Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Štát dokončuje nároky na energopomoc, väčšinu zmeny nečakajú

Adresná energopomoc pre domácnosti bude pokračovať aj v roku 2026, pričom ministerstvo hospodárstva aktuálne dokončuje prehodnocovanie nárokov. Pomoc je schválená na celý rok a poskytuje sa priebežne. Pri elektrine a plyne sa uplatňuje vo forme zvýhodnených cien vo faktúrach, pri teple cez energopoukážky.

Rezort plánuje ukončiť spracovanie aktualizovaných údajov do konca apríla. Následne dáta odovzdajú dodávateľom energií a Slovenskej pošte, ktorá zabezpečí distribúciu poukážok. Od 1. mája budú informácie dostupné aj na webovej stránke, okresných úradoch a prostredníctvom call centra.

Prehodnocovanie nároku sa realizuje zo zákona minimálne raz ročne, tento rok však dvakrát. Väčšine domácností sa podmienky nemenia a pomoc im bude poskytovaná automaticky. Ministerstvo eviduje aj prípady nedoručených alebo neprevzatých poukážok, pričom nárok nezaniká a sumu doručia neskôr.

Proces prehodnocovania je podľa rezortu technicky náročný. Zahŕňa spracovanie údajov o miliónoch obyvateľov, odberných miest aj nehnuteľností a koordináciu s desiatkami dodávateľov tepla.

(tasr, max)

Minúta  |  

Palivovú sieť NATO navrhuje Poľsko rozšíriť smerom na východ

Rozšírenie potrubnej siete z čias studenej vojny na východ, ktorá zabezpečuje dodávky leteckého paliva pre spojencov NATO, bude témou rokovaní počas návštevy francúzskeho prezidenta v Poľsku.

Systém s dĺžkou približne 10-tisíc kilometrov pôvodne vybudovali pre potreby západných letectiev v prípade konfliktu so Sovietskym zväzom. Dnes slúži vojenským základniam aj civilným uzlom vrátane letiska vo Frankfurte.

Palivo z tejto siete možno použiť aj pre pozemné vozidlá, keďže po úprave je vhodné pre nákladné autá či tanky. Sieť zasahuje do dvanástich krajín, no v súčasnosti sa končí v západnom Nemecku.

Štáty na východnom krídle Aliancie vrátane Poľska dlhodobo presadzujú jej rozšírenie. „Budeme diskutovať o rozšírení infraštruktúry, posilnení palivovej a vojenskej bezpečnosti a ukončení dvojrýchlostného NATO,“ uviedol minister energetiky Milosz Motyka.

Upozornil, že východná Európa je zraniteľnejšia, no nedostatok mobility by sa dotkol aj západu.

Riziká dodávok zvýraznila aj vojna s Iránom, ktorá narušila trasy a zvýšila ceny paliva.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Americkí námorníci vystríhajú pred pohybom v Hormuze

Hrozba, ktorú predstavujú míny v častiach Hormuzského prielivu, nie je úplne pochopená a lode by mali zvážiť, aby sa tejto oblasti vyhli. Varovalo v piatok americké námorníctvo.

Systém TSS sa vzťahuje na takzvaný systém oddelenej dopravy, ktorý prijala námorná agentúra OSN v roku 1968 so súhlasom krajín v regióne a vytvoril systém smerovania lodí, ktorý rozdeľoval plavebné koridory cez iránske a ománske vody v prielive.

Nebolo bezprostredne jasné, či oznámenie námorníctva USA zaslali predstavitelia pred tým alebo po tom, ako iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí oznámil, že Hormuzský prieliv je otvorený po dohode o prímerí v Libanone.

(reuters, max)

Minúta  |  

Spojené štáty zakázali Izraelu bombardovať Libanon

Prezident USA Donald Trump vyhlásil, že Spojené štáty zakázali Izraelu pokračovať v bombardovaní Libanonu. Vo vyjadrení na sociálnej sieti zdôraznil, že útoky majú izraelskí vojaci zastaviť a že prípadná dohoda USA s Iránom nesúvisí s konfliktom v Libanone.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu na tieto vyjadrenia bezprostredne nereagoval, no už skôr uviedol, že izraelské sily zostávajú v južnom Libanone pre pretrvávajúce bezpečnostné hrozby. Spomenul najmä riziko raketových a dronových útokov.

