Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Cena nafty pre zahraničné vozidlá bude od piatka nižšia

Osobitnú cenu nafty platnú na Slovensku pre vozidlá registrované v zahraničí od piatka opäť znížia, a to na 1,905 eura za liter paliva. Vyplýva to z novelizovanej vyhlášky Ministerstva financií SR, ktorú vo štvrtok zverejnili na portáli slov-lex.sk. Uplynulý týždeň platila regulovaná cena 2,003 eura za liter.

Vláda v stredu schválila zmenu nariadenia o opatreniach na obmedzenie spotreby motorovej nafty v čase stavu ropnej núdze. Od piatka tak už nebude platiť limit 400 eur na čerpanie nafty do nádrží automobilov.

V platnosti na ďalších 30 dní však ostáva obmedzenie na čerpanie nafty do prenosných nádob v objeme maximálne desať litrov, ako aj osobitná cenotvorba motorovej nafty na čerpacích staniciach na území Slovenskej republiky.

Obmedzenia tankovania nafty a dvojaké ceny palív pre domácich a zahraničných motoristov vláda pôvodne schválila 18. marca. Európska komisia ich krátko nato označila za porušenie práva EÚ.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Gabriel Paľa zložil v parlamente poslanecký sľub

Počas 49. schôdze Národnej rady SR zložil poslanecký sľub nový poslanec Gabriel Paľa. Do parlamentu nastúpil namiesto Jozefa Hajka a bude pôsobiť v opozičnom klube KDH.

Sľub znel: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“ Poslanec ho potvrdil slovom „sľubujem“ a podpisom.

Líder strany Milan Majerský predstavil Paľu ako odborníka na školstvo. Poukázal na jeho pôsobenie ako vysokoškolského pedagóga, prax v odbore aj dobrovoľnícku činnosť.

Paľa uviedol, že do parlamentu prichádza s rešpektom a odhodlaním spolupracovať. Deklaroval, že chce prinášať riešenia pre školstvo, a nie iba kritizovať. „Slovenské školstvo nepotrebuje ďalšie nové nepremyslené projekty, potrebuje pokoj, odbornosť, zmysluplnosť a istotu pre rodičov, učiteľov, riaditeľov škôl,“ vyhlásil.

Jozef Hajko sa mandátu vzdal k 15. aprílu. Odchod zdôvodnil tým, že sa mu nepodarilo presadiť jeho vízie a hnutie sa uberá inou cestou, pričom jeho členom naďalej zostáva.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Ombudsman žiada zmeny pre spravodlivejšie voľby

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský sa obrátil na poslancov Národnej rady SR s návrhmi na posilnenie rovnosti volebného práva. Cieľom je zabezpečiť, aby mal každý hlas voliča rovnakú váhu a nedochádzalo k deformáciám volebnej súťaže.

Navrhuje balík legislatívnych opatrení, ktoré majú odstrániť nedostatky súčasnej právnej úpravy. Podľa jeho kancelárie je potrebné spresniť pravidlá určovania volebných obvodov tak, aby na každého poslanca pripadal približne rovnaký počet obyvateľov. „Hoci je toto pravidlo platné už dlhodobo, samosprávy ho napriek tomu nedodržiavajú,“ uviedol hovorca verejného ochrancu práv Branislav Gigac.

Dobrovodský zároveň navrhuje, aby obce a kraje určovali volebné obvody najneskôr rok pred koncom volebného obdobia. Má to umožniť kontrolu zákonnosti a prípadnú nápravu ešte pred voľbami.

Zmeny sa týkajú aj prokuratúry, ktorá by mala rozhodovať o protestoch rýchlejšie, a správnych súdov, ktoré by mali konať v zrýchlenom režime.

Podnet vychádza z prieskumu, ktorý odhalil systematické porušovanie rovnosti hlasov v samosprávach.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Bulharsko čakajú ďalšie voľby, favoritom je exprezident Radev

Bulharsko čakajú v nedeľu 19. apríla parlamentné voľby po rokoch politickej nestability a slabých koaličných vlád. V prieskumoch vedie bývalý prezident Rumen Radev, ktorý stavia kampaň na boji proti korupcii.

