Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Praha má nový most, špeciálny cement naň vozili zo Slovenska

Praha má nové prepojenie medzi brehmi Vltavy. Takmer 338 metrov dlhý Dvorecký most, určený pre MHD, peších, cyklistov a zložky integrovaného záchranného systému slávnostne otvorilo vedenie mesta spolu s architektmi a realizátormi.

Podľa primátora Bohuslava Svobodu ide o významný moment. „Nejde len o novú stavbu cez Vltavu, ale o kľúčové prepojenie dvoch častí mesta,“ uviedol s tým, že most pomôže odľahčiť preťažené trasy.

Námestník pre dopravu Jaromír Beránek ho označil za architektonický unikát. Pripomenul, že naposledy Praha otvorila podobne veľký most pred 12 rokmi. Na kritiku, že most nie je pre autá, reagoval, že by zahltili nábrežia.

Most je dlhý 337,8 metra a široký 16,5 metra. Podopiera ho päť pilierov. Na pohľadové časti stavbári použili biely betón, na ktorého výrobu využili aj biely cement dovezený zo Slovenska, pričom jeho spracovanie bolo technicky náročné.

Myšlienka premostenia vznikla ešte pred druhou svetovou vojnou, do plánu sa dostala v roku 2003. Stavať začali v roku 2022, no práce sa pre komplikácie predĺžili a predražili na približne dve miliardy korún.

Pod mostom vzniknú priestory pre šport a kultúru vrátane lezeckej steny či skateparku.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Projekt elektrárne Málinec čelí žalobe mimovládok

Občianske organizácie Združenie Slatinka, Klima Fokus a Via Iuris podali žalobu na správny súd v súvislosti s projektom prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec – Látky. Tvrdia, že vláda aj ministerstvo životného prostredia postupovali nezákonne, keď projekt označili za významnú investíciu bez dostatočného preukázania verejného záujmu.

Podľa nich bolo rozhodnutie netransparentné a zasiahlo do práv vlastníkov pozemkov, keďže vzniklo predkupné právo a na listoch vlastníctva sa objavili plomby. Organizácie zároveň upozorňujú na možné ohrozenie zdrojov pitnej vody pre desaťtisíce ľudí.

Sporná je aj kompetencia rezortu životného prostredia, ktorý podľa nich nemá posudzovať energetické projekty. Kritizujú aj argumentáciu vlády o klimatických prínosoch projektu.

Žalobcovia žiadajú zrušenie uznesenia vlády aj príslušného osvedčenia a tvrdia, že ide o zásah do verejného záujmu aj základných práv.

Envirorezort reagoval, že vodohospodárske diela sú pod ich správou. „Vodné dielo Gabčíkovo tiež nie je pod správou ministerstva hospodárstva. Rozumieme, že niektoré aktivity skôr odzrkadľujú snahu o zviditeľnenie sa aj za cenu, že ukazujú svoju neznalosť,“ uviedol.

Zároveň si myslí, že je právom každého obracať sa na akékoľvek úrady, a to aj v prípade, že na to nie je žiaden vecný ani odborný dôvod.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Dobrovodský: Pacienti čelia neoprávneným poplatkom

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský upozorňuje na rastúci problém neoprávnených poplatkov v zdravotníctve, ktorý podľa neho nadobúda systémový charakter.

Na základe prieskumu a podnetov pacientov konštatuje, že existuje výrazný rozpor medzi ústavným právom na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a reálnou praxou.

V roku 2025 evidoval desiatky podnetov, pričom ďalšie stovky riešili aj samosprávne kraje. Podľa dostupných zistení poskytovatelia často vyžadujú úhrady bez jasného právneho základu alebo za služby, ktoré by mali byť hradené z verejného poistenia.

Problém podľa ombudsmana súvisí s nejasnou legislatívou aj slabou kontrolou. Situácia môže podľa neho viesť až k obmedzeniu prístupu k zdravotnej starostlivosti.

Dobrovodský preto plánuje predložiť parlamentu mimoriadnu správu s návrhmi na legislatívne aj systémové zmeny.

