Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izrael zaviedol v Libanone „žltú líniu“, podobnú tej v Gaze

Izraelská armáda oznámila, že vytvorila „žltú líniu“ na juhu Libanonu, podobnú tej, ktorá oddeľuje jej jednotky od územia kontrolovaného Hamasom v Pásme Gazy. Uviedla, že už zasiahla podozrivých militantov, ktorí sa k jej vojakom pozdĺž tejto línie priblížili.

„Počas uplynulých 24 hodín sily identifikovali teroristov, ktorí porušili podmienky prímeria a predstavovali bezprostrednú hrozbu,“ uviedla armáda. Dodala, že po ich identifikácii okamžite zasiahla. Zdôraznila tiež, že kroky v sebaobrane nie sú obmedzené prímerím.

Podobná línia vznikla aj v Pásme Gazy po prímerí z októbra 2025 a de facto rozdeľuje územie na dve zóny – pod kontrolou izraelskej armády a Hamasu.

Izrael a Libanon sa dohodli na desaťdňovom prímerí po viac než šiestich týždňoch bojov s hnutím Hizballáh. Konflikt si podľa libanonských úradov vyžiadal takmer 2 300 obetí a spôsobil rozsiahlu devastáciu na juhu krajiny.

Hizballáh po začiatku prímeria zastavil operácie, no varoval, že bude reagovať na jeho porušenie. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu uviedol, že operácia proti hnutiu ešte nie je ukončená.

(lemonde, bak)

Minúta  |  

Rusko víta predĺženie americkej výnimky pre predaj ropy

Osobitný vyslanec ruského prezidenta Vladimira Putina Kirill Dmitrijev uviedol, že predĺženie výnimky zo strany Spojených štátov, ktorá umožňuje krajinám nakupovať sankcionovanú ruskú ropu na mori, ovplyvní ďalších 100 miliónov barelov ropy.

Podľa Dmitrijeva tak celkový objem ropy, na ktorý sa vzťahujú dve po sebe nasledujúce výnimky, dosiahne 200 miliónov barelov. Výnimku predĺžili o ďalší mesiac.

Dmitrijev sa k téme vyjadril na sociálnej sieti Telegram. Uviedol, že predĺženie výnimky čelí „aktívnej politickej opozícii“.

Ruský predstaviteľ zároveň pripomenul, že sa 9. apríla zúčastnil na rokovaní v Spojených štátoch. Stretol sa tam so zástupcami administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa, a to ešte pred vypršaním predchádzajúcej výnimky, ktorá platila do 9. apríla.

(reuters, bak)

Minúta  |  

My sme les: Štát nevie, kto vyhodnotí vzorky DNA medveďov

Štát podľa iniciatívy My sme les dodnes nevie, kto bude analyzovať vyzbierané vzorky DNA medveďov na odhad ich počtu. Po siedmich mesiacoch monitoringu sa podarilo nazbierať približne dvadsať percent plánovaného množstva vzoriek.

Zber vzoriek medveďa hnedého spustila Štátna ochrana prírody SR v auguste 2025 s cieľom odhadnúť veľkosť populácie na Slovensku. Ambíciou bolo zozbierať minimálne sedemtisíc vzoriek, pričom prvé výsledky by mali byť známe v auguste tohto roka.

Podľa údajov získaných iniciatívou eviduje ochrana prírody k 30. marcu 1 484 vzoriek trusu a srsti. Okrem toho majú štátni ochranári k dispozícii 227 vzoriek tkaniva z uhynutých alebo zastrelených jedincov.

„Ani po mesiacoch príprav a siedmich mesiacoch zberu vzoriek však štát stále nevie, kto bude genetické analýzy vykonávať,“ uviedol Marián Hletko z iniciatívy My sme les. Z oficiálnej odpovede podľa neho vyplýva, že neexistuje ani vybraná inštitúcia, ani uzatvorená zmluva.

Štátna ochrana prírody reagovala, že sa k vyjadreniam iniciatív priebežne nevyjadruje, keďže často vychádzajú z neúplných informácií. Zdôraznila, že monitoring vykonávajú v súlade s odbornými postupmi a ide o komplexný proces, ktorý si vyžaduje čas a dôkladné vyhodnotenie.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Irán: Zatiaľ nemáme termín ďalších rokovaní s USA

Na ďalšie kolo rokovaní medzi Iránom a USA zatiaľ nie je stanovený termín. Podľa námestníka iránskeho ministra zahraničných vecí Saída Chatíbzádeha sa musia obe strany najprv dohodnúť na “základnom rámci porozumenia“, inak by nové stretnutie mohlo skončiť neúspechom a viesť k ďalšiemu napätiu.

Zatiaľ posledné rokovania na najvyššej úrovni medzi Washingtonom a Teheránom sa minulý víkend v Islamabade skončili bez dohody.

Americký prezident Donald Trump pripustil, že ďalšie priame rozhovory by sa mohli uskutočniť už tento víkend, no diplomati to považujú za nepravdepodobné aj z logistických dôvodov.

Teherán zároveň tvrdí, že v rozhovoroch nastal určitý pokrok, no zabrzdili ho americké požiadavky týkajúce sa iránskeho jadrového programu.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Po útoku na sanitky židovskej komunity obvinili štvrtého človeka

Britská prokuratúra v piatok oznámila, že v súvislosti s marcovým podpaľačským útokom na sanitky židovskej komunity na severe Londýna obvinila už štvrtú osobu.

Polícia spresnila, že ide o 18-ročného britského občana Judexa Atshatshiho z Dagenhamu. Čelí obvineniu z podpaľačstva, pri ktorom podľa polície bezohľadne riskoval ohrozenie životov.

V súvislosti s incidentom už predtým obvinili troch ďalších ľudí. Pred súd Old Bailey sa majú opäť postaviť 24. apríla.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Austrália a Japonsko uzavreli dohodu o dodávke vojenských lodí

Austrália a Japonsko spečatili dohodu za približne sedem miliárd dolárov na dodávku fregát. Ide o najvýznamnejší japonský vojenský export od zrušenia zákazu vývozu zbraní v roku 2014.

Ministri obrany Richard Marles a Šindžiró Koizumi podpísali memorandum, ktorým potvrdili záväzok projekt úspešne zrealizovať. Dohoda, uzavretá vlani v auguste, je súčasťou snahy Tokia posilniť bezpečnostné väzby aj mimo spojenectva s USA.

Spoločnosť Mitsubishi Heavy Industries dodá austrálskemu námorníctvu od roku 2029 tri modernizované viacúčelové fregaty triedy Mogami vyrobené v Japonsku. Ďalších osem lodí vznikne v Austrálii.

Prvé tri fregaty postavia v Japonsku, potom výrobu presunú do lodenice Henderson pri Perthe. Podľa predstaviteľov oboch krajín ide o ďalší krok k posilneniu obranných vzťahov.

Austrália chce tieto lode nasadiť na ochranu kľúčových obchodných námorných trás a svojich severných prístupov v Indickom a Tichom oceáne, kde rastie vojenská prítomnosť Číny.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.