále pozastavené.

„V nadväznosti na dohody s Líbyou, Kazachstanom, Nórskom a Saudskou Arábiou sme dosiahli dohody o dodávkach aj so spoločnosťami v Spojených štátoch. Rafinéria na Dunaji pracuje na zníženej kapacite v dôsledku požiaru, ktorý vypukol v októbri v jednej z našich jednotiek,“ dodala spoločnosť s tým, že dodávky „zostávajú neprerušené“.

(reuters, sab)