Preskočiť na obsah
  |  

Magyar: Opozícia získa viac podpredsedov parlamentu

Maďarská opozícia bude mať v Národnom zhromaždení viac podpredsedníckych postov ako doteraz napriek tomu, že vládna väčšina strany Tisza je teraz najväčšia v porovnaní s predchádzajúcimi volebnými cyklami.

Po piatkovom prípravnom rokovaní ustanovujúcej schôdze parlamentu to uviedol kandidát Tiszy na premiéra Péter Magyar na tlačovej konferencii vysielanej na jeho YouTube kanáli.

Podpredsedov parlamentu si budú môcť nominovať Fidesz, Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP) aj Hnutie naša vlasť (Mi Hazánk Mozgalom), hoci Fidesz a KDNP dosiaľ vystupovali ako jeden vládny blok.

Magyar pripomenul, že v predchádzajúcom volebnom období mal parlament šesť podpredsedov, z ktorých štyroch nominoval blok Fidesz–KDNP. Na rokovaní sa zúčastnili predstavitelia Tiszy, Fideszu–KDNP a Hnutia naša vlasť.

Delegáciu Tiszy viedol jej predseda Péter Magyar, Fidesz zastupoval šéf úradu odchádzajúcej vlády Gergely Gulyás a Hnutie naša vlasť jeho predseda László Toroczkai.

Rokovanie sa venovalo aj procedurálnym otázkam, zasadaciemu poriadku, voľbe funkcionárov parlamentu a vytvoreniu systému výborov.

Parlament má vzniknúť najneskôr do 12. mája, keďže ustanovujúcu schôdzu zvoláva prezident do 30 dní od volieb.

(tasr, bak)

  |  

Pápež v Kamerune vyzval veriacich odmietnuť násilie

Na omši s pápežom Levom XIV. v kamerunskom meste Douala sa zišlo približne 120-tisíc ľudí. Podujatie patrí k hlavným bodom jeho africkej cesty.

Pápež počas vystúpenia upozornil na „materiálnu aj duchovnú chudobu“ a vyzval veriacich, aby odmietli násilie ako prostriedok riešenia problémov. „Nepodliehajte nedôvere a znechuteniu,“ apeloval.

Lev XIV., prvý pápež zo Spojených štátov, počas svojej návštevy Afriky opakovane kritizuje nerovnosti a porušovanie medzinárodného práva. V Kamerune zároveň vyzval politických lídrov na pretrhnutie „reťazí korupcie“.

Krajina čelí dlhodobým bezpečnostným problémom vrátane konfliktu v anglofónnych regiónoch. Pápež sa počas krátkej návštevy Doualy chystal navštíviť aj katolícku nemocnicu.

(reuters, bak)

  |  

Rezort vnútra nakúpil pre hasičov štvorkolky za milióny

Ministerstvo vnútra pod vedením Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) nakúpilo 190 štvorkoliek s hasičským polepom za takmer 4,2 milióna eur. Dodá ich zvolenská spoločnosť Kravec.

Štvorkolky rezort nakúpil s príslušenstvom a so servisom na päť rokov. Vyplýva to zo zmluvy zverejnenej v centrálnom registri.

Dodávateľ má štvorkolky dodať do 200 dní od nadobudnutia účinnosti zmluvy, čo bolo 15. apríla.

Štvorkolky sú benzínové s výkonom 65 kilowattov. Medzi vybavením sú aj majáková rampa, ťažné zariadenie či navijak.

(tasr, mja)

  |  

Opozícia vyzýva Starmera na odstúpenie pre prípad Mandelsona

Britský premiér Keir Starmer čelí novým výzvam opozície na odstúpenie po odhalení, že jeho bývalý veľvyslanec v USA Peter Mandelson neprešiel bezpečnostnou previerkou, no napriek tomu nastúpil do funkcie.

Vláda potvrdila, že Mandelson previerkou neprešiel ešte pred nástupom do funkcie. Neskôr ho odvolali po tom, čo Starmer uviedol, že klamal o povahe svojho vzťahu k Jeffreymu Epsteinovi.

