Preskočiť na obsah
  |  

SaS podáva trestné oznámenie pre nákup hasičských áut

Strana SaS podáva trestné oznámenie v súvislosti s podozrivým nákupom hasičských vozidiel ministerstvom vnútra. Podľa SaS existujú vážne podozrenia na porušenie zákona, nehospodárne nakladanie s verejnými financiami a možnú korupčnú schému.

Poslanec Národnej rady SR Juraj Krúpa (SaS) zdôrazňuje, že boj proti korupcii je kľúčovou úlohou opozície. Podľa neho Slovensko dopláca na zlé hospodárenie vlády. Kľúčové zistenia podľa Krúpu priniesol poslanecký prieskum z 11. marca. „Objavili sme nové fakty a dôkazy. Máme konkrétnu faktúru, ktorá ukazuje, že platba za hasičské vozidlo bola uhradená inej spoločnosti než dodávateľovi. To je vážne podozrenie na porušenie zákona a možné navádzanie na podvod,“ upozornil.

SaS zároveň poukazuje na predražený nákup. „Rovnaké vozidlá sa v Českej republike nakupovali za maximálne 400-tisíc eur. Na Slovensku ich kupujeme za 580-tisíc eur. Rozdiel je obrovský a nevysvetlený,“ uviedol poslanec.

Podozrenia sa podľa neho týkajú aj samotného dodávateľa. „Spoločnosť LRK Trading dlhodobo nepodávala daňové priznania. Keď napokon jedno podala, vykázaná DPH na vozidlo bola na úrovni približne 40-tisíc eur, čo zodpovedá cene za vozidlo 240-tisíc eur. Ak LRK Trading kupuje vozidlá za takú sumu a štát ich nakupuje za 580-tisíc eur, aj toto si žiada dôsledné prešetrenie,“ dodal.

Ministerstvo vnútra opakovane odmieta tvrdenia predstaviteľov SaS. Rezort pri nákupe zamietol postúpenie pohľadávky na faktoringovú spoločnosť. Zrealizovanie jednej z úhrad fakturovanej sumy bolo administratívnou chybou, ktorú ihneď napravili.

Spoločnosť LRK Trading pripravuje právne kroky voči osobám, ktoré podľa nej verejne prezentujú nepravdivé a firmu poškodzujúce tvrdenia o dodávkach hasičských áut pre ministerstvo vnútra. Odmieta i zavádzajúce porovnávanie cien hasičských vozidiel bez zohľadnenia technickej špecifikácie či výbavy.

(tasr, bak)

  |  

Parlament schválil zmeny v IT zákone v skrátenom konaní

Poslanci Národnej rady SR definitívne schválili novelu zákona o informačných technológiách vo verejnej správe. Návrh prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní pre hroziace hospodárske škody a potrebu zabezpečiť čerpanie prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti SR.

Minister investícií Samuel Migaľ (nominant Smeru) po rozprave uviedol, že ide o sumu viac ako 3,5 milióna eur, ktorá sa týka rezortov zapojených do plánu obnovy. „Týmto zákonom sa snažíme odstrániť dvojkoľajnosť. Zákon prešiel riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním, bolo vznesených 180 pripomienok, ktoré boli zapracované,“ uviedol.

Novela precizuje úpravu monitoringu a zberu spätnej väzby pri elektronických službách prostredníctvom systému KAV najmä pre takzvané prioritné životné situácie. „Nesplnenie vyššie uvedeného cieľa môže mať za následok ohrozenie žiadosti o platbu z plánu obnovy a odolnosti,“ zaznelo v materiáli.

Zmeny umožnia aj prevod informačných systémov v majetku štátu na iného správcu, ktorý ich potrebuje na plnenie úloh. Zároveň rozširujú sankcionovateľné skutkové podstaty správnych deliktov a zvyšujú sankcie v oblasti projektového riadenia a prevádzky IT.

„Výška sankcie bude zohľadňovať celkovú cenu projektu,“ uvádza návrh. Novela zároveň spresňuje kompetencie vládnej jednotky CSIRT a rieši aplikačné problémy, napríklad pri určovaní správcu IT alebo predkladaní projektových výstupov.

Zákon nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia, návrh na jej odklad poslanci neprijali.

(tasr, bak)

  |  

Štát plánuje posilniť kybernetickú ochranu finančných systémov

Ministerstvo financií SR ukončilo verejné obstarávanie na posilnenie informačnej a kybernetickej bezpečnosti. Na základe výsledku uzatvorí zmluvu so spoločnosťou Datalan, pričom projekt budú financovať z prostriedkov Európskej únie z Programu Slovensko.

Rezort ešte pred podpisom zmluvy rokoval o znížení ceny za účasti Útvaru hodnoty za peniaze. Podarilo sa ju znížiť o viac ako 60-tisíc eur bez DPH. „Celková cena predmetu zmluvy tak predstavuje 1 191 675,74 eur bez DPH,“ uviedlo ministerstvo.

