Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajinské drony zasiahli prístav aj priemyselné mestá v Rusku

Ukrajinské drony zasiahli ruské priemyselné mestá pri rieke Volga aj prístav v Baltskom mori neďaleko Petrohradu. Informovali o tom miestni ruskí predstavitelia.

Gubernátor Leningradskej oblasti Aleksandr Drozdenko uviedol, že v prístave Vysock, ktorý sa nachádza blízko Petrohradu a fínskej hranice, vypukol požiar. Ten sa podarilo uhasiť. Prístav zahŕňa terminál spoločnosti Lukoil, ktorý slúži na export ropných produktov.

Ďalšie útoky sa podľa gubernátora Samarskej oblasti Vjačeslava Fedorisčeva odohrali v mestách Syzraň a Novokujbyševsk, vzdialených približne 1 800 kilometrov juhovýchodne od Vysocku. Zasiahli priemyselné objekty, konkrétne zariadenia však nešpecifikoval.

Obe mestá sú známe tým, že sa v nich nachádzajú ropné rafinérie. Tie boli počas vojny na Ukrajine opakovane cieľom útokov.

Podľa dostupných informácií ide o ďalšiu sériu zásahov zameraných na energetickú infraštruktúru v Rusku.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Japonsko zavádza nový názov pre dni s extrémnymi teplotami

Japonsko predstavilo nový názov pre dni, keď teploty dosiahnu 40 stupňov Celzia alebo viac. Reaguje tak na minuloročné leto, ktoré bolo najteplejšie v histórii meraní.

Japonské aj zahraničné médiá výraz „kokushobi“ prekladajú ako „kruto horúci“, „brutálne horúci“ či „mimoriadne horúci“ deň. Pomenovanie vzišlo z celoštátneho online prieskumu, do ktorého sa zapojilo približne 478-tisíc ľudí. Druhým najpopulárnejším návrhom bol výraz „super extrémne horúci deň“.

Japonsko už používa označenia pre dni s teplotami nad 25, 30 a 35 stupňov. Leto 2025 bolo najteplejšie od začiatku meraní v roku 1898, pričom priemerná teplota bola o 2,36 stupňa vyššia ako dlhodobý normál. Teploty nad 40 stupňov sa vyskytli počas deviatich dní a maximum dosiahlo 41,8 stupňa v meste Isesaki.

Počet extrémne horúcich dní prekonal predchádzajúci rekord. Tokio zaznamenalo 25 dní nad 35 stupňov, Kyoto až 52.

Meteorologický úrad očakáva, že aj toto leto bude nadpriemerne teplé.

(bbc, bak)

Minúta  |  

Budovu parlamentu čaká obnova za 2,7 milióna eur

Na budove Národnej rady SR sa začali práce na výmene fasádnych prvkov a zateplení časti objektu. Kancelária parlamentu uzavrela zmluvy na prvé dve časti projektu v celkovej hodnote takmer 2,7 milióna eur. Ide o súčasť širšieho plánu na zníženie energetickej náročnosti budovy.

Výmenu fasády zabezpečí spoločnosť Metrostav Slovakia za viac ako 2,55 milióna eur, práce majú trvať do januára 2028. Zateplenie časti budovy realizuje firma Kami profit za približne 140-tisíc eur s termínom dokončenia v marci 2027. Na zvyšné časti projektu chce parlament ešte vyhlásiť verejné obstarávania.

Zákazky vzišli zo štandardného tendra, pričom rozhodujúcim kritériom bola najnižšia cena. Kancelária NR SR uviedla, že práce organizuje tak, aby čo najmenej narušili chod parlamentu a prácu zamestnancov.

Cieľom projektu je znížiť spotrebu energií, zlepšiť energetickú efektívnosť budovy aj tepelný komfort a zároveň obmedziť jej environmentálnu záťaž. Financovanie zabezpečia eurofondy z Programu Slovensko 2021 – 2027.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Po týždňoch prešli Hormuzským prielivom prvé ropné tankery

Cez strategický Hormuzský prieliv v sobotu prešla skupina ropných tankerov. Je to prvý výraznejší pohyb lodí od začiatku vojny USA a Izraela proti Iránu pred siedmimi týždňami. Konvoj tvorili najmä tankery na skvapalnený plyn a ropné produkty, pričom ďalšie plavidlá ich nasledovali.

