Preskočiť na obsah
  |  

Bulharsko čakajú ďalšie voľby, favoritom je exprezident Radev

Bulharsko čakajú v nedeľu 19. apríla parlamentné voľby po rokoch politickej nestability a slabých koaličných vlád. V prieskumoch vedie bývalý prezident Rumen Radev, ktorý stavia kampaň na boji proti korupcii.

Bývalý stíhací pilot sa opiera najmä o podporu starších a vidieckych voličov, ktorí od neho očakávajú zásadnú zmenu. Krajina s približne 6,5 milióna obyvateľmi pôjde k urnám už ôsmykrát za päť rokov. Opakované voľby sú dôsledkom rozpadu koalícií a klesajúcej dôvery v politický systém.

Radev sľubuje obmedziť korupciu, ktorá podľa odborníkov zasahuje verejné obstarávania aj miestnu správu. „Ukončíme vládu miestnych feudálov,“ vyhlásil.

Jeho prípadné víťazstvo by mohlo ovplyvniť aj zahraničnú politiku krajiny. Odmieta časť krokov smerujúcich k užšej integrácii s EÚ a podporuje zlepšenie vzťahov s Ruskom. Jeho strana má približne 30 percent podpory, no na väčšinu to nestačí, takže po voľbách budú zrejme potrebné koaličné rokovania.

(reuters, bak)

  |  

Lídri Izraela a Libanonu budú rokovať vo štvrtok, tvrdí ministerka

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu by mal vo štvrtok rokovať s libanonským prezidentom Josephom Aúnom. Informovala o tom izraelská ministerka vedy a technológií Gila Gamlielová.

Podľa nej by malo ísť o prvý kontakt po rokoch úplného prerušenia dialógu medzi obomi krajinami. „Tento krok by mohol napokon viesť k prosperite,“ uviedla Gamlielová pre armádne rádio.

Vyhlásenie prišlo niekoľko hodín po tom, ako americký prezident Donald Trump na sociálnej sieti naznačil, že lídri Izraela a Libanonu by mali spolu hovoriť. Vo svojom príspevku však nešpecifikoval, o ktorých predstaviteľov ide.

Po Trumpovom vyjadrení viaceré médiá informovali, že libanonský predstaviteľ o plánovanom kontakte nemá vedomosť.

Začiatkom týždňa sa pritom zástupcovia Izraela a Libanonu stretli vo Washingtone za podpory Spojených štátov. Išlo o doteraz najvyššie postavené rokovanie medzi obomi stranami.

Stretnutie sa uskutočnilo v čase, keď sa objavujú správy o možnom prímerí v konflikte Izraela s Hizballáhom, ktorý podporuje Irán.

(timesofisrael, bak)

  |  

Putin žiada nové kroky na oživenie hospodárstva

Ruský prezident Vladimir Putin kritizoval najvyšších predstaviteľov za pokles ekonomiky na začiatku roka a vyzval ich, aby pripravili nové opatrenia na podporu rastu. Výkon ekonomiky sa v prvých dvoch mesiacoch znížil o 1,8 percenta.

Rast ruskej ekonomiky sa v roku 2025 spomalil približne na jedno percento, pričom v roku 2024 dosiahol 4,9 percenta. Dôvodmi sú prísna menová politika centrálnej banky a západné sankcie zamerané na príjmy z predaja ropy.

Medzinárodný menový fond po náraste cien ropy zvýšil odhad rastu hrubého domáceho produktu Ruska na rok 2026 na 1,1 percenta. Ruská vláda zatiaľ počíta s rastom 1,3 percenta v tomto roku, no nevylučuje jeho zníženie.

Putin na stretnutí s ekonomickými predstaviteľmi uviedol, že vysvetlenie poklesu len kalendárnymi faktormi nestačí. „Dúfam, že dnes budem počuť podrobné správy o stave ekonomiky,“ vyhlásil.

Zároveň očakáva návrhy dodatočných opatrení na oživenie rastu, podporu podnikania a presun pracovnej sily do perspektívnych odvetví. Vláda pripravila aj kroky na zníženie závislosti rozpočtu od cien komodít.