Zmluva je uzatvorená na 36 mesiacov s možnosťou rozšírenia o ďalšie služby. Jej účinnosť je podmienená kontrolou verejného obstarávania.

Cieľom projektu je zavedenie moderných nástrojov bezpečnostného monitoringu a posilnenie ochrany infraštruktúry. „Projekt prispeje k zvýšeniu odolnosti, dostupnosti a spoľahlivosti informačných systémov,“ priblížil rezort.

Opatrenia sa budú týkať aj ďalších organizácií, ako sú Štátna pokladnica či Agentúra pre riadenie dlhu. Projekt má podporiť ochranu citlivých údajov a stabilitu systémov riadenia verejných financií.

(tasr, bak)

  |  

Orbán vynechá samit EÚ, Fico ho zastupovať nebude

Maďarský premiér Viktor Orbán sa nezúčastní na budúcotýždňovom neformálnom samite Európskej únie na Cypre a zároveň na ňom nebude mať ani žiadneho zástupcu.

Potvrdil to minister pre záležitosti EÚ János Bóka, ktorý uviedol, že Orbán sa pre povinnosti spojené s odovzdávaním vlády nezúčastní na rokovaniach 23. a 24. apríla.

Podľa pravidiel môže predsedu vlády na rokovaniach Európskej rady zastúpiť líder iného členského štátu, v prípade Maďarska napríklad slovenský premiér Robert Fico (Smer). Orbán však nikoho nepoveril zastupovaním.

Dôvodom je charakter stretnutia. „Keďže na neformálnom zasadnutí nebudú prijímané rozhodnutia ani písomné závery, premiér nepožiadal nikoho, aby Maďarsko zastupoval,“ vyplýva z vyjadrenia ministra.

Na programe stretnutia budú kríza na Blízkom východe a jej dosah na Európu, ako aj otázky budúceho sedemročného rozpočtu EÚ. „Postoj maďarskej vlády k týmto otázkam je známy a nezmenil sa,“ uviedol Bóka. Dodal, že Maďarsko budú o rokovaniach priebežne informovať, hoci na nich nebude mať politické zastúpenie.

(hgv.hu, bak)

  |  

Hnutie Slovensko podalo trestné oznámenie na premiéra a ministrov

Opozičné Hnutie Slovensko podalo na Generálnej prokuratúre SR trestné oznámenie na premiéra Roberta Fica (Smer), ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) a ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas). Dôvodom sú podozrenia zo zneužitia migračnej krízy pred parlamentnými voľbami v roku 2023.

Hnutie o tom informovalo na tlačovej konferencii s tým, že reaguje aj na vyjadrenia maďarského politika Pétera Magyara. Ten po víťazstve vo voľbách hovoril o praktikách predchádzajúcej maďarskej vlády.

„Niekoľko mesiacov pred voľbami sme na Slovensku videli prudký nárast nelegálnej migrácie. Robert Fico to zneužíval v kampani – šíril strach, chodil do lokalít s migrantmi, natáčal videá a tvrdil, že štát zlyháva,“ povedal poslanec Roman Mikulec.

Podľa neho v tom čase existovalo podozrenie, že situácia nevznikla spontánne. „Ak niekto vedome spolupracuje s cudzou mocou na tom, aby vytváral bezpečnostnú krízu vo vlastnej krajine, hovoríme o podozreniach zo sabotáže, záškodníctva a aj z vlastizrady,“ uviedol.

Hnutie považuje za neprípustné, aby ústavný činiteľ uprednostnil vlastný politický prospech pred bezpečnosťou štátu. „Je nemysliteľné, aby v demokratickej krajine politik vedome vystavil vlastných občanov riziku len preto, aby vyhral voľby,“ dodal Mikulec.

Magyar zároveň uviedol, že „neprivezieme migrantov na slovenské hranice, ak by si to vyžadoval záujem nášho ‚soci-kamaráta‘ vo volebnej kampani“.

(tasr, bak)

  |  

Cena nafty pre zahraničné vozidlá bude od piatka nižšia

Osobitnú cenu nafty platnú na Slovensku pre vozidlá registrované v zahraničí od piatka opäť znížia, a to na 1,905 eura za liter paliva. Vyplýva to z novelizovanej vyhlášky Ministerstva financií SR, ktorú vo štvrtok zverejnili na portáli slov-lex.sk. Uplynulý týždeň platila regulovaná cena 2,003 eura za liter.

Vláda v stredu schválila zmenu nariadenia o opatreniach na obmedzenie spotreby motorovej nafty v čase stavu ropnej núdze. Od piatka tak už nebude platiť limit 400 eur na čerpanie nafty do nádrží automobilov.

V platnosti na ďalších 30 dní však ostáva obmedzenie na čerpanie nafty do prenosných nádob v objeme maximálne desať litrov, ako aj osobitná cenotvorba motorovej nafty na čerpacích staniciach na území Slovenskej republiky.

Obmedzenia tankovania nafty a dvojaké ceny palív pre domácich a zahraničných motoristov vláda pôvodne schválila 18. marca. Európska komisia ich krátko nato označila za porušenie práva EÚ.

(tasr, lud)