Kabinet tvrdí, že premiér nevedel o tom, že úradníci na ministerstve zahraničných vecí zvrátili odporúčanie bezpečnostnej previerky. Najvyšší úradník rezortu Olly Robbins má po strate Starmerovej dôvery odísť z funkcie.

Líder liberálnych demokratov Ed Davey vyhlásil, že premiér sa nemôže zbaviť zodpovednosti prepustením Ollyho Robbinsa. Zároveň tvrdí, že Starmer zavádzal parlament aj verejnosť.

Premiér sa za menovanie ospravedlnil, no svoje kroky obhajoval. Mandelsona obvinil zo „série klamstiev“ o jeho väzbách na Epsteina a prisľúbil zverejniť dokumenty o jeho vymenovaní.

Minister Darren Jones uviedol, že premiér bol „nahnevaný“, keď sa dozvedel o zlyhanej previerke, a v pondelok o prípade informuje parlament. Zároveň odmietol, že by Starmer zavádzal verejnosť.

Mandelsona vyšetrujú pre podozrenie z úniku vládnych dokumentov Jeffreymu Epsteinovi.

(reuters, bak)

  |  

Praha má nový most, špeciálny cement naň vozili zo Slovenska

Praha má nové prepojenie medzi brehmi Vltavy. Takmer 338 metrov dlhý Dvorecký most, určený pre MHD, peších, cyklistov a zložky integrovaného záchranného systému slávnostne otvorilo vedenie mesta spolu s architektmi a realizátormi.

Podľa primátora Bohuslava Svobodu ide o významný moment. „Nejde len o novú stavbu cez Vltavu, ale o kľúčové prepojenie dvoch častí mesta,“ uviedol s tým, že most pomôže odľahčiť preťažené trasy.

Námestník pre dopravu Jaromír Beránek ho označil za architektonický unikát. Pripomenul, že naposledy Praha otvorila podobne veľký most pred 12 rokmi. Na kritiku, že most nie je pre autá, reagoval, že by zahltili nábrežia.

Most je dlhý 337,8 metra a široký 16,5 metra. Podopiera ho päť pilierov. Na pohľadové časti stavbári použili biely betón, na ktorého výrobu využili aj biely cement dovezený zo Slovenska, pričom jeho spracovanie bolo technicky náročné.

Myšlienka premostenia vznikla ešte pred druhou svetovou vojnou, do plánu sa dostala v roku 2003. Stavať začali v roku 2022, no práce sa pre komplikácie predĺžili a predražili na približne dve miliardy korún.

Pod mostom vzniknú priestory pre šport a kultúru vrátane lezeckej steny či skateparku.

(tasr, bak)

  |  

Projekt elektrárne Málinec čelí žalobe mimovládok

Občianske organizácie Združenie Slatinka, Klima Fokus a Via Iuris podali žalobu na správny súd v súvislosti s projektom prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec – Látky. Tvrdia, že vláda aj ministerstvo životného prostredia postupovali nezákonne, keď projekt označili za významnú investíciu bez dostatočného preukázania verejného záujmu.

Podľa nich bolo rozhodnutie netransparentné a zasiahlo do práv vlastníkov pozemkov, keďže vzniklo predkupné právo a na listoch vlastníctva sa objavili plomby. Organizácie zároveň upozorňujú na možné ohrozenie zdrojov pitnej vody pre desaťtisíce ľudí.

Sporná je aj kompetencia rezortu životného prostredia, ktorý podľa nich nemá posudzovať energetické projekty. Kritizujú aj argumentáciu vlády o klimatických prínosoch projektu.

Žalobcovia žiadajú zrušenie uznesenia vlády aj príslušného osvedčenia a tvrdia, že ide o zásah do verejného záujmu aj základných práv.

Envirorezort reagoval, že vodohospodárske diela sú pod ich správou. „Vodné dielo Gabčíkovo tiež nie je pod správou ministerstva hospodárstva. Rozumieme, že niektoré aktivity skôr odzrkadľujú snahu o zviditeľnenie sa aj za cenu, že ukazujú svoju neznalosť,“ uviedol.

Zároveň si myslí, že je právom každého obracať sa na akékoľvek úrady, a to aj v prípade, že na to nie je žiaden vecný ani odborný dôvod.

(tasr, mja)