Irán prieliv opäť otvoril po dohode o desaťdňovom prímerí, ktoré sprostredkovali Spojené štáty medzi Izraelom a Libanonom. Teherán však trvá na tom, že lode musia koordinovať plavbu s jeho Revolučnými gardami a vojenské plavidlá USA a Izraela cez prieliv nepustí.

Americký prezident Donald Trump označil vývoj za „celkom dobré správy“ a uviedol, že rokovania s Iránom by mohli pokračovať cez víkend. Zároveň však varoval, že prímerie nemusí predĺžiť, ak sa do stredy nepodarí dosiahnuť dohodu, pričom blokáda iránskych prístavov zostáva v platnosti.

Nie je jasné, či sa rozhovory skutočne uskutočnia, keďže ich prípravy komplikujú logistické problémy. Nezhody pretrvávajú najmä v otázke iránskeho jadrového programu, ktorý je kľúčovou prekážkou dohody.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Vláda čoskoro zverejní nové dokumenty o UFO, tvrdí Trump

Americký prezident Donald Trump v piatok povedal, že revízia materiálov o UFO odhalila viacero „veľmi zaujímavých“ dokumentov.

„Našli sme množstvo veľmi zaujímavých dokumentov a prvé zverejnenia prídu veľmi, veľmi skoro, takže si budete môcť overiť, či je tento fenomén skutočný,“ povedal Trump na podujatí konzervatívnej organizácie Turning Point USA.

Trump vo februári nariadil americkým úradom, aby začali zverejňovať vládne spisy o neidentifikovaných lietajúcich objektoch, takzvaných neidentifikovaných vzdušných javoch aj o možnom mimozemskom živote. Odkázal pritom na silný verejný záujem o túto tému.

Revíziu spustil po tom, čo obvinil bývalého prezidenta Baracka Obamu z nevhodného nakladania s utajovanými informáciami po jeho výrokoch o mimozemšťanoch. Obama neskôr spresnil, že počas svojho mandátu nevidel dôkazy o kontakte s mimozemšťanmi.

Pentagón v uplynulých rokoch preveroval hlásenia o UFO, no nenašiel dôkazy, že by mimozemšťania navštívili Zem. Väčšinu pozorovaní vysvetlil ako bežné objekty alebo prírodné javy.

(reuters, lud)

Minúta  |  

UNICEF: Izrael zabil v Gaze vodičov rozvážajúcich pitnú vodu

Detský fond OSN (UNICEF) v piatok vyjadril „pobúrenie“ po tom, čo izraelská paľba zabila dvoch vodičov nákladných áut, ktorí rozvážali pitnú vodu pre rodiny v Pásme Gazy. Incident sa stal počas bežného rozvozu vody v oblasti plniacej stanice Mansoura na severe Gazy, ktorá zásobuje aj mesto Gaza. Ďalší dvaja ľudia utrpeli zranenia.

UNICEF uviedol, že aktivity na mieste pozastavil a vyzval izraelské úrady na vyšetrenie incidentu. Zároveň zdôraznil, že humanitárni pracovníci, civilisti aj kľúčová infraštruktúra, vrátane vodných zdrojov, musia byť chránení podľa medzinárodného humanitárneho práva. Izraelské veľvyslanectvo vo Washingtone na žiadosť o reakciu bezprostredne nereagovalo.

Prímerie medzi Izraelom a Hamasom z októbra ukončilo dva roky trvajúcu plnohodnotnú vojnu, no izraelská armáda naďalej kontroluje rozsiahle, vyľudnené časti územia Gazy. V zostávajúcom úzkom pobrežnom pásme si moc udržiava Hamas.

Podľa miestnych zdravotníkov od uzavretia prímeria zabili viac ako 750 Palestínčanov, zatiaľ čo ozbrojenci zabili štyroch izraelských vojakov. Obe strany sa navzájom obviňujú z porušovania prímeria.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.