Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izrael po 48 dňoch ruší väčšinu vojnových obmedzení

Izraelská armáda po 48 dňoch zrušila takmer všetky vojnové obmedzenia na území krajiny. Opatrenie prichádza v čase, keď sa prímeria s Libanonom aj Iránom zdajú stabilné.

Veliteľstvo domáceho frontu oznámilo, že obmedzenia zaviedli od 28. februára, keď Spojené štáty a Izrael spustili spoločné letecké útoky proti Iránu. Teraz sa situácia natoľko upokojila, že väčšina opatrení už nie je potrebná.

V celej krajine zrušili obmedzenia zhromažďovania s výnimkou oblastí pri libanonskej hranici. Tam zostáva limit stanovený na tisíc ľudí do soboty do 20.00.

Armáda zároveň uviedla, že po tomto termíne zrušia obmedzenia aj v pohraničných komunitách. Školy a pracoviská môžu po novom fungovať v bežnom režime na celom území Izraela.

Ide o prvý prípad od začiatku konfliktu, keď krajina pristúpila k takmer úplnému zrušeniu vojnových opatrení.

(timesofisrael, bak)

Minúta  |  

Fico núka kapacity a skúsenosti pri odmínovaní Hormuzu

Predseda vlády Robert Fico (Smer) v piatok po samite lídrov v Paríži oznámil, že ponúkol kapacity Slovenska pri odmínovaní pobrežia Hormuzského prielivu, pokiaľ by boli nevyhnutné, ako aj skúsenosti súvisiace s vodným manažmentom –, toto všetko po skončení vojenského konfliktu v tomto regióne a v súlade s Ústavou SR.

Fico upozornil na situáciu v prielive, kde podľa neho dochádza k pokusom o jeho kontrolu či zavedenie mýta. Zdôraznil, že riešením krízy je dodržiavanie medzinárodného práva, čo znamená zabezpečenie slobodnej a bezpečnej plavby.

Premiér zároveň poukázal na následky situácie pre Slovensko: „Hoci Slovensko nemá prístup k moru, situácia v Hormuzskom prielive v kombinácii s prerušením dodávok ropy cez ropovod Družba mimoriadne negatívne ovplyvňuje slovenskú energetickú bezpečnosť.“

Hormuzský prieliv je kľúčový pre globálne dodávky ropy a plynu. Po útokoch Izraela a USA ho Irán prakticky zablokoval. Spojené štáty zároveň avizovali kontrolu lodnej dopravy v oblasti, zatiaľ čo Irán oznámil dočasné otvorenie prielivu počas trvania prímeria.

(tasr, max)

Minúta  |  

Švédsky kráľ pricestoval do Ľvova, stretol sa so Zelenským

Kráľ Karol XVI. Gustáv pricestoval do mesta Ľvov ako prvý monarcha, ktorý túto krajinu navštívil od začiatku ruskej vojenskej invázie v roku 2022, oznámila vláda v Štokholme.

Švédska televízia priniesla zábery 79-ročného kráľa, ako sa stretáva s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. „Máte našu plnú podporu,“ uviedol Karol Gustáv v krátkom prejave vo Ľvove.

Zelenskyj zverejnil na sociálnych sieťach video, na ktorom je vidieť, ako si spoločne so švédskym monarchom položením kvetov uctili pamiatku padlých ukrajinských vojakov. „Sme nesmierne vďační za tento prejav rešpektu,“ napísal ukrajinský prezident na platforme X.

Karol Gustáv pricestoval na Ukrajinu spoločne so švédskou ministerkou zahraničných vecí Mariou Malmer Stenergardovou. Z vyhlásenia švédskej vlády vyplýva, že jej program zahŕňa „ďalšie návštevy s cieľom zbierať skúsenosti nadobudnuté počas vojny“.

„Švédska podpora pre Ukrajinu je špeciálna. Má širokú politickú podporu, prichádza však aj zo strany spoločnosti a zo sŕdc ľudí,“ citovala agentúra TT šéfku švédskej diplomacie.