(mja)

Minúta  |  

Tejc podá trestné oznámenie pre bitcoinovú kauzu

Český minister spravodlivosti Jeroným Tejc avizoval podanie trestného oznámenia pre podozrenia z porušenia povinností a zneužitia právomocí v súvislosti s bitcoinovou kauzou. Spolu s ministerkou financií Alenou Schillerovou predstavil výsledky auditu, ktorý poukázal na vážne pochybenia pri prijatí daru v kryptomene.

Kauza sa týka daru v hodnote takmer jednej miliardy českých korún, ktorý ministerstvo spravodlivosti minulý rok prijalo od odsúdeného drogového dílera Tomáša Jiřikovského. Rezort v tom čase viedol Pavel Blažek. Polícia prípad naďalej preveruje a Jiřikovského obvinila z legalizácie príjmov z trestnej činnosti.

Podľa auditu ministerstvo pred prijatím daru nevykonalo povinnú kontrolu pôvodu kryptomeny a nezaistilo riadne právne posúdenie. Napriek tomu však zmluvu podpísalo a bitcoiny následne vydražilo. Polícia ich neskôr zaistila pre podozrenie, že ide o výnos z trestnej činnosti.

Schillerová označila závery auditu za jednoznačné a kritizovala postup predstaviteľov bývalej vlády. Upozornila najmä na zlyhanie riaditeľa kabinetu Filipa Bendu, ktorý mal podľa nej dostatok času upozorniť na riziká daru, keďže analytický útvar rezortu na problematický pôvod upozorňoval už skôr.

„Plánované uzavretie darovacej zmluvy medzi štátom a zločincom Jiřikovským je značne problematické,“ citovala závery auditu.

Štát už musel vyplatiť desiatky miliónov korún ako kompenzáciu dražiteľom, čo Schillerová označila za dôsledok zlyhania jednotlivcov aj celého systému.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Slovensko vyzýva občanov opustiť Izrael a Palestínu

Ministerstvo zahraničných vecí SR upozorňuje na pretrvávajúcu mimoriadnu situáciu v Izraeli a Palestíne a občanom odporúča tieto územia opustiť. Dôvodom je nepredvídateľný vývoj bezpečnostnej situácie v regióne.

Rezort odporúča využiť letecké spojenia z Tel Avivu alebo pozemné priechody do Jordánska a Egypta. Ak však krajinu nie je možné opustiť, občania by mali podľa ministerstva pozorne sledovať vývoj, obmedziť pohyb a riadiť sa pokynmi bezpečnostných zložiek.

Zároveň upozorňuje, že vstup do Pásma Gazy nie je legálny a pokusy o prelomenie blokády môžu mať vážne následky vrátane zadržania či ohrozenia života.

Ministerstvo poskytlo aj praktické rady pre prípad raketového útoku, napríklad presun do krytu či zabezpečenie základných potrieb. V prípade núdze je k dispozícii krízová linka ministerstva.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Reuters: Brusel chce obnoviť kontakty so Sýriou

Európska únia pripravuje kroky na zintenzívnenie kontaktov so Sýriou a otvorenie cesty k užšej spolupráci v ekonomike aj bezpečnosti. Vyplýva to z dokumentu, ktorý majú k dispozícii členské štáty a videla ho aj agentúra Reuters.

Únia chce podľa neho obnoviť dohodu o spolupráci z roku 1978 a 11. mája začať formálny politický dialóg s prechodnými orgánmi v krajine. Zároveň plánuje „upraviť a prispôsobiť“ sankčný režim tak, aby si zachovala vplyv a zároveň podporila politickú transformáciu.

Sýria sa po zrušení väčšiny západných sankcií snaží o širšiu integráciu do medzinárodného spoločenstva pod vedením dočasného prezidenta.

Dokument počíta aj s posilnením ekonomickej spolupráce vrátane podpory investícií a podnikateľského prostredia. EÚ chce spolupracovať aj na návrate utečencov „bezpečným, dobrovoľným a dôstojným“ spôsobom.

Sýria by sa mala zapojiť do regionálnych projektov v oblasti dopravy, energetiky a digitálnych sietí. Krajina získava význam ako tranzitný uzol najmä v čase energetickej krízy.

V oblasti bezpečnosti únia zvažuje podporu výcviku polície, boj proti terorizmu a organizovanému zločinu. Podporuje aj integráciu kurdských štruktúr do štátu.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.