Bývalý stíhací pilot sa opiera najmä o podporu starších a vidieckych voličov, ktorí od neho očakávajú zásadnú zmenu. Krajina s približne 6,5 milióna obyvateľmi pôjde k urnám už ôsmykrát za päť rokov. Opakované voľby sú dôsledkom rozpadu koalícií a klesajúcej dôvery v politický systém.

Radev sľubuje obmedziť korupciu, ktorá podľa odborníkov zasahuje verejné obstarávania aj miestnu správu. „Ukončíme vládu miestnych feudálov,“ vyhlásil.

Jeho prípadné víťazstvo by mohlo ovplyvniť aj zahraničnú politiku krajiny. Odmieta časť krokov smerujúcich k užšej integrácii s EÚ a podporuje zlepšenie vzťahov s Ruskom. Jeho strana má približne 30 percent podpory, no na väčšinu to nestačí, takže po voľbách budú zrejme potrebné koaličné rokovania.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Lídri Izraela a Libanonu budú rokovať vo štvrtok, tvrdí ministerka

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu by mal vo štvrtok rokovať s libanonským prezidentom Josephom Aúnom. Informovala o tom izraelská ministerka vedy a technológií Gila Gamlielová.

Podľa nej by malo ísť o prvý kontakt po rokoch úplného prerušenia dialógu medzi obomi krajinami. „Tento krok by mohol napokon viesť k prosperite,“ uviedla Gamlielová pre armádne rádio.

Vyhlásenie prišlo niekoľko hodín po tom, ako americký prezident Donald Trump na sociálnej sieti naznačil, že lídri Izraela a Libanonu by mali spolu hovoriť. Vo svojom príspevku však nešpecifikoval, o ktorých predstaviteľov ide.

Po Trumpovom vyjadrení viaceré médiá informovali, že libanonský predstaviteľ o plánovanom kontakte nemá vedomosť.

Začiatkom týždňa sa pritom zástupcovia Izraela a Libanonu stretli vo Washingtone za podpory Spojených štátov. Išlo o doteraz najvyššie postavené rokovanie medzi obomi stranami.

Stretnutie sa uskutočnilo v čase, keď sa objavujú správy o možnom prímerí v konflikte Izraela s Hizballáhom, ktorý podporuje Irán.

(timesofisrael, bak)

Minúta  |  

Putin žiada nové kroky na oživenie hospodárstva

Ruský prezident Vladimir Putin kritizoval najvyšších predstaviteľov za pokles ekonomiky na začiatku roka a vyzval ich, aby pripravili nové opatrenia na podporu rastu. Výkon ekonomiky sa v prvých dvoch mesiacoch znížil o 1,8 percenta.

Rast ruskej ekonomiky sa v roku 2025 spomalil približne na jedno percento, pričom v roku 2024 dosiahol 4,9 percenta. Dôvodmi sú prísna menová politika centrálnej banky a západné sankcie zamerané na príjmy z predaja ropy.

Medzinárodný menový fond po náraste cien ropy zvýšil odhad rastu hrubého domáceho produktu Ruska na rok 2026 na 1,1 percenta. Ruská vláda zatiaľ počíta s rastom 1,3 percenta v tomto roku, no nevylučuje jeho zníženie.

Putin na stretnutí s ekonomickými predstaviteľmi uviedol, že vysvetlenie poklesu len kalendárnymi faktormi nestačí. „Dúfam, že dnes budem počuť podrobné správy o stave ekonomiky,“ vyhlásil.

Zároveň očakáva návrhy dodatočných opatrení na oživenie rastu, podporu podnikania a presun pracovnej sily do perspektívnych odvetví. Vláda pripravila aj kroky na zníženie závislosti rozpočtu od cien komodít.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.