Prímerie medzi Izraelom a Libanonom, podporované Spojenými štátmi, začalo platiť vo štvrtok večer. Boje vypukli začiatkom marca po útokoch Hizballáhu na sever Izraela, po čom nasledovala izraelská ofenzíva. Podľa libanonských úradov si konflikt vyžiadal približne dvetisíc obetí.

Šéf Bieleho domu neopomenul, že americká námorná blokáda Iránu pokračuje. Irán oznámil otvorenie Hormuzského prielivu počas desaťdňového prímeria. Trump podotkol, že Irán súhlasil, že prieliv už nebude využívať ako nástroj nátlaku.

(reuters, max)

Minúta  |  

Eurokomisia schválila Slovensku zadržanú platbu z plánu obnovy

Komitologický výbor Európskej komisie schválil pre Slovensko pozdržanú šiestu a siedmu platbu z Plánu obnovy a odolnosti SR v celkovej výške 1,2 miliardy eur. V piatok po rokovaní výboru o tom informoval Úrad podpredsedu vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku SR.

Vyplatenie prostriedkov dočasne pozastavili v súvislosti s reorganizáciou Úradu na ochranu oznamovateľov.

Aktuálne schválenie podľa úradu podpredsedu vlády však signalizuje, že implementácia reforiem a investícií napreduje podľa plánu a prináša konkrétne výsledky. „Naším prvoradým cieľom je, aby Slovensko získalo všetky prostriedky z plánu obnovy. Vďaka nim budeme môcť pokračovať v dôležitých investíciách do vzdelávania vrátane škôl a škôlok, ako aj do zdravotnej a sociálnej starostlivosti pre občanov v celej krajine,“ zhodnotil minister školstva a vicepremiér Tomáš Drucker (Hlas).

Súhrnné vyplatenie prostriedkov šiestej a siedmej platby môže Slovensko očakávať začiatkom mája. Po vyplatení týchto dvoch platieb bude mať Slovensko k dispozícii viac ako 5,2 miliardy eur z celkového balíka 6,4 miliardy eur.

Do úplného vyčerpania prostriedkov zostávajú ešte dve záverečné žiadosti o platbu v hodnote približne 1,2 miliardy eur, ktoré plánuje krajina predložiť do konca augusta.

(tasr, max)

Minúta  |  

Obohatený urán z Iránu sa vráti do USA, potvrdil šéf Bieleho domu

Prezident Donald Trump v piatok potvrdil, že USA budú spolupracovať s Iránom na získaní jeho obohateného uránu a jeho vrátení do Spojených štátov.

„Dáme to dokopy. Pôjdeme tam s Iránom, príjemným pokojným tempom, pôjdeme dole a začneme s výkopmi s veľkými strojmi. Prinesieme to späť do Spojených štátov,“ priblížil. Hovoril pritom o „jadrovom prachu“ a dodal, že ho vyťažia „veľmi skoro“.

Trumpova zmienka o „jadrovom prachu“ je odkazom na to, čo podľa neho zostalo po tom, ako Spojené štáty a Izrael v júni minulého roka bombardovali iránske jadrové zariadenia.

Predpokladá sa, že Irán vlastní viac ako 400 kilogramov uránu obohateného na 60-percentnú čistotu. Otázka iránskeho jadrového programu je jednou z najchúlostivejších otázok v rokovaniach medzi USA a Iránom.

Trump skôr podotkol, že hlavným dôvodom vojny bolo zabrániť Iránu získať jadrové zbrane. Irán tvrdí, že obohacovanie uránu – proces, ktorý v závislosti od trvania výroby produkuje palivo pre elektrárne a jadrové hlavice – je výlučne na mierové civilné použitie.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.