(reuters, bak)

  |  

Na Urpíne napadol medveď bežca, muž vyviazol so zraneniami

Na vrchu Urpín v Banskej Bystrici vo štvrtok zaútočil medveď na 31-ročného bežca. Muž utrpel zranenia v oblasti hrudníka, no z miesta sa mu podarilo uniknúť.

Incident sa stal v skorých ranných hodinách neďaleko hvezdárne. Muž z miesta ušiel smerom k železničnej stanici Banská Bystrica mesto, odkiaľ si privolal pomoc. Na miesto následne dorazili zdravotníci.

„Muža ošetrila posádka rýchlej zdravotnej pomoci a previezla ho na ďalšie vyšetrenia do nemocnice,“ uviedlo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici.

Prijali ho na oddelení urgentného príjmu Rooseveltovej nemocnice. „Bol ošetrený a následne hospitalizovaný na klinike úrazovej chirurgie. Jeho stav je stabilizovaný,“ uviedla hovorkyňa nemocnice Ružena Maťašeje.

Do zásahu sa zapojili aj policajné hliadky, ktoré vyslali na miesto incidentu. O situácii informovali aj Zásahový tím pre medveďa hnedého, ktorý bude po šelme pátrať a celú lokalitu monitorovať.

(tasr, bak)

  |  

Kyjev očakáva nové investície do obnovy hospodárstva

Ukrajina predpokladá, že spoločný investičný fond so Spojenými štátmi schváli ďalší projekt už počas leta. Podľa námestníka ministra hospodárstva Jegora Perelygina by mal smerovať najmä do energetiky.

Perelygin uviedol, že spolupráca na fonde obnovy s americkou finančnou inštitúciou pre rozvoj prebieha dobre a diskutuje sa aj o rozšírení jeho pôsobnosti. Fond vznikol na základe dohody o nerastných surovinách podpísanej pred rokom a zameriava sa na päť strategických sektorov vrátane kritických surovín.

Prvú investíciu oznámil minulý mesiac v spoločnosti Sine Engineering z Ľvova. Do konca roka by jeho objem mohol dosiahnuť 200 miliónov dolárov. Podľa Perelygina slúži fond ako mechanizmus na znižovanie rizika a prilákanie investícií do infraštruktúry, energetiky či technológií.

Energetický sektor bol počas zimy výrazne poškodený ruskými útokmi a krajina potrebuje obnoviť približne tri gigawatty výkonu. Ukrajina zároveň rokuje s veľkými investormi a poisťovňami, pričom ročne potrebuje asi päť miliárd dolárov poistného kapitálu na podporu rastu.

(reuters, bak)

  |  

Japonsko prvýkrát od druhej svetovej vojny vyvezie viac zbraní

Uvoľnenie pravidiel pre vývoz zbraní v Japonsku vyvolalo záujem od Poľska po Filipíny. Dôvodom sú obavy spojencov zo závislosti od Spojených štátov a napätie spôsobené konfliktmi na Blízkom východe a na Ukrajine.

Vládna strana japonskej premiérky Sanae Takaičiovej schválila zmeny s cieľom posilniť obranný priemysel krajiny. Japonsko, ktoré sa po druhej svetovej vojne držalo pacifizmu, si napriek tomu udržalo významný obranný sektor schopný vyrábať moderné systémy vrátane ponoriek či stíhačiek.

Medzi potenciálnych odberateľov patria poľská armáda a filipínske námorníctvo, ktoré modernizujú svoje kapacity. Tokio zvažuje export použitých fregát na Filipíny a následne aj systémov protivzdušnej obrany. Spolupráca s Poľskom by sa mohla týkať aj boja proti dronom a elektronického boja.

Záujem o japonské produkty rastie aj pre neistotu v americkej politike a tlak na dodávky zbraní v dôsledku viacerých konfliktov. Európski diplomati hovoria o potrebe diverzifikácie a znižovania závislosti od USA.

Japonské firmy ako Toshiba či Mitsubishi Electric zvyšujú kapacity, prijímajú nových zamestnancov a pripravujú sa na rast dopytu.

(reuters, bak)