Švédsko podobne ako mnoho ďalších európskych krajín poskytlo Ukrajine od začiatku invázie balíky vojenskej pomoci.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Spravodajské služby: Irán si po útokoch zachoval rakety aj drony

Západné vojenské spravodajské služby hodnotia, že Irán dokázal vďaka príprave pred konfliktom zmierniť dosahy americko-izraelských útokov na svoje zbraňové systémy aj velenie. Zároveň si ponechal schopnosť reagovať v prípade zlyhania prímeria.

Krajina utrpela rozsiahle škody na infraštruktúre a prišla o viacerých vysokých predstaviteľov. Plánovanie však podľa zdrojov oboznámených s hodnoteniami zabránilo zničeniu raketových a dronových kapacít a umožnilo efektívnu vojenskú odpoveď.

Tieto zistenia ponúkajú odlišný obraz než vyjadrenia prezidenta Donalda Trumpa, ktorý tvrdil, že Irán bol „úplne zničený“ a že USA splnili všetky vojenské ciele. Spravodajské hodnotenia však naznačujú, že krajina môže využiť prímerie na ďalšie prípravy.

Irán si podľa európskych a amerických zdrojov zachoval zásoby rakiet dlhého doletu aj tisíce dronov. Rozptýlenie odpaľovacích zariadení po krajine a ich presúvanie medzi lokalitami sťažuje ich zničenie.

(bloomberg, bak)

Minúta  |  

Ropná škvrna v Antverpách sa šíri, čakajú následky

Na rieke Šelda pokračujú práce na odstraňovaní ropnej škvrny, ktorá unikla minulý týždeň v prístave Antverpy. Podľa ekológov sa jej dôsledky naplno prejavia až počas jarného prílivu.

„Vidíme, že ropa sa stále šíri smerom k Holandsku, a to kilometre ďaleko. Až v pondelok po jarnom prílive budeme môcť zhodnotiť skutočný rozsah škôd,“ uviedol hovorca organizácie Natuurpunt.

Na pravom brehu rieky odstraňujú ropu pracovníci civilnej ochrany a dobrovoľníci zo stien, z lodí aj brehov. Na ľavom brehu je znečistenie miernejšie, čistia sa aj plavidlá vnútrozemskej plavby.

V doku Deurganck je už časť západnej strany opäť sprístupnená pre lodnú dopravu, východná bola otvorená skôr. Nábrežie terminálu Severného mora je z veľkej časti funkčné, terminál Europa však zostáva mimo prevádzky.

K úniku došlo počas tankovania kontajnerovej lode. Incident vyšetrujú prevádzkovatelia terminálov MSC a PSA aj námorná komisia.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Asociácia upozorňuje na nejasné a nevymožiteľné práva pacientov

Práva pacientov na Slovensku podľa Asociácie na ochranu práv pacientov stále nie sú jasne definované ani reálne vymožiteľné. Organizácia upozorňuje, že ide o kľúčovú tému najmä v čase starnutia populácie a rastúceho výskytu chronických ochorení.

Pacienti by mali mať prístup k zrozumiteľným informáciám, možnosť podieľať sa na rozhodovaní o liečbe či nahliadať do zdravotnej dokumentácie, čo však v praxi nie je vždy samozrejmosťou. Podľa prezidentky AOPP Márie Lévyovej by jasné pravidlá pomohli znížiť napätie medzi pacientmi a zdravotníkmi a zároveň zvýšiť efektivitu systému.

Zároveň upozorňuje na chýbajúcu legislatívnu definíciu nárokov pacienta a nejasnú „cestu pacienta“ zdravotníctvom.

Problém zvýrazňuje aj personálny tlak: hoci počet lekárov rastie, časť z nich je vo vyššom veku a sestier je dlhodobo menej. Téma sa dotýka prakticky každého, keďže ročne pripadá na jedného obyvateľa priemerne 13 ambulantných vyšetrení.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.